Desatoro Božích Prikázaní v Katolíckej Cirkvi

Desatoro Božích prikázaní je základným kódexom katolíckej viery. Tieto prikázania, obsiahnuté v Svätom písme, sú usmerneniami pre život každého katolíka, ktorý túži prežiť svoj pozemský život v harmónii s Bohom a so svojimi blížnymi. Desatoro Božích prikázaní je základnou a neoddeliteľnou súčasťou katolíckej viery. Tieto prikázania, dané Bohom, nám ponúkajú usmernenie pre správne konanie vo všetkých našich vzťahoch - s Bohom i blížnymi.

Mojžiš prijíma Desatoro Božích prikázaní

Dar Desatora bol daný v rámci zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom. Božie prikázania nadobúdajú svoj pravý význam v tejto zmluve a prostredníctvom nej. Tradícia Cirkvi verná Svätému písmu a v zhode s Ježišovým príkladom priznala Dekalógu prvoradú dôležitosť a význam. Desatoro tvorí organickú jednotu, v ktorej každé „slovo“ alebo „prikázanie“ odkazuje na celok. Prestúpiť jedno prikázanie znamená poručiť celý zákon. Desatoro je vynikajúcim vyjadrením prirodzeného zákona: poznávame ho prostredníctvom Božieho zjavenia a ľudským rozumom. To, čo Boh prikazuje, umožňuje svojou milosťou.

I. Ja som Pán, tvoj Boh: Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal

Prvé Božie prikázanie nám hovorí o postavení Boha. Katolícka viera nás učí, že Boh je len jeden, je Stvoriteľom a Pánom všetkého stvorenstva, a preto si zaslúži našu oddanosť a úctu. Treba dôverovať úplne Bohu. Je to prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu. Proti tomuto prikázaniu sa previňuje aj ten, čo popiera nejakú pravdu, ktorej máme veriť. Človek má vzdávať Bohu patričnú úctu. Nebudeš sa klaňať iným bohom obsahuje v sebe aj to, ak človek uprednostňuje napríklad bohatstvo a iné veci pred Bohom. Prikázanie zahŕňa aj veštenie, mágiu, povery. Treba odmietnuť všetky formy veštenia. Človek si v nich podmaňuje skryté mocnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo.

Prvé prikázanie vyzýva človeka, aby veril v Boha, dúfal v neho a miloval ho nadovšetko. Klaňať sa Bohu, modliť sa k nemu, vzdávať mu pravý kult, plniť prisľúbenia a sľuby, ktoré mu boli dané, sú úkony čnosti nábožnosti, ktoré pochádzajú z poslušnosti voči prvému prikázaniu. Povinnosť preukazovať Bohu pravý kult sa týka tak jednotlivého človeka, ako aj spoločnosti. Človek má mať možnosť slobodne vyznávať náboženstvo súkromne i verejne. Povera je vybočenie kultu, ktorý vzdávame pravému Bohu. Prejavuje sa najmä v modloslužbe, ako aj v rozličných formách veštenia a mágie. Pokúšanie Boha slovami alebo skutkami, svätokrádeže a svätokupectvo sú hriechy neúcty voči Bohu zakázané prvým prikázaním. Ateizmus je taktiež hriech proti prvému prikázaniu, lebo odmieta alebo popiera jestvovanie Boha. Uctievanie posvätných obrazov sa zakladá na tajomstve vtelenia Božieho slova. Nie je v rozpore s prvým prikázaním.

II. Nevezmeš Božie meno nadarmo

Druhé Božie prikázanie hovorí o úcte k Božiemu menu. Katolícka Tradícia nás učí, že Božie meno je sväté a má byť nami ľuďmi používané s veľkou úctou. Božie meno (ale aj mená svätých či meno Panny Márie) nesmú byť používané ako nadávka. Božie meno treba mať v úcte, rovnako meno Ježiša, Márie a svätých. Nemáme ich vyslovovať zbytočne, len vtedy, ak tým človek Boha velebí a oslavuje. Nemôže byť použité ako zahrešenie, rúhanie, urážať Boha. Toto prikázanie obsahuje aj prísahu. Veriaci nemá prisahať a volať si Boha za svedka.

Druhé prikázanie prikazuje mať v úcte Pánovo meno, ktoré je sväté. Zakazuje akékoľvek nevhodné použitie Božieho mena. Rúhanie spočíva v používaní Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a svätých urážlivým spôsobom. Krivá prísaha volá Boha, aby dosvedčoval lož. Krivoprísažníctvo je ťažkým previnením proti Pánovi, ktorý je vždy verný svojom prisľúbeniam. Boh volá každého po mene. Pri krste dostáva kresťan svoje meno v Cirkvi. Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa mu dalo kresťanské meno. Patronát svätca poskytuje vzor lásky a zabezpečuje jeho orodovanie. Kresťan by mal svoje modlitby a každú svoju činnosť začínať znakom kríža „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“

Jozue prechádzajúci cez rieku Jordán s archou zmluvy

III. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni

Tretie Božie prikázanie hovorí o dôležitosti uctievania Boha. My, ľudia, si potrebujeme pre Boha vyhradiť čas, kedy by sme ho mohli nerušene vzývať. V katolíckej tradícii sme namiesto soboty, ktorá bola Bohu zasvätená v Starom zákone pred príchodom Ježiša Krista, zasvätili Bohu nedeľu ako deň Pánovho zmŕtvychvstania. Nedeľa je časom na svätú omšu, modlitbu, rodinu a oddych. Toto prikázanie nám prikazuje sláviť nedeľu a prikázané sviatky účasťou na svätej omši a zároveň to má byť deň oddychu, kedy človek nemôže vykonávať ťažkú prácu. Nedeľa je dňom, ktorý môžeme venovať sebe, rodine, odpočinku, kultúre, spoločenskému životu. Prečo práve nedeľa? V nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych.

Sobotu, ktorá predstavovala zavŕšenie prvého stvorenia, nahradila nedeľa pripomínajúca nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním. Cirkev slávi deň Kristovho zmŕtvychvstania v ôsmy deň, ktorý sa právom volá deň Pána alebo nedeľa. Nedeľa sa má v celej Cirkvi zachovávať ako prvotný prikázaný sviatok. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši. Veriaci sa majú okrem toho zdržiavať takých prác a činností, ktoré sú na prekážku kultu, ktorý sa má preukazovať Bohu, radosti vlastnej dňu Pána alebo potrebnému zotaveniu ducha i tela. Ustanovenie nedele prispieva k tomu, aby všetci mali aj dostatočný odpočinok a voľný čas na pestovanie rodinného, kultúrneho, spoločenského a náboženského života. Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána.

Lupa položená na knihe Božieho zákona

IV. Cti svojho otca a svoju matku

Štvrté Božie prikázanie nás učí, že máme voči našim rodičom prejavovať úctu a lásku. Naša viera hovorí, že rodičia majú veľkú zodpovednosť za výchovu detí a že deti im majú byť poslušné a vďačné za všetku starostlivosť. Boh chce, aby si človek vážil a ctil svojich rodičov, ktorým vďačí za život. Prikázanie prikazuje úctu k rodičom, starým rodičom, učiteľom, zamestnávateľom, podriadeným, predstaviteľom štátu atď.. Tiež prikazuje lásku k rodičom a poslušnosť , vďačnosť, nepohŕdať svojimi rodičmi a pomáhať im. Rodičia majú svoje deti s láskou vychovávať, postarať sa o ich potreby, vytvárať harmonickú rodinu.

Podľa štvrtého prikázania Boh chcel, aby sme po ňom ctili svojich rodičov a tých, ktorých pre naše dobro obdaril autoritou. Manželské spoločenstvo je založené na zmluve a súhlase manželov. Manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Deti si majú ctiť svojich rodičov, byť im vďačné, náležite ich poslúchať a pomáhať im. Úcta k rodičom prispieva k súladu celého rodinného života. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí vo viere, v modlitbe a vo všetkých čnostiach. Majú povinnosť, pokiaľ je to možné, postarať sa o hmotné a duchovné potreby svojich detí. Rodičia majú rešpektovať a podporovať povolanie svojich detí. Majú mať na pamäti a učiť svoje deti, že prvotným povolaním kresťana je nasledovať Ježiša Krista. Povinnosťou občanov je spolupracovať s občianskou mocou na budovaní spoločnosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody. Občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore s požiadavkami morálneho poriadku. „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5,29)

Muž kráča so svojou vnučkou

V. Nezabiješ

Piate Božie prikázanie zakazuje zabitie človeka a učí nás, že každý ľudský život je darom od Boha, ktorý jediný je zodpovedný za jeho stvorenie. Piate prikázanie predstavuje každé ubližovanie sebe a iným na tele alebo na duši. Voči sebe človek porušuje prikázanie aj vtedy, ak zanedbáva svoje zdravie a nestará sa oň, ubližuje si fajčením, nadmerným požívaním alkoholu a drog a všetkým, čo ubližuje jeho telu a duši a tiež samovražda. Každý hnev, nadávanie iným, fyzické ubližovanie iným, nenávisť a samozrejme vražda patrí do tohto prikázania. Všetky únosy, terorizmus, týranie. Vražda nenarodených detí a eutanázia sú ťažké hriechy. Nenarodené dieťa nemá možnosť sa brániť. Hriechom proti piatemu prikázaniu je aj každé konanie, ktoré vyvolá v druhých spáchanie hriechu.

Každý ľudský život od chvíle počatia až po smrť je posvätný, pretože ľudská osoba je chcená pre ňu samu na obraz a podobu živého a svätého Boha. Vražda ľudskej bytosti je v závažnom rozpore s dôstojnosťou osoby a so svätosťou jej Stvoriteľa. Zákaz vraždy neruší právo zneškodniť nespravodlivého útočníka. Oprávnená obrana je závažnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných alebo za spoločné dobro. Dieťa má už od svojho počatia právo na život. Priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je hanebný čin, ktorý závažne protirečí morálnemu zákonu. Tento zločin proti ľudskému životu stíha Cirkev kánonickým trestom exkomunikácie. Keďže s ľudským embryom sa má už od jeho počatia zaobchádzať ako s osobou, treba ho chrániť v jeho neporušiteľnosti, liečiť ho a uzdraviť, pokiaľ je to možné, ako každú inú ľudskú bytosť. Úmyselná eutanázia je vraždou, nech by boli akékoľvek jej formy a dôvody. Je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Samovražda závažne protirečí spravodlivosti, nádeji a láske. Piate prikázanie ju zakazuje. Musíme urobiť všetko, čo je rozumne možné, aby sa vyhlo vojne, a to pre zlo a nespravodlivosť, ktoré každá vojna so sebou prináša. Cirkev i ľudský rozum potvrdzujú, že počas ozbrojených konfliktov zostáva stále platný morálny zákon. Akcie, ktoré sa vedome a dobrovoľne podnikajú proti právu národov a jeho všeobecným zásadám, sú zločinmi.

Srdce vyryté do piesku pri mori

VI. Nezosmilníš

Šieste Božie prikázanie hovorí o posvätnosti manželstva. Katolícka cirkev učí, že manželstvo je nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý ustanovil Boh. Toto prikázanie zakazuje rozvod. Láska je darom pre človeka. Sexualita je tiež vzácny dar, ktorý človek dostal. Je nositeľom života a preto ju treba mať v úcte. Všetky formy, ktoré zneucťujú sexualitu človeka sú smilstvom. Slobodný človek je povolaný k čistote, má sa učiť sebaovládaniu. Naplnenie sexuálneho života prichádza v manželstve, kde môže priniesť jednotu tela i duše medzi manželmi. Previnením je nezriadená pohlavná rozkoš, ktorá sa míňa s cieľom plodenia a spojenia jednoty. Hriechom je vyhľadávanie pohlavnej rozkoše pre ňu samu. Manželský sexuálny život má dva ciele: spojivý (upevňovanie manželstva, dobro manželov) a plodivý (plodenie potomstva). Samotným smilstvom nazývame spojenie muža a ženy pred uzatvorením manželstva. Prostitúcia, pornografia, znásilnenie sú porušením šiesteho prikázania. Proti plodnosti manželstva, ktorý je jedným z cieľov, je antikoncepcia. Boh dal človeku prirodzené prostriedky na reguláciu tehotnosti. Žena má cyklus s plodnými a neplodnými dňami.

Tým, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, obdaril obidvoch rovnakou osobnou dôstojnosťou. Každý človek, muž i žena, má uznať a prijať svoju sexuálnu totožnosť. Každý pokrstený je povolaný viesť čistý život, a to každý podľa svojho životného stavu. Kristus je vzor čistoty. Čistota znamená integráciu sexuality do ľudskej osoby. Predpokladá naučiť sa osobnému sebaovládaniu. Spomedzi hriechov, ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou, treba spomenúť masturbáciu, smilstvo, pornografiu a homosexuálne styky. Cudzoložstvo a rozvod, polygamia a voľný zväzok (voľná láska) sú ťažkými previneniami proti dôstojnosti manželstva. Zmluva, ktorú manželia slobodne uzavreli, zahŕňa vernú lásku. Ukladá im povinnosť chrániť nerozlučiteľnosť svojho manželstva. Plodnosť je dobro, dar a cieľ manželstva. Keď manželia dávajú život, majú účasť na Božom otcovstve. Regulácia plodenia predstavuje jeden z aspektov zodpovedného otcovstva a materstva. Odôvodnenosť úmyslov manželov neospravedlňuje používanie morálne neprípustných prostriedkov (napr. priamu sterilizáciu alebo antikoncepciu).

VII. Nepokradneš

Siedme Božie prikázanie zakazuje krádež a vyzýva nás, aby sme boli spravodliví voči majetku druhých a nepoškodzovali ho. Katolícka viera nás učí, že majetok je dar od Boha a máme ho spravovať s múdrosťou a štedrosťou. Nemáme brať to, čo patrí iným. Človek má právo na súkromné vlastníctvo. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene prisvojiť niečo, čo nie je jeho, teda ukradnúť mu to. Patrí sem aj spravodlivá mzda zo strany zamestnávateľov, vyplácanie miezd. Tiež štát je zodpovedný za blaho občanov. Medzi národmi má panovať solidarita.

Siedme prikázanie prikazuje praktizovať spravodlivosť a lásku pri spravovaní pozemských dobier a plodov ľudskej práce. Stvorené dobrá sú určené celému ľudskému pokoleniu. Právo na súkromné vlastníctvo neruší všeobecné určenie dobier. Siedme prikázanie zakazuje krádež. Krádež je neoprávnené prisvojenie si cudzieho vlastníctva proti rozumnej vôli majiteľa. Každý spôsob neoprávneného prisvojenia a používania cudzieho vlastníctva je proti siedmemu prikázaniu. Spáchaná nespravodlivosť vyžaduje odškodnenie. Výmenná spravodlivosť vyžaduje vrátenie odcudzeného dobra. Morálny zákon zakazuje činy, ktoré z obchodných alebo totalitných dôvodov vedú k zotročovaniu ľudí, k ich kupovaniu, predávaniu a výmene, akoby boli tovarom. Nadvládu, ktorú Stvoriteľ dal človekovi nad nerastnými, rastlinnými a živočíšnymi zdrojmi sveta, nemožno oddeľovať od rešpektovania morálnych záväzkov, vrátane záväzkov voči budúcim generáciám. Človek sám je pôvodcom, stredom a cieľom celého ekonomického a sociálneho života. Rozhodujúcim bodom sociálnej otázky je, aby sa dobrá, ktoré Boh stvoril pre všetkých, skutočne dostali ku všetkým podľa spravodlivosti a s prispením lásky. Základná hodnota práce závisí od samého človeka, ktorý je jej pôvodcom i cieľom. Prácou má človek účasť na diele stvorenia. Práca spojená s Kristom môže byť vykupiteľská.

Symbol spravodlivosti

VIII. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu

Ôsme Božie prikázanie hovorí o pravde a spravodlivosti. Katolícka viara nás učí, že by sme mali byť spravodliví vo všetkých našich slovách a činoch. Nemáme klamať ani nepravdivo svedčiť proti druhým ľuďom. Taktiež nemáme ohovárať a osočovať našich blížnych. Pravda je to, čo máme hovoriť. Nemožno o druhých zle hovoriť, osočovať ich, odsudzovať, posudzovať, hovoriť klamstvá a poškodzovať ich dobré meno a česť. Ak človek oklame, má to napraviť.

Pravdivosť alebo pravdovravnosť je čnosť, ktorá spočíva v tom, že sa človek prejavuje pravdivý vo svojich skutkoch a svojimi slovami hovorí pravdu, pričom sa vystríha dvojtvárnosti, pretvárky a pokrytectva. Kresťan sa nemá hanbiť za svedectvo v prospech nášho Pána skutkom ani slovom. Mučeníctvo je najvyššie svedectvo o pravde viery. Rešpektovanie dobrého mena a cti osôb zakazuje každý postoj a každé slovo ohovárania alebo osočovania. Lož spočíva v tom, že niekto hovorí nepravdu s úmyslom oklamať blížneho. Previnenie proti pravde vyžaduje nápravu. Sviatostné tajomstvo je neporušiteľné. Úradné tajomstvá sa majú zachovávať. Tajné informácie škodlivé blížnemu sa nesmú rozširovať. Spoločnosť má právo na informácie, ktoré sa zakladajú na pravde, slobode a spravodlivosti. Pri používaní prostriedkov spoločenskej komunikácie treba zachovať miernosť a osvojiť si disciplínu.

Žena berie do rúk knihu Božieho zákona

IX. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho

Deviate Božie prikázanie upozorňuje na dôležitosť vernosti v manželskom vzťahu. Katolícka viera nás učí, že manželstvo je posvätným zväzkom, ktorý si vyžaduje úctu a nesmie byť narušený neverou. Kresťan sa má vyvarovať nezriadenosti a má si zachovať čisté srdce a myseľ, vedieť sa ovládať. Deviate prikázanie varuje pred nezriadenou telesnou túžbou alebo telesnou žiadostivosťou. Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti. Čistota srdca nám umožní vidieť Boha; už teraz nám umožňuje vidieť všetko z hľadiska Boha. Očisťovanie srdca vyžaduje modlitbu, zachovávanie čistoty a čistý úmysel i pohľad. Čistota srdca si vyžaduje cudnosť, ktorá je trpezlivosťou, skromnosťou a diskrétnosťou. Cudnosť chráni intimitu osoby.

Oblak v tvare srdca

X. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho

Desiate Božie prikázanie nás varuje pred chamtivosťou a závisťou. Katolícka viera nás učí, že by sme mali byť spokojní s tým, čo nám Boh dal, a nežiarliť na dary či talenty, ktoré nadelil iným ľuďom. Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to, čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov. Desiate prikázanie zakazuje nezriadenú žiadostivosť pochádzajúcu z nemiernej túžby po bohatstve a jeho moci. Závisť je smútok, ktorý človek pociťuje nad dobrom druhého a nemierna túžba prisvojiť si toto dobro. Je jedným z hlavných hriechov. Pokrstený bojuje proti závisti dobroprajnosťou, pokorou a odovzdanosťou do Božej prozreteľnosti.

Tabuľka: Prehľad Desatora Božích prikázaní

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #desatoro