Katechizmus Katolíckej Cirkvi 1252: Vysvetlenie a Kontext

Katechizmus Katolíckej cirkvi je rozsiahly dokument, ktorý vysvetľuje vieru a učenie Katolíckej cirkvi. V tomto článku sa zameriame na vysvetlenie kánonu 1252, ktorý sa týka pôstu, a zároveň poskytneme širší kontext o pôstnej disciplíne, pokání a sviatostiach v katolíckej cirkvi.

Popolcová streda - začiatok pôstneho obdobia

Kánon 1252: Pôstna Disciplína

Kánon 1252 Kódexu kánonického práva hovorí o prísnom pôste, ktorý sa má zachovávať v cirkvi. Tento kánon stanovuje, že prísny pôst, ktorý zahŕňa raz do sýta sa najesť a zdržiavať sa mäsitých jedál, platí dvakrát do roka od 18. roku do 60. roku života. Zdržiavať sa mäsitých jedál sa vyžaduje od 14. roku života.

Všetci veriaci sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie, každý svojím spôsobom. Dni pokánia sa predpisujú, aby sa veriaci spojili v spoločnom zachovávaní pokánia a venovali sa modlitbe, skutkom nábožnosti a dobročinnej lásky, zapieraniu sa a zachovávaniu pôstu a zdržiavania sa.

Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Pôstna Disciplína na Slovensku

Na Slovensku sú všetky piatky v roku dňami pokánia. Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Veriaci sú povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsových pokrmov;
• vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
• čítať aspoň 10 minút Sväté písmo;
• vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Ak by mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Historický Kontext Pôstu

Podoba Veľkého pôstu sa začala ustaľovať už v 3. storočí po Kristovi. V 4. storočí Cirkev na synode v Gangre odsúdila predstavy sekty eustatovcov, ktorí tvrdili, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty. Stravovací pôst spočíval v zjedení jedného plnohodnotného jedla za 24 hodín, pričom porcia mala byť primeraná. Jedlo sa malo konzumovať okolo obeda.

Svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologiae zastáva názor, že „pôst by mal aspoň čiastočne bolieť“. Dôvodom je, že pôst je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu. Ak sa veriaci katolík rozhodne počas 40-dňového pôstu dodržiavať prísne pôstne pravidlá a bude jesť len okolo obeda, bude okolo obeda cítiť aj veľký hlad.

Význam Pôstu v Súčasnosti

Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.

Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche.

Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať…

Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu.

Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst.

Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery.

Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie.

Pôstne obdobie sa začína popolcovou stredou a záver je na Veľký piatok, lebo vtedy zomrel Kristus.

Sviatosti Katolíckej Cirkvi

Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Je ich sedem: krst, birmovanie, Eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, posvätný stav a manželstvo. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie.

Sviatosti uvádzania do kresťanského života, t. j. krstom, birmovaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života.

Krst

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Táto sviatosť sa volá krst podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“.

Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok.

Stať sa kresťanom sa už od čias apoštolov uskutočňuje postupným napredovaním a uvádzaním do kresťanského života, ktoré pozostávajú z viacerých etáp. Túto cestu možno prejsť rýchlo alebo pomaly.

Birmovanie

Sviatosť dospelosti, vysluhuje len biskup, s jeho povolením aj kňaz. Sviatosť, ktorá dáva dary Ducha Svätého. Prijímateľ: pokrstený, eucharistia, vek, ktorý stanoví biskup. Birmovný otec (matka)- tak ako aj krstní rodičia.

Birmovanie

Eucharistia

Vysluhovateľ: kňaz (sv. omša). Rozdávateľ: kňaz, diakon, iný veriaci (muž, žena, ktorí majú na to povolenie biskupa). Frekvencia: cez všedné dni 1x (max 2x), nedele a sviatok 2x (max 3x). Milodar: má právo prijať, ak má viac omší má právo ponechať si len 1, ostatné vrátiť. Prijímateľ: nie v stave ťažkého hriechu. Eucharistia - uchovávanie sv. oltárnej: v svätostánku, bezpečné miesto. Zo závažného dôvodu môže farár premiestniť na iné bezpečné miesto.

Spoveď

Pokánie. Dva spôsoby odpustenia hriechov: sv. pokánia : individuálna spoveď, rozhrešenie (osobná). Hromadná, spoločná (výnimočne, v prípade nebezpečenstva). V spovedelnici, povinní spovedať sa len z ťažkých hriechov, ľahké sa automaticky odpúšťajú. Dokonalá ľútosť: keď nebezpečenstvo pominie hriechy treba zopakovať pri najbližšej individuálnej spovedi. Kňaz potrebuje povolenie od biskupa - spodná fakulta. Platná spoveď: vyznať ťažké hriechy, ľútosť a napravenie krívd, škody, viac nehrešiť.

Pomazanie Chorých

Vo vážnom nebezpečenstve smrti, ak vyzdravie môže prijať aj 2.x, prijať aj z dôvodu vysokého veku. Odpustenie všetkých hriechov, pred smrťou.

Kňazstvo

Odpúšťanie hriechov. Slávenie omše. Tri stupne: diakon, kňaz, biskup. Prijať iba pokrstený muž. Ženatý muž s dovolením pápeža.

Manželstvo

Miešané manželstvo: je medzi katolíkom a kresťanom (patrí do takej cirkvi, ktorá nie je zjednotená s Vatikánom.

Žehnania, požehnania, exorcizmy (vyháňanie zlého ducha z tela), pohreb, kult ( úcta k obrazom). Odobrenie cirkevného pohrebu - v extrémnych prípadoch. Tím, ktorí odpadli od katolíckej cirkvi. Tí, ktorí si zvolili kremáciu odporujúcu katolíckej cirkvi. Tí, ktorí spôsobili veľké pohoršenie iných veriacich.

V cirkvi sa zavádza z dôvodu pamiatky na Kristov život a jeho utrpenie a aj z dôvodu osobnej dokonalosti.

Dôležité je rozlišovať medzi hriechom a deliktom. Hriech je prestúpenie Božieho príkazu. Nie každý hriech je deliktom, ale vážne hriechy cirkev špecifikovala ako delikty.

Tresty v cirkevnom práve: exkomunikácia, interdikt, suspenzia. Prvé dva tresty sa týkajú aj laikov, posledný len klerikov.

Odňatie exkomunikácie je pápežovi rezervované v prípadoch zneúctenia eucharistie, priameho porušenia spovedného tajomstva, fyzického útoku na pápeža, biskupskej vysviacky a kňaza, ktorý rozhreší páchateľa v 6. Božom prikázaní.

Tresty: latal sentendicie - sú špecialitou len cirkvi, tresty, ktoré nasledujú automaticky vo svedomí po spáchaní určitého deliktu. Ferende sentendicie - tresty, ktoré nasledujú po vyhlásení rozsudku.

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #1252