Svätenie košíkov v Bardejove: Prehľad tradícií a zvykov Veľkej noci na Slovensku

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý sa spája s mnohými tradíciami a zvykmi. Na Slovensku, a obzvlášť na východe, je jedným z najkrajších a najvýznamnejších zvykov svätenie košíkov s jedlom, ktoré sa koná na Veľkonočnú nedeľu. Tento článok sa zameriava na svätenie košíkov v Bardejove a na ďalšie tradície a zvyky, ktoré sa s Veľkou nocou spájajú.

Svätenie košíkov v Bardejove

V Bardejove, multikultúrnom meste na východnom Slovensku, sa svätenie košíkov stalo obľúbenou tradíciou. Na historické Radničné námestie prichádzajú veriaci s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. Požehnanie jedál je tradičným zvykom najmä na východe Slovenska.

„To, že máme čo jesť, že máme pokrm nie je náhoda, nie je to len niečo čisté obyčajné, je to Božie dobrodenie,“ uviedol Marek Kreheľ, dekan, Rímskokatolícka farnosť Bardejov.

„Je to naozaj tá symbolika znovuzrodenia a to posvätenie jedál má posilniť tú silu rodiny, súdržnosť rodiny a tú vitalitu do nového ťažkého pracovného roka,“ povedal Lukáš Jonov, Šarišské múzeum, Bardejov.

Na Šariši býval aj takýto zvyk: „Dievčatá s posvätenými košíkmi utekali domov a ktorá prišla prvá domov po vysvätení košíka, tá sa ako prvá vydala," dodal Jonov.

Podľa Mareka Kreheľa, dekana farnosti sv. Egídia, požehnanie jedál úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. Ľudia prichádzajú s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. "Po dlhom štyridsaťdňovom pôste prichádza obdobie hojnosti a človek si uvedomuje, že všetko je Boží dar, a tak chce toto požívanie po pôste, začať s požehnaním."

Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál sú, okrem sladkého chleba, aj takzvaný syrek, alebo hrudka. Ide o tradičný veľkonočný pokrm, ktorý si vďaka jednoduchému receptu, vie každý doma pripraviť sám. "Liter mlieka a koľko chcete vajíčok, troška soli, cukru," vysvetlili obyvatelia.

Slávenie Veľkej noci je vždy slávením Zmŕtvychvstania a smrti Ježiša Krista. Veľkú noc nemožno oddeliť od Ježiša Krista, čo sa, žiaľ, niekedy v spoločnosti deje.

„Hovorí sa o tradičnom prežívaní Veľkej noci, to nie sú sviatky jari ani sviatky prebúdzania sa prírody, pretože Veľká noc je vždy o tajomstve Ježišovho zmŕtvychvstania,“ uviedol Kreheľ.

Obsah košíkov

Na východnom Slovensku museli byť v košíkoch žltá hrudka, šunka, klobásy a vajíčka. Všetko, čo sa počas pôstu jesť podľa tradície nemohlo. Pôvodne to bola záležitosť len žien, ale teraz prichádzajú celé rodiny.

Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. "Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti sami pripravovať," povedala Mária Bombová.

Požehnanie jedál súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec. To všetko bolo akési vakantné v tom čase, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie.

Veľká noc v kontext slovenských tradícií

Slovenská etnologička Tatiana Bužeková z bratislavskej Univerzity Komenského odhalila tradičné zvyklosti našich predkov, ktoré uctievali počas veľkonočných sviatkov. Podľa Bužekovej, naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Tradovalo sa, že pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú. Čiže duše zosnulých v tom čase mohli prebývať so svojimi príbuznými. Slovania tiež verili, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže bol v tom čase otvorený.

Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa pred nimi chránili. A to napríklad tým, že zárubne stajní natierali cesnakom. Tiež zvykli šibať dobytok posvätenými vŕbovými prútmi a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky.

„Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom,“ vysvetľuje Bužeková. Dodala, že verili aj tomu, že sa zlí duchovia a strigy boja hluku.

Uznávaná etnologička ďalej odhalila, že za symboly veľkonočných sviatkov považovali zeleň a vodu. Symbolizovali plodnosť a zdravie.

Slovanské veľkonočné zvyky neboli všade rovnaké. V jednotlivých oblastiach Slovenska sa totiž líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali,“ objasnila Bužeková.

Mnohé zvyky síce zanikli, ale zvyk nosenia košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Etnologička zistila, že sa verilo, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Z posvätných jedál sa dávalo aj dobytku. Odrobinky sa pridávali aj do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa.

Veľká noc v rôznych cirkvách

Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa intenzívne pripravujú aj kresťania v Bardejove, ktorý je známy ako multikultúrne mesto. V Bardejove už po stáročia žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v.

V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum).

Aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou. Keďže liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj ako byzantskou), ako také sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné.

Čo sa týka gréckokatolíckych (a ako sme už vyššie uviedli aj pravoslávnych) veriacich, po pondelku až strede Veľkého týždňa, ktoré sú prípravou na najdôležitejšie dni sviatkov, sa pozornosť sústreďuje na Veľký štvrtok. V tento deň veriaci prežívajú dve udalosti z Ježišovho života: tajomnú (poslednú) večeru s učeníkmi a Judášovu zradu. Na dopoludňajšej svätej liturgii v prešovskej katedrále gr.-kat. vladyka počas čítania umýva nohy dvanástim kňazom.

Záver

Veľká noc je sviatkom, ktorý spája náboženské tradície s ľudovými zvykmi. Svätenie košíkov v Bardejove je len jedným z mnohých prejavov bohatej kultúry a histórie Slovenska. Nech už slávime Veľkú noc akokoľvek, dôležité je, aby sme si pripomenuli jej posolstvo nádeje, obnovy a radosti.

Prehľad zvykov a symbolov Veľkej noci:

tags: #svatenie #kosikov #bardejov