Začiatkom júna som doma "znovuobjavil" starú, zožltnutú knižôčku, ktorá bola vydaná v roku 1947 vo vydavateľstve "Posol B. S. J. v Trnave. Napísal ju kňaz, jezuita o. Ján Králiček S.J. Pri čítaní ma zaujal štýl, ktorým autor oslovuje čitateľa. Na dnešnú dobu trocha nezvyklý, staromódny,... s nádychom nostalgie... Rozhodol som sa túto útlu, ale veľmi vzácnu knižôčku - najmä jej obsah - priblížiť aj našim čitateľom.
Pri prepisovaní som sa snažil zachovať pôvodný štýl, len tam, kde by to veľmi porušovalo súčasné pravidlá slovenskej gramatiky, som si dovolil drobnú korektúru. Nech poslúži čitateľom tak, ako mne v dávnej minulosti... Tretie rozšírené vydanie POSOL B. S.
Koľko je prisľúbení B. Srdca? Či sú naozaj od sv. Margity Alacoque? Prečo dal Pán Ježiš tieto prisľúbenia?
Hodnovernosť prisľúbení Božského Srdca
Prisľúbenia B. Srdca sú v spisoch sv. Margity Alacoque. Je ich veľa a všelijakých. Na obrázkoch B. Srdca a v spisoch o B. Srdci sa často spomínajú.
Skôr, ako by sme si vysvetľovali jednotlivé prisľúbenia, treba nám vedieť, či sú ozaj hodnoverné, t.j. či sú naozaj od sv. Margity Alacoque a či sa svätá nemýlila alebo seba akosi neklamala.
Sú prisľúbenia naozaj od sv. Margity Alacoque?
Spisy sv. Margity s prísnou vedeckou kritikou vydal biskup Gauthey pod titulom: Vie et Oeuvres de Sainte Marguerite-Marie Alacoque 1915 (novšie 1920) Gigord, Paris. (Život a spisy sv. Margity Alacoque) v 3 zväzkoch: 1. Život (644 str.), 2. Spisy (860 str.), 3.
Roky a roky skúmal Gauthey vlastnoručné spisy sv. Margity a staré prepisy i všetko, čo sa jej týkalo, a to s niekoľkými stálymi pomocníkmi archivármi. Je to majstrovská robota kritiky. A či sa tých uvedených 12 prisľúbení nachádza v tomto kritickom vydaní spisov sv. Margity?
Hej, všetky tieto prisľúbenia sú v jej spisoch. Pozn. Ešte slovko o 12 prisľúbeniach. Hoci v nich nie sú všetky prisľúbenia, ktoré sú v spisoch sv. Margity, jednak istotne si zasluhujú najväčšiu úctu, a to pre starodávnosť, pre všeobecné rozšírenie a aj pre praktickosť a jadrnú krátkosť.
Všetko ukazuje, že siahajú až do časov sv. Margity. Možno povedať, že sú v nich zahrnuté všetky dôležitejšie prisľúbenia, ktoré B. Srdce dalo pre všetkých jeho ctiteľov a nie iba jednotlivým osobám.
Nemýlila sa svätá alebo seba akosi neklamala?
Veď celý jej život a jej spisy sú dôkazom tak zdravého a triezveho úsudku a takej poníženosti a poddanosti svojim predstaveným a cirkevnej vrchnosti, že skúsení učenci bohoslovia nenašli, nemohli nájsť ozajstnej príčiny pochybovať o pravdivosti zjavení a aj o prisľúbení, ktoré na základe zjavení vo svojich spisoch spomína.
Sv. V úradnej listine svätorečenia čítame o nej ako o služobnici Božej, „ktorej sa sám Pán toľko raz ukázal a častejšie ju veľmi dobrotivo oslovil, aby tak vzbudil lásku a pobožnosť k svojmu najsv. Srdcu“.
Hneď potom spomínajú sa prisľúbenia: “Svedectvá jeho dobroty a milosrdenstva tak skvele sa prejavujú v živote tejto služobnice božej. Nechže povzbudia všetkých Kristovou krvou preporodených, žeby Najsv. Srdcu preukazovali lásku, aby v týchto ťažkých časoch obsiahli od neho tie milosti, ktoré sľúbilo vyliať na tých, čo si toto srdce ctia ako sa patrí.“ (viď spomenuté dielo Gautheyho III. zv. str. 531).
Takéhoto slávnostného uznania a vyznačenia nikdy by nebola obsiahla sv. Margita, keby hodnovernosť zjavení a jej spisov nebola nad všetku pochybnosť istá.
Dobre bude poznamenať, že tieto prisľúbenia neveríme tak, ako musíme veriť pravdy viery od Boha zjavené (ktoré sa v katechizme učíme). Tieto veríme Božskou vierou. Všetko iné, teda napr. lurdské zázraky a aj tieto prisľúbenia - ľudskou vierou.
Ale pravda, ako je nerozumné neveriť človeku, keď je úprimný a vie čo hovorí - tak by bolo nerozumné a bláznivé pochybovať o prisľúbeniach, keď ich najvyššia autorita schvaľuje.
Prečo dal Pán Ježiš tieto prisľúbenia?
Spasiteľ ráta s ľudskou slabosťou. Človek je veľmi sebecký. Hoci si aj praje uctievať B. Srdce - jednak presvedčenie, že pobožnosť k B. Srdcu je veľmi potrebná, a jednak ho lákajú aj prisľúbenia, t. j. nádeje na odmenu.
Ukáž dieťaťu ovocie - pritiahneš ho. Spasiteľ nám tiež ukazuje vzácne ovocie: prekrásne prisľúbenia pobožnosti k B. Srdcu.
My sa zháňame často za haraburdami, Ježišová láska však vyberá nám tu a sľubuje to, čo je najvážnejšie a najpotrebnejšie: pokoj, potechu, pomoc v boji o dušu, ale aj pomoc v podnikoch; úprimné obrátenie k Bohu; korunu všetkého: spasenie!
Čo však najviac bije do očú, je jeho nesmierna veľkodušnosť, že nekladie hranice svojej štedrosti. Svojim ctiteľom sľubuje všetky milosti ich stavu potrebné; potechu vo všetkých protivenstvách; požehnanie na každé ich podujatie.
Za tieto prisľúbenia treba nám byť veľmi povďačnými dobrotivému Srdcu Ježišovmu. Usilujme sa teda čím lepšie poznať tieto prisľúbenia B. Srdca.
Všetky prisľúbenia B. Srdca sú vzácne a veľmi potešujúce pre človeka. No v dnešných časoch zdá sa práve prvé prisľúbenie mimoriadne časovým a vážnym. Nejeden mladík nenávidí školu, chcel by radšej do roboty. Robotník by zas hádam radšej kupčil, úradoval. Nuž a Pán Boh dáva každému stavu potrebné milosti.
Ba pre dva najváženejšie stavy - dal aj osobitné sviatosti: pre duchovný stav sviatosť kňazského posvätenia, pre manželský stav sviatosť manželstva. Škoda, že na to zabúdame! Takéto osobitné milosti núka nám Božské Srdce v tomto prvom prisľúbení pre každý stav; pravdaže aj pre kňazský a pre manželský.
Čím je teda olej pre stroj, tým je prvé prisľúbenie pre každodenné povinnosti. Jeho účinkom ľahšie sa budú krútiť kolesá života; menej budú vŕzgať! B. Srdce dáva milosti potrebné pre každý stav.
Ba aj keby si bol nemúdre vyvolil svoj stav a to taký, ktorý sa už nedá meniť, aj vtedy môžeš rátať na toto prvé prisľúbenie! Čo si si vyvolil, toto je už tvoj stav. Preto i na ten sa vzťahuje prisľúbenie B. Spasiteľa: Dám im ich stavu potrebné milosti.
Božský Spasiteľ ho sľubuje za úctu svojho Srdca, či vlastne jeho lásky pod znakom Srdca. Je to ozaj ľahká podmienka. Veď keď sa obrátime na Jeho Srdce, ktoré nás tak nesmierne milovalo (zomrelo za nás!) a ktoré nás ešte vždy tak nekonečne miluje (Eucharistia), dotýkame sa Spasiteľa na mieste najcitlivejšom.
Božské Srdce, ach aké si dobrotivé, hotové na pomoc! Sláva Ti! Aký nedbalý a slepý by som bol, keby som sa obral o tvoju osobitnú pomoc!... Dal si slovo, zachováš ho - aj čo by mi najvybranejšie milosti boli potrebné!
Svedectvo o milosti Božského Srdca
Len veľmi skrátka opíšem, ako som skúsila veľkú lásku a milosť B. Srdca. Svetom - pre biedu! Vo svetovej vojne stala som sa vdovou: 3. augusta prišiel na svet chlapec a 4-ho som dostala smrtný list, že mi muž padol v Przemysli. Nemala som čím troje maličkých obživiť. Čo robiť?
Ale keď som odchádzala, bolo mi najprednejšie obrátiť sa na Božské Srdce. Srdečne som prosila: „B. Srdce, sprevádzaj ma s mojimi sirotami! Neopusť ma, aby som s nimi nezahynula hladom. Požehnaj mi pre ne kúsok chleba. Aj kníh som si vtedy vzala. Poručil mi ich ujček. Boli to svätovojtešské knihy. Bol ich plný kufor, ale predsa som ich len nechcela nikde nechať, aby nevyšli na navnivoč.
V Žiline som sa bála, že ma pre ne zatvoria. Mysleli si, že som akýsi vyzvedač. Všetko mi rozhádzali po železničnej trati. Ale keď našli medzi nimi Život Ježišov aj P. Márie, zas mi ich pozbierali a pustili ma. Bola som chudobná ako kostolná myš. Len z večera na ráno a z rána na večer som živila svoje úbohé sirôtky. Ale B. Srdce nezabudlo na mňa!
Keď nastal pokoj, zas som sa vydala. B. Srdce mi doprialo dobrého manžela, už staršieho rozumného človeka. Aj deti po nebohom, P. Boh ho osláv, mám tiež pri sebe. Už som im aj zemičky prikúpila 8 jutár, aj pasienku 5 j. od panstva. Máme do Božej vôle aj 5 kusov rožného statku. A ktože mi to preukázal?
Božské Srdce Ježišovo, ktorému som sa odporučila so sirôtkami, keď som z domu vychádzala. Ale mi B. Srdce pomáhalo! Roku 1924 upadla som do ťažkej choroby. Zdalo sa mi, že musím svet opustiť. Ale všetci domáci obrátili sme sa na B. Srdce.
Pri tejto chorobe dostala som zas strašne zlé myšlienky, ako by mi P. Boh neodpustil a nebolo milosti pre mňa. Viac ma to bolelo, ako tá ťažká choroba. Skoro som zúfala. Darmo ma duchovný otec posmeľoval, darmo aj domáci - len som nemohla nájsť pokoja.
Ale raz som kázala, aby mi všetky knihy priniesli, čo som si za vojny sem doniesla z Horniakov. A tam naraz nájdem zaviazaný Posol B.S. Bože môj, či to len bolo prešťastné čítanie pre mňa! Hoci som sa triasla od slabosti, duša sa zohrievala, lebo som sa tam dočítala, aký je P. Boh milosrdný. A od tých čias som mala pokoj.
Potom ma ešte 2 razy uzdravilo B. Srdce z ťažkej choroby a obsypalo všetkými milosťami aj rodinku. Za tieto všetky dobrodenia srdečne ďakujem B. Anna M., zo Zvolenskej (Posol B.S. 1933 str. 145.)
Pokoj ako dar Božského Srdca
Prvé, čo anjeli oznamovali a priali, keď Spasiteľ prišiel na svet, bolo: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“. (Luk. 2, 14.) Hej, tento pokoj je z najväčších darov Božích na zemi, bez neho niet pravého šťastia na svete. Sv. Augustín odpovedá, že pokoj je „tichosť v poriadku“.
A poriadok je zasa v tom, že je všetko na svojom mieste. Ale nech len prekročia svoje miesto: nech napr. oči hľadia po cudzom, jazyk hovorí proti láske, myseľ sa zaoberá s vecami, ktoré sa nepáčia Bohu a pod., už je nepokoj. Kdeže je prameň nepokoja? Touto otázkou sa už sv. Jakub zaoberal vo svojom liste (4, 1.), kde takto píše: „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozopre?
Hej, náruživosti nedajú, aby v rodine všetko bolo v tichosti na svojom mieste. Keď napr. matka myslí sebecky iba na seba - čože sa stáva? Nie je nikdy spokojná. Vždy sa len žaluje na muža, na deti. Muž vtedy, pravda, po robote, chce mať trochu pokoja, preto uteká z domu, od nevrlej, dudravej družky života. - Nastávajú zvady, dakedy aj bitka.
Čo s deťmi? Aká je ich výchova v takejto rodine? Stanú sa neposlušnými. O rodičoch hovoria bez úcty; neraz sa i vyhrážajú, hrozia odísť z domu, aby tak unikli rodičovskému dozoru. Kde je koreň všetkého toho nešťastia? Rodina, alebo aspoň ktorýsi jej člen zabúda, že rodina patrí Bohu. V ktorej rodine sa však nectia jeho práva, utiahne sa. Jeho miesto zaujme zlý duch.
Z toho smutného položenia ťažko nájsť východiska. Spasiteľ nám ponúka východisko úctou svojho Srdca, ktorú tak veľmi odporúčal. Keď si rodina na najkrajšie miesto v dome dá obraz B. Srdca a najmä, keď sa mu zasvätí a usiluje sa žiť v duchu zasvätenia, napodobní sv. Rodinu, ktorú tiež B. Srdce spájalo. Ono jej dá potrebné, pomocné milosti, aby jej členovia ľahšie mohli spolu žiť.
Obetavosť je základom rodinného pokoja. Bez nej nemôžu ľudia pokoj požívať na svete, ani sami so sebou, tým menej s inými. Pokoj je drahá vec - treba ju zadovážiť obetavosťou. Treba veľkodušnosti a odvahy. Dodá nám ich B. Srdce.
Kto miluje Srdce Ježišovo, predovšetkým usiluje sa mu páčiť a z lásky k nemu miluje i blížneho. Týchto treba teda predovšetkým milovať pre Boha, pre lásku B. Srdca. Hej, ono vleje túto lásku do sŕdc a to lásku trpezlivú, ktorá vie aj odpustiť kvôli sv. pokoju.
Modlitba Svätej rodiny - (Za ich požehnanie, výživu a ochranu)
A matka? Neobíde sa bez veľa roboty, bez veľa ustávania; ale sa nebude žalovať. Keď sú len muž a deti šťastlivejší aj ona je spokojná. Naučila sa od B. Srdca žiť obetami. Často pozerá na B. Srdce, aby u neho našla sily a smelosti.
Rozpamätáva sa, že nás Srdce Ježišovo milovalo, obetujúc sa za nás na kríži. Obetuje svoj odpočinok, svoje noci, zdravie, ba aj život, aby dobre urobila svojim, pomáhala tým, čo okolo nej trpia. Nie je šťastlivá, iba keď priniesla troška šťastia svojim, hoci veľkými obetami.
Všetkým preukazuje svoje dobré srdce, starým i deťom. Pri nej rastú deti v bázni a v láske k Bohu, ako čisté kvety. Šťastlivé sú, keď môžu čím dlhšie ostať pod otcovskou strechou.
Kresťanské rodiny, chcete si zaistiť sv. pokoj? Obráťte sa s dôverou na B. Srdce.
Poznal som ženu, ktorá mala ozaj dobrosrdečného muža a predsa boli obaja veľmi nešťastní. Ona bola vinovatá. Keď manžel v nedeľu doma ostal hrať sa s deťmi, vtedy kričala: „ mal by si sa ísť ukázať aj do spoločnosti, inak bude z teba celý pecivál, keď nepôjdeš medzi ľudí.“
Vypil však pohár piva alebo vína, už mu aj robila výčitky, že je ľahkomyseľný! Pre túto ustavičnú zvadu celá rodina bola nešťastná. Rodičia nemali pred deťmi nijakej vážnosti. Deti najmä matku nemilovali, neposlúchali. Muža to veľmi bolelo.
Konečne zaobstaral sošku Božského Srdca i postavil ju v izbe na predné miesto. Každý deň, ráno i večer museli si všetci kľaknúť pred sošku a spolu sa modliť. A nastal obrat a znamenitý! Žena uznala svoje chyby, oľutovala ich a napravila sa. (Posol B.S. 1933 str. 217.)
Potecha v protivenstvách
„Oči sa mi smejú, srdiečko mi plače“ - hovorí prekrásna národná pieseň. Hej, v ľudskom živote mieša a premieňa sa radosť a smútok. Popri radosti všetci kedy-tedy viac-menej skusujeme aj kríže a trápenia. Dokazovať to - bolo by vodu do Dunaja nosiť. Telo má svoje všelijaké trápenia - Bože, ako strašné neraz! A duši tiež nekvitnú vždy ruže, jesto i veľa tŕňov! Žiaľ stíska srdce. Kríž máme neraz sami so sebou, s robotou, so zdravím, s núdzou, s počasím, s tisíc maličkosťami. Každý deň má svoje kríže - ako má (nebuďme nevďační!) aj svoje radosti - aspoň v Bohu.
Nuž a tu sa hlavne ukazuje svojská dobrota B. Srdca. Dalo svojim ctiteľom tretie prisľúbenie: „ Vo všetkých protivenstvách ich poteším“.
Potešiť, posilniť zroneného je znakom šľachetného s veľkodušného srdca. Nuž a pravda, B. Srdce bez porovnania je najšľachetnejšie a najveľkodušnejšie z ľudských sŕdc. Koľko raz to dokázal Ježiš za života, keď dobre robiac a všetkých uzdravujúc chodil po zemi, ba vdovinho syna z Naimu a svojho priateľa Lazara aj vzkriesil. U toho aj zaplakal! Ba aj sám skúsil všetky ľudské biedy: muky na tele, úzkosť v Srdci.
Ale robí s nami ako matka s dieťaťom. Ježiš vie, že sme na tomto svete iba na skúške: až po nej prichádza nevýslovná, prešťastná odmena. V čom je potecha B. Srdca? Už samotná úcta B. Srdca posilňuje a teší v krížoch. Veď po prvé učí nás spájať svoje bôle s bôľmi B. Srdca, a tak trpezlivo ich znášať. Ježiš obetuje Otcovi Nebeskému nielen naše modlitby, ale aj naše bôle spolu so svojimi a dáva im nesmiernu hodnotu pre večnosť.
Povedz veľkodušne: „B. Srdce, prijímam tento kríž v spojení s obetami tvojho B. Srdca na odčinenie mojich hriechov a za obrátenie hriešnikov“.
Svätá Terézia (španielska) dobre hovorí: Len čo sa človek poddá Bohu kríž svoj niesť, už akoby netrpel. Nuž hej, veď hlavne preto trpíme, lebo sa protivíme bôľu.
Po druhé pohľad na obraz B. Srdca posilňuje, teší. Vidíš v ňom všetky znaky bôľu. Kríž, čo je v B. Srdci zasadený, učí ťa svoj kríž niesť kvôli jemu. Veniec tŕňov venčí a pichá B. Srdce; vraví ti: prijmi rád svoje tajné bôle, aby si sa mu podobal!
Ale B. Srdce aj samo rovno teší podľa svojho sľubu. Veď či sám Spasiteľ nehľadal potechy u učeníkov v horkej muke na hore Olivovej? Vie teda, že nám treba potechy - preto ju aj sľubuje a aj dáva.
Jedného dňa - rozpráva páter T. D. - zavolali ma k chorému. Bolo t v piatok, ktorý je osobitne zasvätený B. Srdcu. Našiel som na biednom ležisku, na slame, človeka asi 40 - 50 ročného. Od šiestich mesiacov celkom ochromel. Okrem toho hnisal mu chrbát a boky. Chudák ležal v bolestných ranách čo pripomínali Božského Trpiteľa. Sám bol, keď som ho prišiel zaopatriť. Ale akože je to možné - pýtam sa ho - že ste pri toľkých bolestiach taký spokojný?
Chorý len mihol očami - veď prstami nemohol pohybovať - na pekný obraz Srdca Ježišovho a Srdca P. Márie v peknom ráme. „Pozrite, otče, na tieto dve Srdcia. Ony ma posilňujú. Ich bôle sú oveľa väčšie, ako moje. A okrem toho, ja sa obetujem za hriešnikov. Aj Ježiš sa za nich obetoval“. (Posol B.S. 1933 str. 248.)