Dóm svätej Alžbety v Košiciach, nazývaný aj Košický dóm, je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Je to najväčší kostol na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položená gotická katedrála v Európe. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie, ktorá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku.
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete.
Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.
Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc. Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže. Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. storočia. Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.
Výstavba Dómu sv. Alžbety
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
Ďalšie Katastrofy a Obnovy
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila. V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety.
V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.
Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Architektúra Dómu
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Veroniky. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Interiér Dómu sv. Alžbety
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzová krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža. Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi.
Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Rákociho Krypta
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.
Nástennú maľbu zachytávajúcu život Ferenca II. Nájdete ju nad severnou bránou na priečelí bočnej lode. Zľava, v spodnej časti obrazu vidíme Ilonu Zrínyi držiacu v náručí malé dieťa, vyššie stojí mladý Ferenc II. Rákóczi po boku svojho vychovávateľa arcibiskupa Kollonicha. Nasleduje obsadenie Blatného Potoka (Sárospatak) a na samom vrchole obrazu vidíme na koni sediaceho Rákócziho, hrdinu protihabsburského stavovského povstania. Rákóczi, už ako vyhnanec, je na audiencii a francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
Pri severnej bráne je za železnými mrežami podzemná krypta, do ktorej boli 29. 10. 1906 prevezené telesné pozostatky Ferenca II. V strednom sarkofágu s erbom sú pochovaní Ferenc II. Rákóczi (v truhle z bronzu), jeho matka Zrínyi a jeho syn József Rákóczi. V krypte sa nachádza aj pohrebná zástava, ktorú niesol rytier v brnení na čele smútočného sprievodu. Náhrobné kamene z hrobov v tureckom Tekirdagu umiestnili do stien Kaplnky sv.
Dňa 24. 7. 1938 umiestnili vonku na východnej strane severnej brány Rákócziho pomník, postavený podľa návrhov košického stavebného inžiniera Vojtecha Siposa. Relief na pomníku je dielom košického sochára Vojtech Lofflera.
Oltáre v Dóme svätej Alžbety
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža
Hlavný oltár sv. Alžbety je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. Ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a až 48 tabuľových obrazov. Variabilný oltár so 48 obrazmi namaľovalo 4 - 5 talentovaných, no neznámych umelcov a ďalší im pomáhali. V rokoch 1474 - 1477 tak vznikol jediný oltár v Európe s takým množstvom obojstranne maľovaných obrazov, ktorý sa zachoval v pôvodnej koncepcii a nepremaľovanom stave.
Oltár svätého kríža je ako najmladší zhotovený v roku 1931. Autor je Vojtech Buchner. Istou zaujímavosťou je, že oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu.
Rozmery a Rozloha
Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Z histórie vieme, že výstavba kostola mala štyri etapy. Kostol mal tiež svojho predchodcu na tom istom mieste alebo že vo vnútri sa nachádza kovový oltár.
Tabuľka: Etapy Výstavby Dómu sv. Alžbety
| Etapa | Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|---|
| 1. | cca 1380 - 1420 | Výstavba polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. |
| 2. | 1420 - 1440 | Sochárska výzdoba hlavnej a priečnej lode. |
| 3. | 1440 - 1462 | Výstavba severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. |
| 4. | 1462 - 1490 | Výstavba južnej (Matejovej) veže a bočných kaplniek. |
V rámci rozmerov má kostol pozdĺžne 60,5 metra a priečne 39,5 metra. Istou zaujímavosťou je Severná veža, ktorá je takmer rovnako vysoká, ako je kostol dlhý - meria 58,5 metra. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť, že hlavná loď má na dĺžku 24 metrov, pričom bočné lode majú len 12 metrov. Oproti tomu rozloha parcely ako takej má 1796 metrov štvorcových, zastavaná plocha má 1200 metrov štvorcových. Chrám má kapacitu niečo vyše 5000 ľudí.
Medzi isté zaujímavosti v kostole patria Kráľovské schody a Rákociho krypta. Rákociho bola vybudovaná budapeštianskym profesorom Frigyesom Schulekom v roku 1906 pri severnej stene. Vybudovaná bola pre Františka II. Rákociho a jeho druhov.
V kostole sa tiež nachádza biskupská krypta. V roku 1862 nastal koniec pochovávania v dómskych kryptách pre väčšinu s jednou výnimkou, ktorú tvorili košickí biskupi.
Spomedzi toľkých otázok za 20 rokov sprevádzania tu je, ľaľa, najčastejšia: „Pán sprievodca, a to je pravda, že v Dóme sv. Alžbety je taký jeden kameň, ktorý keď vytiahneme, tak sa celý kostol zrúti?“
Takže, taký kameň neexistuje, veď to ani nie je možné. Hocijaký statik by mi dal za pravdu, že nič nemôže byť v stavbe len tak zľahka zasunuté bez toho, aby na to tlačila tiaž ďalších kameňov, či už zhora, alebo z bokov. Takže ide o nezmysel, či vlastne výmysel.
Košický Dóm nie je ten prípad a i preto sa v jeho interiéri zachoval jeden z európskych unikátov - dvojité točité gotické schody z 15. storočia. Sú jediné tohto druhu na Slovensku a kvôli tomu, že na každom poschodí sa vlastne zbiehajú dve schodiská, mnohí ich volajú aj schody lásky. A pritom ich oficiálny názov je kráľovské schody.
Zvonku z kostola trčia chrliče dažďovej vody. Jeden z nich má dokonca podobu ženy. Podľa legendy mal staviteľ chrámu za manželku alkoholičku a „xantipu", a tak sa jej pomstil tým, že zvečnil jej podobu. Tento príbeh určite nie je pravdou, ale legendou. Navráva nám to životná skúsenosť, podľa ktorej zlé ženy neexistujú.
Pri návšteve Košíc určite nevynechajte návštevu Dómu svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.