Dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie je jedným z kľúčových článkov viery v Katolíckej cirkvi. 8. decembra 1854 pápež Pius IX. slávnostne vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Tento sviatok sa slávi 8. decembra.
Najväčší omyl je myslieť si, že tu hovoríme o počatí Krista, a pritom tento sviatok sa vzťahuje na počatie Márie. Teda vedie A automaticky ku B? Dosť o tom pochybujem. Prečo neverím na dedičný hriech? Či môže byť moja vina daná inému?
Čo je Nepoškvrnené Počatia Panny Márie 8.12. - mnohí si myslia, že sa oslavuje vtelenie Pána Ježiša, nie tento sviatok je o Jej nepoškvrnenom počatí.
Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil už v 7. storočí na východe dňa 9. decembra a mal rôzne názvy - Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie sv. Anny. V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí. Slávil sa 8. decembra. Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na sv. omši alebo na pobožnosti k Panne Márii („hodinky k Panne Márii“). Pápež Inocent XII. na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev.
V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom.
Alan Schreck pekne vyjadril pôvod učenia o Nepoškvrnenom počatí: „Nie je výslovne zapísané v Biblii a dokonca nie je historicky zrejmé, že bolo odovzdané zo zvesti prvých apoštolov. Táto viera sa skôr objavila časom, ako kresťania uvažovali o tom, čo Biblia píše o Ježišovi a jeho matke.“
Ježiš prisľúbil svojej Cirkvi Ducha Svätého, ktorú ju ochráni pred omylom. Rovnako vďaka Duchu Svätému bude Boží ľud vovádzaný do plnej pravdy. (porov.
Pochopenie teológie Nepoškvrneného počatia
Nepoškvrnené počatie Panny Márie
Historický vývoj dogmy
Historik August Franzen uvádza, že definovaný článok viery získal v Cirkvi takmer okamžitý súhlas ešte pred jej vyhlásením. „Pápež sa pred vyhlásením dogmy opýtal všetkých biskupov na ich názor - 536 biskupov sa vyjadrilo za, 4 proti a 36 iuxta modum, t.j.
Podobne ako pri iných vyhlásených dogmách z posledných storočí (Nanebovzatie Panny Márie alebo pápežská neomylnosť) by bolo nepravdou hovoriť, že ide o katolícky vynález z čista-jasna. V skutočnosti boli definované na základe dávnej tradície, ktorá nie je v rozpore s Písmom. O Márii svedčili už otcovia Cirkvi z prvých storočí existencie Cirkvi.
- Svätý Ignác z Antiochie (zomrel v r.
- Svätý Augustín (354-430) o Máriinom výnimočnom dare svedčil vo svojom spise O prirodzenosti a milosti: „Presvätú Pannu Máriu, ktorú z úcty k Pánovi celkom vynechávam, keď je reč o hriechu.“
Už v siedmom storočí sa medzi východnými kresťanmi ujala úcta k svätosti Márie. Tamojší veriaci ju nazývali „ľaliou medzi tŕním.“ Čoskoro sa v západnej (latinskej) Cirkvi podobne ako na východe začal sláviť sviatok.
Na Západe sa však proti Máriinej bezhriešnosti objavovali námietky a pochybnosti dokonca aj u takých svätcov ako bol napríklad Tomáš Akvinský alebo Bernard z Clairvaux. V tejto otázke častokrát medzi sebou polemizovali najmä dominikáni a františkáni. Františkánsky teológ Ján Duns Scotus (1266-1308) ponúkol odpovede na tieto námietky: „Nepoškvrnené počatie nastalo tak, že Boh vopred udelil Kristovu milosť.
Teologické základy
Je pravdou, že táto dogma nemá priamu oporu v Písme a nemôžeme v tomto prípade bratov protestantov zasypať citátmi z Písma. Môj kľúčový argument sa však nezakladá na uvažovaní v Biblii, ale o Biblii. Práve tento argument bude v našich úvahach o Márii zohrávať zásadnú úlohu.
Pre protestantských kresťanov je základným pravidlom viery zásada iba Písmo (sola Scriptura). Paradoxné je, že ani v tomto prípade sa tento princíp v Písme vyslovene nespomína. Samotná Biblia neučí, že Biblia je jedinou autoritou.
Musíme si teda položiť základnú otázku - čo je Biblia? Biblia je produkt ústnej tradície a života Cirkvi. Ježiš nič nenapísal a ani neprikázal nič napísať. Svojim učeníkom povedal: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15)
Biblia nespadla z neba a ani neslúžila ako predloha pre novú Cirkev. Cirkev vytvorila Bibliu. Cirkev s pomocou Ducha Svätého určila, ktoré knihy budú alebo nebudú patriť do biblického zoznamu. Kedže zásada iba Písmo stojí „na vode“, je zbytočné a nelogické vyčítať katolíkom: „Aha, pozrite sa - toto a toto v Písme nie je.
Pre katolíkov teda Biblia nie je jediným zdrojom Božieho zjavenia. Uvedená dogma však nie je odtrhnutá od Biblie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Tu neide len o jednotlivé citáty, ale o celkový pohľad na Písmo a na úlohu Márie v Kristovom vykupiteľskom diele.
V Genezis 3,15 sa dočítame: „Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvoje a jej potomstvo. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Boh týmto predpovedá novú ženu - novú Evu, ktorá nebude podriadená satanovmu potomstvu. Zdá sa, že žena je titul pre Evu v jej stave pre pádom (Gn 2,23). Až po páde v Gn 3,20 je odhalené jej meno.
V Lukášovom evanjeliu anjel Gabriel zdraví Máriu slovami „raduj sa, milosti plná, Pán s tebou“(Lk 1,28) Na prvý pohľad neide o nič neobvyklé. Slovné spojenie milosti plná však v gréckom preklade znamená kecharitomene. Je to jedinečné slovo nielen v Biblii, ale aj v celej starovekej literatúre.
Hahn píše, že „keďže sa toto slovo vyskytuje len zriedka, hovorí o jedinečnosti Márie. Grécka gramatická forma naznačuje, že jej milosť alebo priazeň je prítomný a trvalý stav, ktorý vyplýva z Božej činnosti v minulosti. Aj forma anjelovho pozdravu je v Písme jedinečná.
Stojí za to prečítať si celú úvodnú kapitolu Lukáša, premeditovať ju a pouvažovať nad „obyčajnou“ úlohou Márie v Božom spásnom pláne. Napríklad môžeme uviesť slová Alžbety keď uvidela Máriu, ktorá ju prišla navštíviť. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
Najjednoduchšia a zároveň pravdivá odpoveď na túto otázku je áno, no vyžaduje si doplňujúci komentár. Áno, Mária potrebovala Spasiteľa. Sama to svojimi slovami v Magnifikáte potvrdila. Jej svätosť však neimplikuje to, že nepotrebovala Spasiteľa.
Bolo by namieste najprv vysvetliť čo je to vlastne ten dedičný hriech. Hriech je v tomto zmysle skôr analógiou, ako Katechizmus uvádza „nie je to čin, ale stav.“ (KKC 404) Naši prarodičia spáchali osobný hriech, ktorým sa dobrovoľne oddelili od Boha. Zostali v stave bez Boha. Je náročné pochopiť prenášanie tohto stavu na potomkov inak ako vo svetle viery.
Na jednej prednáške som počul analógiu, ktorá zaujímavo objasňuje problematiku dedičného hriechu. Istý manželský pár žil v krajine kde im nič nechýbalo a kde boli dokonale šťastní. Raz sa však rozhodli odísť na dovolenku do krajiny poznačenej biedou, hladom a chorobami. Dobrovoľne si zvolili možnosť tam zostať a do takto poznačeného sveta priniesli a vychovali svoje potomstvo.
Ježiš Kristus skutočne vykúpil celé ľudstvo, no neznamená to, že Mária bola výnimkou. Osobitnou milosťou sa rozumie, že bola zachránená preventívne. Scott Hahn píše: „Človek sa môže uchrániť pred nebezpečenstvom dvojako - intervenciou a prevenciou. Niektorí ľudia sú zachránení po rokoch drogovej závislosti intervenciou a rehabilitáciou. Mnohí iní sú však uchránení od závislosti, pretože nemali pokušenie: vyrastali v dobrej rodine a chránili sa zlých ciest, ktoré by im mohli uškodiť. Mária bola uchránená od každého hriechu jedinečne, lebo ju ochránil Boh.“
Dodám len toľko, že vyššie spomínaný františkán Duns Scotus vysvetľoval tento preventívny Boží zásah. Hriech je podľa Scotusa ako roklina do ktorého väčšina ľudí spadla a potrebuje záchranu. Avšak Mária bola zachránená tým, že ju niekto pred roklinou vopred varoval. Jeden i druhý spôsob záchrany je nezaslúžená milosť.
| Osoba | Význam | Prínos |
|---|---|---|
| Pius IX. | Pápež | Slávnostne vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie |
| Ján Duns Scotus | Františkánsky teológ | Ponúkol teologické odpovede na námietky proti Nepoškvrnenému počatiu |
| Svätý Augustín | Cirkevný otec | Svedčil o Máriinom výnimočnom dare vo svojom spise O prirodzenosti a milosti |
Panna Mária, Nepoškvrnené počatie
Význam pre cirkev
Mimoriadna úloha Márie (bola matkou Božieho Syna) vyžaduje mimoriadne milosti. Mária prežila celý svoj život v milosti posväcujúcej. Mária svojim áno (porov. Lk 1,28-37) otvára cestu spásy pre ľudstvo. Vari nie je na tom nič výnimočné?
Iste, Boh mohol zvoliť nekonečne veľa možností ako zachrániť ľudstvo. On sa však rozhodol urobiť veľké veci cestou Márie, cestou pokornej a jednoduchej služobníčky. Žiadnej nezávislej superwoman alebo vzdelanej teologičky. Fascinuje ma príklad tejto skromnej, nenápadnej, nevyzývavej a na Bohu závislej dievčiny. Práve v pokornom a poslušnom srdci sa rodí ozajstná viera.
Katolícka Cirkev k Márii nepridáva nič čo by jej neprináležalo. Zároveň z toho evidentne vyplýva, že Mária by nemohla na toto mimoriadne povolanie odpovedať takýmto spôsobom („Tu som. Ja som slúžka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Lk 1,38) v hriešnom stave.
Rovnako uvádzané verše z Listu Rimanom ako aj Prvého Jánovho listu nedokazujú, že Mária bola hriešnym stvorením. Napríklad v prípade Listu Rimanom 3,23 slovo všetci neznamená, že išlo nutne o všetkých. Hahn ďalej píše, že grécke slovo pas (všetci) sa v tomto prípade používa „v rozdeľujúcom význame, čiže veľa pohanov a veľa Grékov. Neznamená každý bez výnimky.“
Strikne doslovný výklad tohto verša nás teda privádza do zjavných problémov. Medzi týmito všetkými nemôže patriť Ježiš, ktorý nám bol podobný vo všetkom okrem hriechu. (porov. Hebr 4,15) Zo skupiny všetci v tomto prípade musíme logicky vylúčiť aj nenarodené deti, resp. deti, ktoré nikdy nespáchali žiaden osobný hriech keďže zomreli v skorom veku.
Ešte s jednou námietkou sa musíme vyrovnať. Naznamená vari Máriina bezhriešnosť to, že ju staviame na Boží piedestál? Rozhodne nie! Prví ľudia, Adam a Eva boli istú dobu bezhriešni a neznamenalo to, že sú rovní Bohu. Paradoxne človek, ktorý je bezhriešny je človekom v autentickom zmysle. Hriech v nás zabíja Boží obraz.
Panna Mária je veľkým vzorom jednoduchosti, pokory a poslušnosti. Práve preto je jej úloha v Novom zákone skrytá. Skrytá a pokorná. Vzor pravej viery hodný nasledovania. Mária neuprednosťnuje seba, ale vždy dáva dopredia Toho, ktorý ju zachránil. A práve preto si ju katolíci tak vážia.
Dogma o Nepoškvrnenom počatí nie je ani tak o Márii, ako o Bohu. Pravý mariánsky kult vedie vždy k Bohu. Pravá mariánska úcta nie je nikdy v rozpore s Písmom. Boh je ten, ktorý nás už od vekov predchádza svojou milosťou. Mária je dokonalé Božie dielo, občan neba, ktorý žil so všetkými milosťami už tu na zemi. Boh dal okúsiť ovocie spásy na modelovom príklade, ktorým je Mária. Ježiš na kríži dal Jánovi matku, Pannu Máriu. (porov. Jn 19,27) Dal ju aj nám.
tags: #katechizmus #znamena #neposkvrnene #pocatie #anny