Každému sa pápež Ján Pavol II. zapísal do pamäti ako výnimočný človek, ktorý dokázal hýbať svetom. Ján Pavol II. sa venoval s múdrosťou a horlivosťou rozvíjaniu katolíckej teologickej, morálnej a spirituálnej náuky.
Z tohto ohromného zdroja čerpá množstvo kníh a publikácií, ktoré prinášajú myšlienky, ktoré vyslovil v priebehu svojho dlhého pontifikátu. Kniha obsahuje výroky Svätého Jána Pavla II. z jeho príhovorov, diel a pápežských dokumentov.
Pre Vydavateľstvo Dobrá kniha je veľkou poctou, že má možnosť ponúknuť vám jedinečné dielo Jána Pavla II. Rímsky triptych. Je všeobecne známe, že pred zvolením za pápeža bol Karol Wojtyla plodným básnikom. Teraz nám prináša svoje dielo, knižku Via Crucis, jeho vlastnú krížovú cestu. Dielo je vstupom do tajomstva mysle obrátenej k najvyššej sláve Božieho.
Knižka je výberom z rôznych prejavov a písomných dokumentov Jána Pavla II., v ktorých oslovuje mladých ľudí stojacich pred voľbou životného povolania. Vzbudila medzi mladými čitateľmi mimoriadny záujem a živý ohlas.
Inšpirovaný posolstvom Božieho milosrdenstva, ktoré dal Boh prostredníctvom sestry Faustíny, napísal prvú encykliku o Božom milosrdenstve „Dives in misericordia“ v dejinách Cirkvi, zaviedol do liturgie Cirkvi Sviatok Božieho milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci a celý svet zveril Božiemu milosrdenstvu, aby v ňom ľudstvo našlo záchranu a svetlo nádeje.
Blahorečenie a svätorečenie sestry Faustíny, púte do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove -Lagievnikoch, prelom storočí a veľké hrozby v novom tisícročí, ako aj apoštolské cesty a zvyčajné vyučovanie napríklad počas modlitby Regina caeli, sa stali príležitosťou, aby ukazoval svetu posolstvo milosrdenstva, pravdy zjavené na stranách Starého a Nového zákona. Preskúmanie tajomstva Božej milosrdnej lásky k človeku ho priviedlo k poukazovaniu na evanjeliové postoje: dôveru v Boha a milosrdenstvo voči blížnym.
Ján Pavol II. často žiadal, aby sa kresťania v našej dobe stali apoštolmi, svedkami tejto pravdy viery, lebo - ako povedal - nič nie je tak potrebné človeku ako Božie milosrdenstvo - tá láskavá láska, ktorá súcití a pozdvihuje človeka nad jeho slabosť k nekonečným výškam Božej svätosti.
Znamením pre Cirkev a svet bol dátum jeho smrti, ktorý pripadol v predvečer Sviatku milosrdenstva v sobotu 2. apríla 2005, keď Cirkev už liturgicky slávila tento veľký sviatok. Týmto spôsobom ešte raz a akoby v závete Svätý Otec poukázal na to, čo je najdôležitejšie pre Cirkev a svet. Cesta nádeje vedie cez poznanie Božieho milosrdenstva, dôveru k nemu a konanie dobra iným ľuďom.
Ako veľmi dnešný svet potrebuje Božie milosrdenstvo! - povedal Ján Pavol II. v Lagievnikoch v roku 2002. Zdá sa, že na všetkých kontinentoch z hlbín ľudského utrpenia sa volá po milosrdenstve. Tam, kde panuje nenávisť a pomsta, kde vojna prináša bolesti a smrť nevinným, potrebujeme milosť milosrdenstva, ktorá upokojuje mysle a srdcia ľudí a rodí pokoj. Tam, kde sa nerešpektuje ľudský život a dôstojnosť, je potrebná Božia milosrdná láska, v ktorej svetle sa zjaví nevysloviteľná hodnota každej ľudskej bytosti. Potrebujeme milosrdenstvo, aby každá nespravodlivosť na svete našla svoj koniec v žiare pravdy.
Svätý Ján Pavol II., vlastným menom Karol Józef Wojtyła, bol 264. pápež Rímskokatolíckej cirkvi. Narodil sa 18. mája 1920 vo Wadowiciach do skromnej rodiny bývalého dôstojníka a úradníka Karola Wojtyłu st. Už v detstve a počas dospievania rád športoval, často vystupoval v divadle a bol veľmi nadaným študentom. V októbri 1938 začal študovať polonistiku na Jagelonskej univerzite v Krakove. Počas vojny však nastúpil do zamestnania v chemických závodoch. V roku 1943 sa rozhodol študovať teológiu.
Vstúpil do tajného seminára v Krakove a za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. Po vysvätení za biskupa v roku 1958 a kardinála v roku 1967 sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Jána Pavla I. Po jeho smrti len o 33 dní neskôr zasadlo konkláve znovu. A tak bol 16. októbra 1978 kardinál Wojtyła zvolený za pápeža. Z úcty k svojmu predchodcovi si zvolil meno Ján Pavol II. Jeho pontifikát je tretím najdlhším v histórii Cirkvi (po svätom Petrovi a Piovi IX.). Podnikol počas neho viac ako 100 zahraničných ciest, blahorečil a kanonizoval vyše 1300 ľudí a vydal 14 encyklík. Zomrel 2. apríla 2005 vo Vatikáne po dlhej chorobe vo veku 84 rokov. Za blahoslaveného bol vyhlásený 1. mája 2011 pápežom Benediktom XVI. a za svätého 27.
Ján Pavol II. učil, že Duch Svätý je zodpovedný za nekresťanské náboženstvá… Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho učenie o tretej osobe Blahoslavenej Trojice, Svätom Duchu. Ján Pavol II. hovorí, že pevná viera vyznávačov nekresťanských náboženstiev vychádza z Ducha Svätého, Ducha pravdy.
Prvá encyklika Jána Pavla II. Redemptor hominis bola zameraná na Ježiša Krista ako Vykupiteľa človeka a druhá Dives in misericordia na Božie milosrdenstvo - týmito dvoma dokumentmi určil program pre 3. tisícročie, v centre ktorého stojí Kristus ako jediný prostredník medzi Bohom a človekom. Utrápeným a vysileným ľuďom 20. Ján Pavol II. napísal tri sociálne encykliky (Laborem exercens, Sollicitudo rei socialis a Centesimus annus), čím chcel zdôrazniť, že Cirkev stojí pri človeku a chce sa zaoberať problémami, ktoré prežíva.
Zavŕšením jeho programu bola encyklika Ecclesia de Eucharistia. Zdôrazňuje ňou, že Vykupiteľ človeka je vo svete prítomný cez Eucharistiu. Súborné dielo encyklík Jána Pavla II. je mapovaním starostí i radostí 20. storočia, a zároveň je ideovým odkazom veľkého pápeža pre tretie tisícročie.
List pápeža Františka pri 25. výročí encykliky sv. Jána Pavla II. P:3, 25. 05. 2020 14:50, ZAH Vatikán 25. mája (RV) Uplynulo 25 rokov od vydania encykliky sv. Jána Pavla II. o ekumenizme s názvom Ut unum sint (Aby boli jedno). Význam ekumenického úsilia pri tomto výročí vyzdvihol Svätý Otec František v liste, ktorý zaslal kardinálovi Kurtovi Kochovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.
Zajtra uplynie 25 rokov, odkedy sv. Ján Pavol II. podpísal encykliku Ut unum sint. S pohľadom obráteným k obzoru Jubilejného roka 2000 chcel, aby Cirkev na svojej ceste smerom k tretiemu miléniu mala na pamäti naliehavú modlitbu svojho Majstra a Pána: „Aby boli jedno” (porov. Jn 17,21). Preto napísal túto encykliku, ktorá «nezvratne» (UUS,3) potvrdila ekumenické úsilie Katolíckej cirkvi. Zverejnil ju na Slávnosť Nanebovstúpenia Pána, vkladajúc ju pod znamenie Ducha Svätého, pôvodcu jednoty v rozličnosti a v tomto istom liturgickom a duchovnom kontexte si ju pripomíname a znova ju dávame do pozornosti Božiemu ľudu.
Druhý vatikánsky koncil uznal, že hnutie na znovuobnovenie jednoty všetkých kresťanov «vzniklo pod vplyvom milosti Ducha Svätého» (Unitatis redintegratio, 1). Potvrdil, že Duch «rozdeľuje milosti a služby» a «je základom jednoty Cirkvi» (tamtiež, 2). A Ut unum sint zdôrazňuje, že «jedine Duch Svätý môže vzbudiť rozličnosť, mnohorakosť a zároveň vytvárať jednotu. [...] to on harmonizuje Cirkev», pretože ako hovorí sv. Bazil Veľký, «on sám je harmóniou».
Pri tomto výročí vzdávam vďaky Pánovi za cestu, ktorú nám umožnil vykonať ako kresťanom hľadajúcim plnú jednotu. Aj ja zdieľam zdravú netrpezlivosť tých, ktorí si niekedy myslia, že by sme sa mohli a mali nasadiť viac. Každopádne, nesmie nám chýbať viera a vďačnosť: mnohé kroky boli urobené v týchto desaťročiach na uzdravenie stáročných a tisícročných rán; vzrástlo vzájomné poznanie a úcta, pomáhajúc prekonať zakorenené predsudky; rozvinuli sa teologický dialóg a dialóg lásky k blížnemu, ako aj rozličné formy spolupráce v dialógu života, na pastoračnej a kultúrnej úrovni.
V tejto chvíli moje myšlienky smerujú k mojim milovaným Bratom na čele rozličných kresťanských cirkví a komunít; a rozširuje sa na všetkých bratov a sestry každej kresťanskej tradície, ktorí sú našimi spoločníkmi na ceste. Tak ako emauzskí učeníci môžeme cítiť prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista, ktorý kráča po našom boku a vysvetľuje nám Písmo a rozpoznať ho pri lámaní chleba, v očakávaní spoločného zdieľania eucharistického stola.
Obnovujem moju vďačnosť tým, ktorí pôsobili a pôsobia v tomto dikastériu, aby v Cirkvi udržali živé vedomie tohto cieľa, ktorého sa nemožno vzdať. Osobitne rád zdravím dve nedávne iniciatívy. Prvou je Ekumenické vademecum pre biskupov, ktoré bude zverejnené na jeseň, ako povzbudenie a sprievodca pri vykonávaní ich ekumenických zodpovedností. Veď služba jednote je základným aspektom misie biskupa, ktorý je «viditeľným princípom a základom jednoty» vo svojej partikulárnej cirkvi. Druhou iniciatívou je vydanie časopisu Acta Œcumenica, ktorý obnovujúc Informačnú službu dikastéria, hodlá byť pomôckou pre tých, ktorí pracujú v službe jednoty.
Na ceste vedúcej k plnej jednote je dôležité pamätať na prejdenú cestu, ale rovnako je dôležité skúmať horizont, kladúc si s encyklikou Ut unum sint otázku: «Quanta est nobis via?» (č. 77) - aká dlhá je cesta, ktorá je ešte pred nami? Jedna vec je istá: jednota nie je v princípe výsledkom našej činnosti, ale je darom Ducha Svätého. Každopádne «nepríde ako nejaký zázrak na konci: jednota prichádza na ceste, vytvára ju Duch Svätý na ceste». Vzývajme teda s dôverou Ducha, aby viedol naše kroky a každý nech s obnovenou silou cíti apel pracovať pre vec ekumenizmu; nech Duch inšpiruje nové prorocké gestá a nech posilní bratskú lásku medzi všetkými Kristovými učeníkmi, «aby svet uveril» a rozmnožila sa chvála Otcovi, ktorý je na nebesiach.
Počas celého 26-ročného pontifikátu bola jednou z najpoužívanejších fráz svätého Jána Pavla II. Bolo to naplánované? Keď som 22. Napomenutie „Nebojte sa!“ by sa malo interpretovať ako výraz, ktorý má veľmi široký význam. V istom zmysle to bola výzva určená všetkým ľuďom, výzva na prekonanie strachu v súčasnej situácii sveta. Prečo by sme nemali mať strach? Pretože človek bol vykúpený Bohom. Pri vyslovovaní týchto slov na Námestí svätého Petra som už vedel, že moja prvá encyklika a celé moje pápežstvo sa bude viazať na pravdu vykúpenia. Vo vykúpení nájdeme najhlbší základ pre slová „Nebojte sa!“: „Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna“.
Pre svätého Jána Pavla II. by nám nič nemalo zobrať našu nádej v Pána. Národy celého sveta musia počuť tieto slová.
Ján Pavol II. počas návštevy Poľska
Ján Pavol II. v Čenstochovej