Pri oslavách Pribinových nejde nám tak o osobu Pribinovu, ako o význam prvého kresťanského chrámu na Slovensku a v celej Československej republike, lebo nie chrám má význam pre Pribinu, ale Pribina je významnou osobou pre tento chrám, ktorý dal vystaviť. Preto v prvom rade pamiatku tejto udalosti oslavujeme a v druhom rade i tá vznešenú osobu, ktorá sa o túto stavbu pričinila.
Pri tejto otázke na veci nič nemení, či je terajší takzvaný Pribinov kostolík na nitrianskom hrade z doby Pribinovej, a či je v XI. alebo XII. storočí znovu postavený, ale o ten nepodvratný historický fakt, že na tom mieste skutočne okolo r. 830 stál prvý kresťanský chrám na Slovensku.
Na cirkevný význam tohoto chrámu biskupský sbor na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi už dvakrát upozornil verejnosť a to v pastierskych listoch. 25. januára 1931 a 15.Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. Pri tejto základnej a všeobecnej pravde, ktorú sa ani ino-verci neopovážia popierať, pevne vyznávame aj neomylný výrok Apoštola národov: „Nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus."
Ľudské pokolenie teda len vo viere Pána Ježiša môže nájsť časné i večné blaho. Tejto rozhodnej a nezmeniteľnej vôli Božej: všetkých ľudí priviesť k spaseniu skrze Pána Ježiša, primeraný je aj prvý rozkaz Spasiteľa sveta k apoštolom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi; iďte teda a učte všetky národy... učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som Vám prikázal.
Dľa obdržanej právomoci Cirkev Kristova tomuto svojmu povolaniu božskému vždy bola verná. Ku všetkým národom, do všetkých krajín vysielala a aj teraz vysiela svojich poslov, zvestovateľov e-vanjelia, aby šírili kráľovstvo Božie na celej zemi. A tomuto volaniu ani jedon národ neunikne, keď aj jednotlivci odpadnú, ako listie so stromu.
Dľa neomylnej výpovedi Večnej Pravdy príde istotne čas, keď v Jeho ovčínci shromaždené budú všetky národy sveta. Strom Cirkvi, ktorý sa vystrie na všetky národy, dľa nevyspytateľnej múdrosti Božej pomaly rastie. On volá národy do svojho ovčínca v rozličných dobách a rozličným spôsobom, ku každému však pošle v príhodný čas svojich poslov - misionárov skrze Cirkev svätú.
Semeno kresťanskej náuky už v prvom storočí bolo rozsiate temer na celom vtedy známom svete. Národy celé sa však obracajú na Kristovu vieru až v nasledujúcich storočiach. Niet storočia v cirkevných dejinách, ktoré by nenaznačilo vstup nových a nových národov do Cirkvi katolíckej. Národ slovenský v IX. storočí bol povolaný do kráľovstva Kristovho^ do Cirkvi katolíckej.
Cez dlhé storočia blúdil v duševných temnotách a hriešnych náruživostiach, neznajúc ani toľko z večných právd, čo teraz aj jednoduché dieťa jeho pevne vyznáva. Boh lásky a milosrdenstva vyznačil ho tým, že pred inými susednými kmeňmi a národami najprv k nemu vyslal zvestovateľov pravej viery kresťanskej.
Pozoruhodné je, že o Slovákoch - a o Slovnoch vôbec - to nemôžeme tvrdiť. Naši predkovia, majúc skutočne dušu od prírody kresťanskú (anima naturaliter christiana) ochotne prijímajú učenie Kristovo a už okolo roku 830 vystavia prvý chrám v strednej Európe pravému Bohu, odkiaľ sa kresťanstvo šírilo po celom Slovensku, takže keď sv. Cyril a Metod prišli na naše územie, našli tu už hotové kresťanské základy.
Toto bol teda prvý chrám kresťanský na Slovensku, v ktorom sa prvý raz hlásalo evanjelium, prvý raz bola obetovaná nekrvavá obeť Nového Zákona, v ktorom boli naši predkovia sv. krstom pričlenení k Cirkvi katolíckej. Cirkev sv. tak, ako sa vtedy tešila, že prijatím Slovákov do svojho lona nový kvet získala do záhrady svojej, aj teraz po uplynutí 1100 rokov sa raduje s radujúcimi z príležitosti ich jubilea.
Slovenský národ i v tých najväčších pokušeniach, biedach a prenasledovaniach nedal si vyrvať zo srdca dedictvo otcov, z viery Kristovej čerpal silu v krížoch a nádej v lepšiu budúcnosť. Teraz, keď sa prípravy konajú k jubilárnym oslavám, pochopiteľné je, že cirkevní predstavení pozdvihli svoj hlas a upozornili veriacich na to, že najlepšou prípravou na tieto slávnosti je obnoviť kresťanský ž'.voi v celom národe, aby neoceniteľný poklad svätej viery Bohom mu daný a cez toľké storočia neporušene zachovaný ochraňoval ho aj na ďalších cestách, ktoré mu Boh v budúcnosti označí.
Tak ako kostolík Pribinov a vedľa neho katedrálny chrám sa z tejto jubilárnej príležitosti obnovil a o-zdobil, tak máme očistiť a ozdobiť aj svoje duše. tieto duševné chrámy Ducha Svätého, aby sa tiež skvelý v rúchu nadprirodzeného života a siedmimi darmi Ducha Sv. okrášlené a posilnené hrdinsky môhly odolať nebezpečenstvám novovekého pohanstva.
K tomuto duševnému obrodeniu odporúča biskupský sbor zvlášť tri prostriedky: sväté mis:e, duchovné cvičenia a katolícku akciu. Duchovenstvo a laickí veriaci aj používajú v hojnej miere tieto pramene duševného zdokonalenia. Zaujímavé je, že v Nitre, kde bol prvý chrám kresťanský vystavený na území našej republiky, bol vybudovaný aj prvý misijný dom našej vlasti k šíreniu kresťanskej kultúry medzi pohanmi.
Slováci, vďační za obdržané prvé lúče kresťanstva, chcú z tejto ž'ary svetla Kristovho prví od nás zaniesť k pohanským národom, ktoré sú dnes ešte v tej tme. Nadprirodzený svet je úzko spojený s prirodzeným, prirodzený život s nadprirodzeným, veď pôvodcom oboch je ten istý Boh. ktorý to tak ustanovil a predmetom obidvoch je ten samý človek.
Viera a veda nemôžu si protirečiť, Cirkev a národ sú všade v stálych stykoch, spluúčinkujú. je-don na druhého sú odkázaní, sú spoluspiati ako duša s telom. Žijeme tuzemským životom; krvou, jazykom, historiou. kultúrou patríme istému národu, preto stále potrebujeme jeho podporu a on našu spoluprácu k u-držaniu celku.
Dľa nekonečnej dobroty Božej však čaká na nás nadprirodzený, večný život, ku ktorému tu na zemi sa máme pripraviť. Preto Cirkev (náboženstvo) a národ boly a ostanú vždy najvyššími ideálmi ľudstva všade, za ktoré ľudia i tie najväčšie obety i vlastné životy prinášajú.
Keď pozorujeme históriu jednotlivých národov, napadne nám ten skutočný zjav, že kým dejiny terajších národov v Európe z ich pohanských časov sú hmlisté, neisté, obsahom chudobné, zatiaľ po ich vstupe do Cirkvi stávajú sa bohatšie, jasnejšie a výraznejšie. To môžeme tvrdiť aj o Slovákoch.
S historickou istotou určitého veľmi málo vieme z ich dejín pohanských a aj to je zväčša spoločné s historiou ostatných slovanských národov. Prvý taký významný dej. Slovenský národ obrátením svojím na Kristovu vieru pričlenil sa k veľkej rodine kresťanských kultúrnych národov Európy.
V dobe po sťahovaní sa národov, keď prevažná časť Európy bola už kresťanská, bola to ekzistenčná otázka pre Slovákov prijať kresťanskú civilizáciu a s ňou zásady kresťanskej vierouky a mravouky v súkromnom a verejnom živote namiesto zastaralého, divého pohanského života.
Ktoré národy, hoci aj mocnejšie, to neučinily v tých časoch a nepretvorily svoje zvyky, mravy a zákony dľa zásad kresťanstva, i pri svojej výbojnosti pomaly zanikly a zmizly s povrchu vtedy už kresťanskej Európy, ako Hunovia, Avari, Kvádi, Markomani atď. Čo by sa bolo stalo s naším národom a s ostatnými slovankými národami, keby vo svojej pohanskej zaslepenosti aj ďalej boly ostávaly, to lahko uhádnuť. A tak pre Slovákov vždy bude veľavýznamnou tá doba, keď v záujme svojej budúcnosti bez váhania učinili ten rozhodujúci krok, ktorý ich vtedy a v nasledujúcich storočiach od istého zániku zachránil.
Pribinov chrám teda nie je len pre Nitru alebo nitrianske biskupstvo významný. ale pre celé Slovensko, pre celý národ. Ba môžeme tvrdiť, že význam týchto slávností pre národ je väčší, ako pre Cirkev. Cirkev je všeobecná, zahrňuje v sebe všetky národy, brány pekelné ju nepremôžu. Ona oslavuje obrátenie aj ostatných i väčších národov so staršími dátami, môže obstáť i bez toho alebo onoho národa. ak ten ňou opovrhne. Nie tak národ - a to hociktorý na svete.
Radosť naša z pamiatky obrátenia našich praotcov na vieru Kristovu sa zväčšuje, keď uvážime tú okolnosť, že Slováci zpomedzi súsed-ných národov prví sa stali účastní kresťanskej civilizácie. Za nami nasledovali Česi asi o 55 rokov, Poliaci o 157 rokov, Rusi o 158. Maďari o 167 rokov.
Keď r. 1869 maďarský národ sviatočne slávil milénium príchodu svojich pohanských ešte predkov, a nedávno deväťstoročné jubileum smrti sv. Imricha, to svet za prirodzené považoval. - Slováci dnes nie deväť- alebo desaťstoročné jubileum oslavujú, ale jedonásťstoročnú pamiatku svojej kresťanskej kultúry a minuloti.
Keďže sme už vyzdvihli národný význam Pribinovho chrámu, máločo máme pridať o jeho celoštátnej dôležitosti. Sme vo veľkej spoločnosti štátnej, božskou Prozreteľnosťou nám danej, sme jedon na druhého odkázaní, preto máme jedon druhého podporovať, tešiť sa s radujúcimi nad úspechom, výhodou a slávou svojich bratov. Preto vidíme, že oslavy prvého chrámu Pribinovho nachádzajú ozvenu stále väčšiu v väčšiu i bratov Čechov, Rusínov, Poliakov atď.
1100 rokov je veľká epocha v živote národov. Keď porovnáme terajšie položenie národov na území republiky so stavom v tej starodávnej, ďalekej dobe. musíme s podivom uznať, že ten temer sa nezmenil. Slováci, Česi i Poliaci na tom istom mieste bývajú, každý tým istým svojím jazykom hovorí, ako v tých ďalekých časoch.
Ako priami súsedia boli vtedy v stálych hospodárskych, kultúrnych, národných i politických stykoch - teraz v spoločnom štáte pri dobrej vôli a porozumení môžu nielen svoj vývin zabezpečiť, ale povzniesť tým i celý štát. V duchu Kristovom, na podklade kresťanskej lásky je to možné. Ale ak by sa občania našej vlasti odchýlili od tradicionálnych základov našej 1100 ročnej kultúry a chceli by ju zameniť s pohanskou kultúrou v modernom vydaní, vtedy by aj o nás platilo: „Ak Pán nestavia dom. darmo sa tí namáhajú, ktorí ho stavajú. Ak Pán nechráni mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži."
Oslavy Pribinove budú - úfajme - aj všeslovanského rázu. Mnoho sa hovorilo a písalo v minulom storočí o mesianizme Slovanov. o ich kultúrnom povolaní v prerode európskych, viac-menej vraj už vysilených národov. Boli to nielen slovanskí spisovatelia, ale aj pozorovatelia iných národov, ktorí hlásali, že Slovana zachránia Európu i celý svet od mravnej záhuby svojou nezkazenou, čerstvou krvoti, svojím idealizmom, svojím náboženstvu nakloneným duchom.
Práve najmohutnejší slovanský národ krváca pod strašnými údermi rozvratných cudzích živlov a odstrašujúci príklad dáva svetu, do akej priepasti sa môže ľudstvo zvrhnúť pod nesvedomitým vedením bezbožných fanatikov. Zástupcovia ostatných slovanských národov mali by sa ohradiť proti pekelným pokusom a nehľadať také nové formy hospodárskeho a spoločenského poriadku, ktoré zánikom hrozia všetkým výdobytkom doterajšej kultúry a ďalšiemu pokojnému vývinu celého ľudstva.
Ak takýmto spôsobom oceníme pamiatku prvého svojho kresťanského chrámu, uznajúc jeho veľký cirkevný, národný, celoštátny, všeslovanský - a môžeme tvrdiť - i všeľudský význam, vtedy i v týchto preťažkých chvíľach spokojne a s dôverou v Boha môžeme ísť v ústrety ďalším prácam a bojom nám skrytej budúcnosti.
Pribina celým svojím účinkovaním pripravoval cestu dielu svätých apoštolov našich, teda i cirkevno-slovanskému obradu. Pribina vychoval i nábožného syna. Koceľa, ktorý vo veľkej miere - ako uvidíme - prispel k rozšíreniu sa cirkevno-slovanského obradu; ba. nakoľko cez zadunajské kniežatstvo prešiel tento obrad k Jadranu, kde jedine až dosiaľ sa zachoval, imôžeme povedať, že v tom istom smysle i Pribinovi možno ďakovať, že cirkevno-slovanský obrad v pôvodnej svojej rýdzosti, ako ho sv.
Vieme, že keď knieža Rastislav rozhodnul sa k tomu, že k upevneniu opravdivého, v srdciach ľudu korene majúceho kresťanstva zavolá do krajiny svojej vierozvestcov, znajúcich reč ľudu slovanského, obrátil sa so žiadosťou napred do Ríma k Mikulášovi I. (858-867). a len keď mu odtiaľ nemohli pre nedostatok takých mužov poskytnúť, čo žiadal, vyslal posolstvo svoje ...
V 9. storočí mnísi - benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita. Keď išli Nitrančania na toto miesto, hovorili : „ Idem do kláštora," neskôr do ústavu, liečebáku, dnes do nemocnice. Dnes sa v lokalite niekdajšieho kláštora nachádza nemocnica a viacero zaujímavých miest - okrem iného aj ruiny kláštora.
Najstaršou známou nitrianskou jaskyňou je tá, ktorá sa nachádza na západnom výbežku nižšieho vrcholca Zobora. Jej názov je Svoradova jaskyňa. blízkosti mesta Nitry. Areál letného kúpaliska má veľmi výhodnú polohu. Mestského parku, takmer v centre mesta. Nad mestom Nitra sa veľkolepo týči Nitriansky hrad.
Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12. Súsošie sv. Najznámejší slovanský vierozvestcovia - sv. Cyril a Metod máju na Slovensku na pamiatku postavených viacero súsoší.

Nitriansky hrad.
Na Župnom námestí v Nitre stojí prepychová štvorkrídlová palácová budova. V minulosti v nej sídlila župa. Dnes sú jej reprezentačné priestory sídlom Nitrianskej galérie. Zoborský kláštor je zaniknutý benediktínsky kláštor na západnom svahu vrchu Zobor nad mestom Nitra. V kláštore sa vychovávali kňazi nielen pre nitrianske biskupstvo, ale aj pre vnútromisijnú činnosť.
Po vzniku rozporu medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom nastal nečakaný koniec opátstva, keďže sa mnísi postavili na stranu arcibiskupa a Matej Korvín sa im odplatil tým, že opátstvo v roku 1468 zrušil. Kláštor bol vyplienený a úplne zničený poľským vojskom vojvodu Kazimíra v roku 1471.
Autorkou diela Brána - Zoborské listiny je akademická sochárka Zuzana Marciňová-Hetminská, ktorá sa počas svojho života venovala voľnej komornej plastike a monumentálnej tvorbe. Jednou z mnohých diel je i epoxidová plastika Zoborskej listiny z roku 1111, ktorú vytvorila v roku 1998.
Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Prvá listina sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hippolyta a kráľovskými vyberačmi mýta. Druhá listina obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva.

Zoborský kláštor.
Vzhľadom na to, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodoch v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia. Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi. Benediktínsky kláštor sv. 04.
V septembri premáva turistický vláčik každú sobotu a nedeľu ku kláštoru na Zobore. Odchod vláčika je o 14:00 hod. zo Svätoplukovho námestia. Počas jazdy je zaistený výklad o zaujímavých budovách, miestach, osobnostiach Zobora. Spolu s vláčikom cestuje i turistický sprievodca Dr.
Dni prevádzky veľkého turistického okruhu: 1.9, 2.9., 8.9., 9.9., 15.9., 16.9., 22.9., 23.9., 29.9., 30.9. Veľký turistický okruh je bez zastávky Hrad. Na tomto okruhu platí rovnaké cestovné ako na malom mestskom okruhu, t.j.
Prvý augustový víkend bude v Nitre a okolí patriť kultúre, pohybu aj zábave pod holým nebom. Čakajú vás workshopy, živá hudba, jamajský večer, tanec pri hradbách aj divadlo pre deti.
Areál Martinského vrchu ponúkne popoludnie plné tvorivosti, vôní a objavovania. Tešiť sa môžete napríklad na ukážky včelárskej praxe, ochutnávky medu, dielne pre deti. Zapojiť sa môžete do tvorby letných venčekov s Kvetinovým ateliérom Floral alebo sa niečo dozvedieť vďaka prehliadke historického hostinca a prezentácii rekonštrukcie.
Tančiareň pod hradbami prinesie horúce rytmy, letnú atmosféru a energiu, ktorá vás nenechá sedieť. Na sobotňajší večer sa pripravte na živú hudbu v podaní kapely Klipers. Koncert sa uskutoční v rámci Nitrianskeho kultúrneho leta a je vhodný pre všetky vekové kategórie.
Obľúbená hudobná párty Horúčka jamajskej noci oslavuje 19. ročník! Príďte si vychutnať večer plný reggae, jamajských rytmov a dobrej nálady. Obec Štitáre pozýva na deň plný hudby, jedla a zábavy. O zábavu sa postarajú hudobní interpreti na pódiu, miešané drinky, občerstvenie a kávička. Pripravený bude aj kolotoč a skákací hrad pre deti.
Program pre celú rodinu začína o 17.00 a prinesie ho Divadlo SpozaVoza: HA-HAvaj - rozprávkové príbehy z Havaja s bábkami, hudbou a humorom. Neskôr o 18.30 prichádzajú Jobusovky a Braňo Jobus spieva a rozpráva o svojich knihách pre deti aj dospelých.
Príďte objaviť históriu miesta, ktoré formovalo slovenské dejiny. Počas víkendov vás na Zoborskom kláštore čakajú sprievodcovia, ktorí vám priblížia Zoborské listiny, benediktínsku každodennosť či legendy o sv. Svoradovi a Beňadikovi.
Corgy a Nitria na potulkách Nitrou - Zoborský kláštor
tags: #zoborsky #klastor #klastorska #nitra