Sviatosť krstu je kľúčovou udalosťou pre existenciu človeka a prinavracia plnú pravdu o človečenstve, ktoré prevyšuje oblasť biologického života. Krst je z Kristovej vôle kľúčovou udalosťou pre existenciu človeka. Táto sviatosť prinavracia plnú pravdu o človečenstve, ktoré prevyšuje oblasť biologického života.
Ján Pavol II. počas svojej cesty do rodného mesta Wadowice, pri krstiteľnici povedal: „Z veľkým dojatím prichádzam sem do tohto mesta, v ktorom som sa narodil, prichádzam do farnosti, v ktorej som bol pokrstený a prijatý do spoločenstva Kristovej Cirkvi. Pri tejto krstiteľnici som bol prijatý do milosti Božieho synovstva a viery môjho Spasiteľa, do spoločenstva Jeho Cirkvi“.
Slovo „krstiť“ znamená „ponoriť“, “pohrúžiť“. Katechizmus volá krst „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha “ (KKC 1215). O tom novom narodení hovorí Ježiš počas nočného rozhovoru s Nikodémom (por. Jn 3,5)
Iný názov krstu je „ osvietenie“, lebo pokrstený prijíma Slovo „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého“ (Jn 1,19). Túto základnú udalosť v živote človeka veriaceho predpovedá na mnohých miestach Stará zmluva (por. KKC 1217-1222) Tieto predpovede veriacim pripomína každý rok liturgia Veľkonočnej vigílie.
Určite sme boli svedkami alebo účastníkmi uskutočnenia sviatosti krstu. Keď kňaz polieva vodou hlavičku dieťaťa, hovorí slová: Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.
Voda ako symbol života a smrti
Od začiatku sveta je voda prameňom života a plodnosti. Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža. Voda bola vždy pokladaná ako prameň života a plodnosti. Vznášajúci Duch nad ňou obdaril ju schopnosťou posväcovať.
Predobrazy krstu v Starom zákone
Cirkev v liturgii Veľkonočnej vigílie pri požehnaní krstnej vody slávnostným spôsobom pripomína veľké udalosti dejín spásy, ktoré už boli predobrazmi tajomstva krstu: „Bože, tvoja neviditeľná moc zázračne účinkuje prostredníctvom sviatostných znakov.
- Cirkev vidí v Noemovom korábe predobraz spásy prostredníctvom krstu. Noemov koráb, ktorý zachraňuje ľudí pred záhubou vo vodách potopy, vidí Cirkev ako predobraz spásy skrze krst.
- Zvlášť zreteľným znakom záchrany skrze krst bol prechod cez Červené more, ktoré prinieslo Židom oslobodenie z egyptského otroctva. Preto kňaz počas požehnávania krstnej vody počas Veľkonočnej vigílie spieva: „Abrahámovým potomkom si dal suchou nohou prejsť cez Červené more, aby ľud vyslobodený z faraónovho otroctva bol predobrazom pokrsteného ľudu“.
- A napokon predobrazom krstu je prechod cez Jordán; ním Boží ľud dostáva do daru krajinu prisľúbenú Abrahámovmu potomstvu, ktorá je obrazom večného života. Predobrazom krstu je prechod Izraelitov cez rieku Jordán a vstúp do prisľúbenej zeme, ktorá je obrazom večného života.
Všetky predobrazy Starej zmluvy sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi.
Exodus odhalený - pátranie po prechode cez Červené more
Krst v Novom zákone
Náš Pán sa dobrovoľne podrobil krstu svätého Jána, ktorý bol určený hriešnikom, aby splnil „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3,15) . Toto Ježišovo konanie je viditeľným prejavom toho, že „sa zriekol seba samého“ (Flp 2,7) . Ježiš začína svoj verejný život po tom, ako sa dal pokrstiť svätému Jánovi Krstiteľovi v Jordáne, aby ukázal svoju solidaritu s hriešnikmi (tento krst bol ako krst pokánia. Bol podstatne odlišný od sviatosti, ktorú ustanovil Kristus).
Kristus vo svojej Veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu. Prameň krstu otvoril Ježiš veriacim skrze svoju Paschu: umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Svoju misiu Kristus odovzdáva apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ ( Mt 28,19) Cirkev slávila a vysluhovala svätý krst odo dňa Zoslania Ducha Svätého.
Svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2,38) . Apoštoli a ich spolupracovníci udeľujú krst každému, kto verí v Ježiša: židom, bohabojným i pohanom. Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol strážcovi väzenia vo Filipách.
Podľa svätého apoštola Pavla veriaci má krstom účasť na Kristovej smrti; je s ním pochovaný a s ním vstáva z mŕtvych: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,3-4) . Pokrstení si „obliekli Krista“.
Prijať krst znamená prijať Krista, jeho štýl života, hodnotenie a konanie. Pokrstený človek má žiť tak, aby iní mohli vidieť v jeho živote Krista.
Význam a účinky krstu
Význam a milosť sviatosti krstu jasne vysvitajú z obradov jeho slávenia. Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok.
Rozličné účinky krstu sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy.
Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia: ktorá ho pomocou teologálnych (božských) čností robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho; ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého; ktorá mu pomocou morálnych čností umožňuje rásť v dobrom.
Krst nás robí údmi Kristovho tela. Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby zvestovali slávne skutky toho, ktorý ich z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.
Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy.
Praktické otázky o krste
Stať sa kresťanom sa už od čias apoštolov uskutočňuje postupným napredovaním a uvádzaním do kresťanského života, ktoré pozostávajú z viacerých etáp. Túto cestu možno prejsť rýchlo alebo pomaly. Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz a v Latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.
Sám Pán Ježiš tvrdí, že krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení.
Zapamätajme si: Krst je prvou sviatosťou uvádzania do kresťanského života a je základom celého kresťanského života. Je bránou života v Duchu svätom a dverami, ktoré otvárajú prístup k iným sviatostiam. Predpovedaný bol v Starej zmluve a splnenie nachádza v Krste Ježiša Krista a jeho evanjelizačnom príkaze.