História kostola v Ipeľských Úľanoch a premenovávanie obcí na Hornej Zemi

S koncom 1. svetovej vojny, pádom Uhorskej monarchie a Trianonskou dohodou Slovensko prišlo k obrovským územiám ako slepé kura k zrnu (a čosi malé aj v tom čase stratilo, a síce slovenské dediny - územia - na severovýchod a severozápad od Vysokých Tatier, v prospech Poľska). Skrátka a dobre, nastal veľký premenovávací ošiaľ.

Možno správnejší titulok by bol Nomencída uhorských urbanoným na Hornej Zemi? Neviem.

V roku 1927 prišla druhá, väčšia vlna - viac osád sa premenovalo (rozumej: preložilo), resp. prepísal sa názov z maďarsky vyzerajúceho na slovenský (ale stále maďarsky znejúci). Pravdepodobne to súviselo aj s presídľovaním slovenského obyvateľstva smerom na juh (kolonizáciou).

Bol to ale rok 1948, kedy nastal skutočný ošiaľ. Masaker maďarských názvov štýlom ‚votrieme vám do Trianonskej rany typickú slovenskú pohostinnú Benešovodekrétovskú soľ‘. Celé to bolo pod palcom Daniela Okáliho (* 9. marec 1903, Liptovský Mikuláš - † 23. november 1987, Bratislava) medzivojnového DAVistu a komunistu (D-čko v skratke skupiny DAV je vlastne prvým písmenom jeho krstného mena). Po 1945 sa stal vládnym splnomocnencom pre výmenu obyvateľstva s Maďarskom a zároveň predsedom československej presídľovacej komisie v Budapešti (1946-1948).

Síce na postupimskej konferencii bolo zamietnuté jednostranné vysídlenie maďarskej menšiny, československej vláde sa predsa len podarilo za pomoci Sovietskeho zväzu docieliť u maďarskej vlády podpísanie tzv. dohody a výmene obyvateľstva. V zmysle tejto dohody mali československé orgány právo vysídliť do Maďarska toľko slovenských Maďarov, koľko Slovákov bolo ochotných dobrovoľne opustiť Maďarsko. 6. marca 1948 sa Daniel Okáli stal povereníkom (ministrom) vnútra na Slovensku (tzv. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. Podieľal sa aj na Akcii K (Barbarská noc), čiže likvidácii káštorov a rehoľných rádov na Slovensku v noci z 13. na 14. apríla 1950. Mal vo svojej kompetencii aj Tábory nútených prác.

Podľa českej vikipédie patril spolu s Novomeským a Husákom medzi národne orientovaných komunistov (federalistov, resp. autonomistov), čo zrejme len urýchlilo ich pád v 1950 a obvinenie z buržoázneho nacionalizmu. Nasledovalo zatknutie v 1951 a o tri roky nato súdny proces (kde mu bolo kladené za vinu aj to, že ako povojnový predseda Československej presídľovacej komisie vykonával špionáž proti Maďarsku). Okáli sa ku všetkému vykonštruovanému ‚priznal‘, na rozdiel od Husáka, ktorý, ako správny komunista, ‚zatĺkal, zatĺkal, zatĺkal‘.

Okáliho odsúdili na 18 rokov a vyskúšal si Pankrác, Leopoldov, aj Valdice, kým ho 10.5.1960 - po deviatich rokoch strávených vo väzení - nevyslobodila amnestia prezidenta Novotného. Bol rehabilitovaný 28. Vráťme sa však naspäť k podstate tohto článku.

Vyhláška A-311 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948 […] odobrala mnohým obciam s maďarským alebo nemeckým obyvateľstvom ich tradičné názvy. Táto slovakizácia nastala prakticky výlučne na Hornej Zemi, čiže na južnom Slovensku, ktoré bolo vtedy etnicky prevažne maďarské.

Zdá sa, že sa to robilo štýlom ‚prídeme do obce, kde je tradičné maďarské meno, názov, no ale my im tam bachneme slovenské, a na dôvažok ešte aj po slovenskom národnom buditeľovi, dejateľovi či inom národovcovi‚ (nacionalistovi - pre mňa ako kozmopolitu je každý národovec nacionalista), čím efektívne premazali miestopisné povedomie a históriu.

Zrejme to súviselo aj s násilným vysťahovaním maďarských občanov pre Benešove dekréty a následným vyprázdnením dedín. Čo ma však každopádne zaráža, je, že prakticky nikto zo slovenských politikov sa túto krivdu nesnažil napraviť.

Problém s dvojjazyčnými názvami obcí čiastočne vyriešil takzvaný tabuľový zákon z roku 1994. Výnimkou sú obce nazvané podľa slovenských národných dejateľov.

Nerobme ale ani z Maďarov nevinných barančekov. Na maďarskej vikipédii asi o tom pojednáva stránka Földrajzinév-bizottság (Komisia pre zemepisné pomenovania), pričom sú tam referencie na ďalší zdrojový materiál v maďarčine. Zároveň zrušujem všetky dvojité (t.j.

Poďme späť k meritu veci. Čiže, ako som už spomínal, hlavným takým prevratným rokom sa javí byť 1948 (zrejme v súčinnosti s Benešovými dekrétmi). No lenže potom prichádza rok 1960, kedy komunisti úspešne vymazali mnohé tradičné názvy dedín, odkazujúce na náboženstvo, ich premenovaním alebo skonsolidovaním (pridaním do existujúcich dedín či vytvorením nových dedín zlúčením viacerých starých do jednej).

Prečo som napísal, že komunisti tieto obce ‚úspešne‘ premenovali? Nie z nejakého sarkazmu; skôr naopak, ich úmysel sa im vo veľkej miere podaril. Len dve(!) obce sa uchránili od komunistických antireligióznych nomencíd (o.k., po slovensky, protináboženského kántrenia a kynoženia mien a názvov).

Úplne o inom som chcel, a síce O premenovávaní obcí na pôvodne maďarskom území podľa významných osobností slovenskej histórie v roku 1948. Hoci aj tu sa komunisti v podstate prerátali. Poďme na to.

Väčšina obcí bola teda premenovaná podľa slovenských (s vari jedinou výnimkou Švermova) dejateľov v roku 1948, ak nie je uvedené inak.

Niektoré premenované obce:

• Bellova Ves - od 1955 vyčlenením z obce Tonkovce. 1976-1990 súčasť obce Blahová.
• Bohúňovo - do 1948 Lekenye.
• Bottovo - vzniklo 1926 administratívym vyčlenením z obce Dubovec.
• Božetechovo - Pôvodne Goc(z)nód, zrejme z nemeckého Gottesgnad (Božia Milosť). V roku 1948 zmenené na Božetechovo, zrejme inšpirované pôvodným názvom Gottesgnad a vari tiež odkaz na Jozefa Božetecha Klemensa.
• Čajakovo - do 1948 Lekér, od 1968 zlúčené do obce Hronovce.
• Dulovce - do 1920 Újgyalla, do 1948 Nová Ďala. Pravdepodobne po Matúšovi Dulovi.
• Dulova Ves - Do 1920 sa volala Gulyvész, potom (do 1948) to bolo poslovenčené na Guľvas. Ak Matúša Dulu minuli na Dulovce, bol ešte v zálohe aj jeho syn Igor Dula, no skôr to bola z núdze cnosť - pôvodný názov sa dal skomoliť, takzvane násilne poslovenčiť, na nový (hoci teda hneď vedľa je Záborské).
• Gabčíkovo - do 1948 Bős.
• Gessayov - vznikol 1936 vyčlenením z Malinova, v roku 1948 sa pravopis zmenil na Gešajov.
• Golianovo - do 1920 Lapásgyarmat, do 1948 Lapáš(ske) Ďarmoty.
• Gondovo - do 1920 (Garam)sólymos, 1920-1927 Šolmoš, 1927-1948 zmenené na Balvany, 1948-1974 Gondovo, potom zlúčené do obce Nová Dedina.
• Gorazdov - ide o osadu v chotári Močenku, ktorú v 1948 premenovali z pôvodného názvu Garazda. Garazda je v slovenčine výtržnosť, vystrájanie, čo je prevzaté z maďarského gárazda - násilný, bitkár, ale toto meno je skôr odvodené od sv. Gorazda, ktorý sa tu podľa tradície narodil. Kruh sa tak uzatvára a poslovenčenie názvu osady bolo zrejme inšpirované spomínaným sv.
• Hamuliakovo - do r. 1948 Gútor.
• Hodžovo - nová osada (administratívne vyčlenená) na území prevažne maďarsky hovoriaceho Žitného Ostrova (1926). Pod Maďarskom (1939-1945) premenovaná na Hodzsafalva. Za komunizmu premenovaná na Lipové (1951), čo je aj jej terajší názov (súčasné maďarské meno je potom Zsemlékes).
• Hroboňovo - súčasný Dolný Štál. Do 1927 Alistál, 1927-1948 a po 1990 opäť Dolný Štál.
• Hurbanovo - do 1920 Ógyalla, do 1948 Stará Ďala.
• Hurbanovce do r. 1948 Kisfajkürt, po 1960 pričlenená k obci Dedinka (pôv. Hurbanova Ves - 1956 vyčlenením z obce Rastice. Ostáva ešte tretí Hurban?
• Hurbanova Dolina - akosi veľa je po tom Hurbanovi pomenované, nie? Toto vari ani nebolo treba meniť, pred 1948 išlo o Turiansku Dolinu, osadu v katastri obce Brezová pod Bradlom.
• Hviezdoslavov - 1936 administratívnym vyčlenením.
• Jánošíková - do 1948 Dénesd/Schildern, po 1974 zlúčená do Dunajskej Lužnej. Jánošíkovo je aj osada obce Tvrdošovce.
• Jesenské - do r. 1948 Feled, resp. Feledince (krátko po 1. svetovej vojne aj Veladín).
• Kalinčiakovo - do 1948 Varsány, od 1976 súčasť Levíc.
• Kalinkovo - do 1948 Szemet(h). Szemét sú po maďarsky odpadky, smeti. Žeby Odpadkovo?
• Kmeťovo - do 1920 Gyarak, do 1948 Ďorok.
• Kmeťovce - do 1948 Disznós (osada v chotári Bátoviec), teraz miestna časť Drženíc.
• Koceľovce - do 1948 Geczel(falva)/Gecelovce. Asi z núdze cnosť.
• Kolárovo - do r. 1948 Guta.
• Kubáňovo - do 1948 Szete.
• Kukučínov - do 1920 Nemes-Oroszi (v preklade čosi ako Zemianske Ruské), potom do 1948 iba Oros.
• Masníkovo - do 1948 Előpatony (od 1927 aj poslovenčené na Predná Potôň), v r. 1960 pričlenené do Lehníc.
• Matúškovo - do 1948 Taksony(falva). 1971-1990 súčasť Galanty.
• Miloslavov - Kolónia osadníkov založená v 1921 ako súčasť osady Annin Dvor (Annamajor), pomenovanej po Anne Apponyiovej, rod. Zichyovej, vlastníčky neďalekého Malinova. Spočiatku sa volala Miloslava údajne na pamiatku Milana Rastislava Štefánika, ale na v 30.
• Mojmírovce - do 1920 Ürmény, potom do 1948 Urmín. Zrejme po Mojmírovi I.
• Mojzesovo - do 1948 Özdög.
• Mudroňovo - vzniklo podobne ako Hodžovo, a síce v r. 1926 vyčlenením z obce Modrany. Súčasný maďarský názov Újpuszta. Otázkou zostáva, či je pomenované po národnom aktivistovi Pavlovi Mudroňovi, alebo, podobne ako Hodžovo, jeho synovi, vtedajšom politikovi Jánovi Mudroňovi (zomrel práve v r. 1926).
• Nálepkovo - pôvodne nemecké Wagendrüssel, potom krátko počas maďarizácie (1882-1913) Mérény. 1920 poslovenčený na Vondrišel, 1948 premenovaný na Nálepkovo podľa slovenského dôstojníka a partizánskeho veliteľa, kapitána Jána Nálepku. Nešlo pritom o etnicky ne...

Ďalšie príklady premenovávania obcí:

• Dolná Poruba (ale aj Nižná Poruba, resp. Dubnica (súčasť Bojníc): pred prvou svetovou vojnou krátkodobo zmenená na Bajmóctölgyes.
• Dvorce - 1907-1913 Szepesudvard, čiže Spišský Dvor(ec).
• Hrabovka (Trenčín): 1907-1913 Szúcsgyertyános.
• Kiripolc (súčasné Kostolište): 1913 Egyházhely.
• Kotterbach (súčasné Rudňany): Ötösbánya (Päť Baní?
• Krajná Porúbka: 1907-1913 Végortovány.
• Ompitál (súčasné Doľany): 1888-1913 Ottóvölgy. Nečudo.
• Ördögporuba (súčasná Porúbka pri Sobranciach): 1907-1913 Ördögvágás.
• Pondelok: 1907-1913 Cserepes (Pondelok bol v r.
• Rohožník (Záhorie): 1913 Nádasfő. Rohožník sa vtedy volal po nemecky Rohrbach (po maďarsky Rárbok, čo bola asi len skomolenina).
• Ruské Petrovce (vtedy Oroszpetróc(z), resp.
• Ružindol (resp. Ružomberok: 1863-1913 Rózsahegy.
• Schönviz (teraz Krásna Lúka): 1907-1913 Széprét (doslovný preklad).
• Stará a Nová Lesná (vtedy Óleszna/Alt-Walddorf, resp.

Kostoly v Ipeľských Úľanoch a okolí:

• Približne dva kilometre severozápadne od obce Ipeľské Úľany na ľavej strane cesty do Iskorne a Plášťoviec stojí východná stena svätyne ako posledný zvyšok románskeho kostolíka z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1350. Obec Iskorňa, do ktorej stredovekého chotára podľa všetkého kostolík patril, sa spomína už v roku 1135 ako Zcorna. Išlo o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom dlhú 15 metrov a širokú 7 metrov (loď mala rozmery 9 x 7 m a svätyňa 5 x 5 m). V priebehu 15. Zachovaný úsek muriva bol v minulosti nie veľmi vhodne upravený za pomoci betónu. Pri ruine kostolíka stojí neveľká novoveká kaplnka, sčasti zasahujúca aj do jeho pôdorysu. V posledných rokoch sa lokalita stala aj miestom skrýše tzv. geocachingu.
• Kostol postavený v rokoch 1810 - 1820, zasvätený k Povýšeniu svätého Kríža, stojí na základoch predchádzajúceho kostola zo 16.
• Uprostred viac ako 300 ročného cintorína stojí kostolík sv. Anny.
• Kostol reformovanej cirkvi z roku 1786. Interiér pochádza z 19.
• Dominantou obce a najvýznamnejšou pamiatkou je kostol sv. Ladislava z roku 1737. Je postavený v barokovom štýle.
• Rímskokatolícky barokový kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému.
• Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou v obci je kostol sv. Juraja z 1. polovice 13.
• Rímskokatolícky kostol postavený v barokovom slohu v 14. storočí.
• Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela. Bol postavený koncom 14.
• Evanjelický kostol, postavený v roku 1785.
• Rímskokatolícky kostol pochádzajúci zo 17.
• Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. kráľovi Štefanovi.

Zoznam použitých zdrojov:

• Szénássy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. I. zväzok, kraj Nitra.
• Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 1.
• Tirpák, J.: Stredoveká sakrálna architektúra vo svetle archeogeofyzikálneho výskumu na Slovensku, III. diel.

Zoznam niektorých ďalších zaujímavostí v okolí:

• Pustý kostol v obci Veľká Čalomija patrí k najstarším sakrálnym objektom na našom území.
• Dudince - kúpeľné mestečko, ktoré každoročne vyhľadávajú ľudia pre liečivú vodu, wellness a relax.
• Čabraď je zrúcanina hradu sa pri obci Čabradský Vrbovok. Bol postavený v 13. storočí za účelom ochrany ciest vedúcich k banským mestám.
• Na andezitových bralách turisticky vyhľadávaného vrchu Sitno, sa nachádza rovnomenná hradná zrúcanina.
• Na zalesnenom vrchom Hrádok, ktorý sa týči na západnom okraji Štiavnických vrchov stál kedysi stredoveký hrad Bzenica.
• Na úzkom výbežku Štiavnických vrchov nazývanom Brezový hrad, sa nachádzajú ruiny Žakýlskeho hradu. Je jedným z najmenej známych hradov.
• V lesoch, kúsok od obce Sklené Teplice sa ukrývajú skromné zvyšky hradu Teplica, ktorý je medzi turistami takmer neznámy.
• Ruiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina.

Erb obce Ipeľské Úľany

tags: #obecny #urad #ipelske #ulany #kostol