V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici nachádza niekoľko významných historických budov, ktoré svedčia o bohatej minulosti mesta. Medzi najvýznamnejšie patrí Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa a Caraffova väznica. Tieto pamiatky sú nielen architektonickými skvostami, ale aj svedkami dôležitých udalostí v dejinách Prešova.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
História miesta, a tak aj daného chrámu, sa spomína už koncom 14. storočia. Na danom mieste jestvovala kaplnka, ktorá stála pri mestskej nemocnici a bola postavená v neogotickom štýle. Na základe kráľovského rozhodnutia sa roku 1673 chrám s nemocnicou stáva majetkom poľských minoritov, ktorí zmenili účel nemocnice na kláštor. 13 rokov nato kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi. Neskôr sa začína veľkorysá neskorobaroková prestavba, ktorej bol v rokoch 1753 až 1754 hlavným staviteľom Gašpar Urlespacher.
V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia sa v dôsledku niekoľkých únií katolícka cirkev v Uhorsku stala postupne silnejšou u nových gréckokatolíckych veriacich. Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Krypta Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.
Pred rekonštrukciou sa vchádzalo do krypty cez vchod nachádzajúci sa z pravej strany hlavného vchodu pod Kaplnkou sv. Kríža. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.
Krypta Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Podľa určitých zistení sa o kryptu katedrály intenzívnejšie zaujímal v čase totality iba otec Dr. Marián Potáš, OSBM s neskoršími členmi rádu a okolo roku 1980 vtedajší prešovský kaplán a terajší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ. V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály. V krypte je pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.
Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách. Pavol Gojdič sa dostal do Prešova až keď sa stal biskupom. Neskôr, keď je gréckokatolícka cirkev v roku 1950 postavená mimo zákona, je zakázaná jej činnosť, sa biskup dostáva do väzenia. Časom mu bol trest znížený, ba dokonca mal pár ponúk k oslobodeniu, ale podmienkou bolo, že sa vzdá gréckokatolíckeho vyznania a stane sa patriarchom pravoslávnej cirkvi v Československu. Jeho odpoveď bola ale záporná. Vo väzní bol až do svojej smrti. Zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Bol blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II. ako mučeník.
Podobne to bolo s pomocným biskupom Hopkom, ktorý sa ale dočkal oslobodenia. Jeho väznenie trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. Počas väznenia bol aj 122 dní v samotke, kde musel neustále chodiť a dovolené sadnúť si mal iba pri jedení. Dožil sa aj obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, ale o 8 rokov, aj na následky väznenia, ako 72-ročný umiera. Po jeho pitve sa prišlo na to, že mal v tele nadmernú dávku jedu - arzénu, teda mu musel niekto podávať jed v malých pravidelných dávkach. Za svoju statočnosť bol biskup Vasiľ Hopka tiež blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II.
Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. Doteraz bola uložená vo voľnom priestore pod katedrálou. V samostatnej schránke bolo s pozostatkami do krypty uložené aj jeho srdce. Bolo to z toho dôvodu, že biskup bol prezývaný biskupom zlatého srdca.
Počas homílie arcibiskup a metropolita Ján hovoril o potrebe vydávať svedectvo kresťanského života a ako jeden z príkladov takého kresťana uviedol štvrtého prešovského biskupa. Biskup Vályi sa narodil v roku 1837. Oddaným biskupom v Prešove bol 28 rokov. Zaslúžil sa o dobudovanie seminára, založenie internátu a Učiteľskej akadémie.
Počas Noci kostolov, ktorá sa konala 24. mája 2013, gréckokatolícku Katedrálu v Prešove navštívili stovky účastníkov. Záujemcovia mali novozrekonštruovaný vchod priamo z lode katedrály sprístupnený do večerných hodín. Rekonštrukcia a sprístupnenie krypty sa udiali hlavne z iniciatívy vladyku Jána Babjaka, SJ. Bol to ďalší vklad k blížiacemu sa 200.
Na krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa ešte plánujú určité zmeny a rekonštrukcie. Týka sa to ešte jedného, momentálne neprístupného miesta v krypte, ktoré je zamurované a taktiež aj obnovenia názvov na úložných miestach posledného odpočinku pochovaných.
LOGOS TV - PREŠOV, KATEDRÁLA (Živý prenos )
Caraffova väznica
Caraffova väznica je neskorogotická stavba zo začiatku 16. storočia, zakončujúca budovu dnešnej mestskej radnice. Ide o jednu z mála zachovaných gotických pamiatok v Prešove. Budova bola postavená v r. 1504 - 1509 na pozemku člena mestskej rady maliara Petra Molera, ktorého dom na Hlavnej ulici mesto odkúpilo a adaptovalo na mestskú vináreň. Budova slúžila vinárni ako skladisko sudov a iného príslušenstva pravdepodobne až do konca 17. storočia.
Budova dostala pomenovanie počas Prešovských krvavých jatiek r. Jedna z prešovských mučiarní, ktoré dal Caraffa zriadiť kvôli výsluchom obvinených, sa nachádzala aj v podzemných priestoroch dnešnej radnice, ktorá vtedy tvorila s budovou jeden architektonický celok. Obete Caraffovho súdu v nej však nikdy väznené neboli. Svoje meno dostala budova asi až neskôr, azda podľa jej charakteristického tvaru. Podľa niektorých písomných zmienok boli v budove uschovávané kontrolné mestské miery a váhy, ba dokonca sa tu istý čas nachádzala aj mestská zbrojnica.
V druhej polovici 19. Od začiatku 20. storočia sa budova začala využívať na archivovanie mestských písomností, s jedinou prestávkou, a to počas 2. sv. vojny, keď koncom r. 1944 bol celý archívny materiál mesta Prešova kvôli vojnovým udalostiam a blížiacemu sa frontu presunutý do Opavy. V r.
Radnica v Prešove, Caraffova väznica je súčasťou komplexu
Obnova Meštianskeho domu na Hlavnej ulici č. 72
Národná kultúrna pamiatka, historický meštiansky dom na Hlavnej v Prešove, prejde výraznou rekonštrukciou. Obnova budovy, ktorú si Prešovčania momentálne spájajú s kníhkupectvom či pizzériou, prinesie viaceré využitia pre potreby mesta. Na prízemí má vzniknúť Turisticko-informačná kancelária pre občanov a návštevníkov mesta vrátane výstavného priestoru. Na prízemí má byť aj malá kaviareň prevádzkovaná Mestským podnikom služieb Prešov. Ten by podľa primátora Františka Oľhu zamestnával sociálne alebo zdravotne znevýhodnených zamestnancov. Na druhom poschodí má byť vytvorené Mestské inovačné centrum, ktoré bude taktiež slúžiť pre širokú verejnosť v rámci coworkingových a prezentačných aktivít zo strany mestského úradu a ako komunitný priestor pre stredoškolský parlament.
„Stav budovy nie je optimálny a pripravujeme pre ňu naozaj dôstojnú rekonštrukciu, ktorú si takýto historický objekt zaslúži. Vdýchneme jej nový život,“ doplnil primátor František Oľha. Mesto má aktuálne vysúťaženého dodávateľa projektovej dokumentácie. Cena za jej vypracovanie, vrátane inžinierskej činnosti projektanta a odborného autorského dohľadu, je vyše 60-tisíc eur s DPH.
Rekonštrukcia za približne milión eur
Mesto zatiaľ nemá finálny stavebný rozpočet projektu, očakávané náklady na stavebné a rekonštrukčné práce sú odhadované do milióna eur s DPH. Mesto sa pri financovaní chce opierať najmä o zdroje z eurofondov.
„Projekt obnovy národnej kultúrnej pamiatky Meštianskeho domu na Hlavnej ulici č. 72 bude financovaný z projektu Komplexná obnova národnej kultúrnej pamiatky na Hlavnej č. 72, pre potreby zvýšenia potenciálu cestovného ruchu, v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na investície do kultúry, prírodného dedičstva a cestovného ruchu. Spolufinancovanie mesta Prešov na tomto projekte predstavuje 8 percent z celkových oprávnených nákladov,“ uviedlo mesto. Predpokladaná dĺžka rekonštrukcie je 12 mesiacov. Odhadovaný začiatok by mal byť v septembri 2025.
| Projekt | Náklady | Začiatok rekonštrukcie |
|---|---|---|
| Obnova Meštianskeho domu na Hlavnej ulici č. 72 | cca 1 milión eur | September 2025 (odhad) |