ThDr. Jozef Tiso: Kontroverzná postava slovenských dejín

ThDr. Jozef Tiso bol rímskokatolícky kňaz, predseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (1938 - 1945), poslanec Národného zhromaždenia ČSR (1925 - 1939) a po vyhlásení Slovenského štátu jeho jediný prezident (1939 - 1945). Jeho osud dodnes rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Jeho odporcovia pripomínajú tragický osud slovenských židov, ktorých režim poslal na smrť. Tisovi obhajcovia stále pripomínajú takzvané prezidentské výnimky ktoré vraj mnohých židov zachránili.

Je to presne sedem desaťročí, čo sa za múrmi bratislavského Justičného paláca písala dodnes kontroverzná slovenská história. Vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa popravili na šibenici. "V piatok 18. apríla bol vykonaný trest smrti povrazom nad Dr. Jozefom Tisom, ktorého odsúdil Národný súd v Bratislave. Menovaný žiadal udelenie milosti, ktorá mu udelená nebola a v dôsledku toho rozsudok Národného súdu vykonaný," takúto správu priniesol denník Čas, dva dni po Tisovej poprave. Viaceré vtedajšie periodiká informovali o jeho smrti.

"Išlo o proces s bývalým prezidentom. Dá sa povedať, že je to jeden z najväčších, ak nie jeden najvýznamnejších procesov v slovenských dejinách," uviedol historik z Ústavu pamäti národa Ondrej Podolec.

Bratislava 17. apríla (TASR) - Rímskokatolícky kňaz a politik, prezident tkz. Slovenského štátu ThDr. Jozef Tiso bol popravený pred 65 rokmi 18. apríla 1947. Mal 59 rokov.

Jozef Tiso v roku 1939

Životopis Jozefa Tisa

Narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči (dnes Bytči). Vyrastal pod opaterou starého otca po matke. Dedko Budíšek bol kostolníkom. To je povolanie, ktoré veľmi imponuje svojou autoritou dedinským chlapcom. Ľudovú školu vychodil v miestnej trojrečovej slovensko-maďarsko-nemeckej rímskokatolíckej škole. Jeho učiteľmi boli povedomí Slováci, odchovaní na modranskom učiteľskom ústave, Pavol Trusina a Alojz Brunner. Malý Jožko stále sedával v prvej lavici. Býval najlepším žiakom v triede a bol známy tým, že rád pomáhal susedom „šuškaním“.

Po skončení 6. triedy odišiel na stredoškolské štúdiá do Žiliny s úmyslom, že bude študovať za kňaza. Neskoršie prešiel do nitrianskeho seminára. Tam na piaristickom gymnáziu dokončil vyššie triedy s výborným prospechom. Na Slovensku bolo zvykom, že biskupi posielali nadaných študentov do viedenského seminára Pazmaneum. Tam študovali viacerí národne uvedomelí slovenskí kňazi. V lete r. 1910 biskup Fischer-Colbie vysvätil Tisu vo Viedni za kňaza. Primície mal vo svojom rodisku za účasti veriacich z celého okolia. Počas prvej svetovej vojny sa Tiso stal vojenským kaplánom trenčianskeho pluku. Po roku na bojisku dostal zápal obličiek a odišiel domov na liečenie. Biskup ho potom poslal do Nitry za špirituála bohoslovcov.

Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Pôsobil ako rímskokatolícky kaplán, bol rektorom Teologického seminára v Nitre, učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie, v rokoch 1921-1924 biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou.

Politická kariéra

Do politiky vstúpil v roku 1918, patril k tým, ktorí sa usilovali o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). Za poslanca československého parlamentu v Prahe ho zvolili v roku 1925, funkciu zastával do roku 1939. V októbri 1938, keď v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska v rámci Československa, sa Tiso, ako vedúci predstaviteľ vtedy najväčšej politickej strany na Slovensku - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), stal do marca 1939 predsedom vlády autonómneho Slovenska.

Po vyhlásení tkz. Slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády a v tom istom roku 26. októbra prezidentom samostatnej Slovenskej republiky tkz. Slovenského štátu. Po vzniku slovenského vojnového štátu bola Tisova moc na Slovensku prakticky neobmedzená. V jednej osobe bol predsedom jedinej vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, prezidentom republiky, najvyšší veliteľ Hlinkovej gardy a zároveň armády. Za jeho vlády sa realizovala deportácia Židov zo Slovenska a po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca.

Tiso sa pre svoje rozhodnutia a spoluprácu s Adolfom Hitlerom dostal pred súd. Obžalovaný bol z podielu na rozbití Československa, z likvidácie demokracie a slobody v krajine a nastolenia totality a z aktívneho potlačenia slovenského národného povstanie.

Jozef Tiso počas súdneho procesu

Zatknutie, súd a poprava

Niekoľko dní pred oslobodením Bratislavy Červenou armádou, ušiel prezident Slovenského štátu Jozef Tiso s niektorými členmi vlády z mesta. Z Rakúska utiekol do Nemecka, pretože ho začali obsadzovať Spojenecké vojská. Ukrýval sa v bavorskom Altöttingu, očakával, že mu pomôže Vatikán. V polovici júna 1945 ho zatkla americká vojenská polícia. Jozef Tiso skončil najprv v prísne stráženom internačnom tábore. S rukami v putách ho potom Američania 29. septembra 1945 vydali československej vláde. Od októbra 1945 ho väznili v Prahe, neskôr v Bratislave. V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti.

Večer pred popravou sa Tiso rozlúčil so svojou rodinou a právnikmi. Podľa výpovedí sa celú noc modlil so svojim spovedníkom. "Kňaz ho sprevádzal aj na popravisko, kde svedkovia zaznamenali, že sa obaja nahlas po latinsky modlili," dodal historik Ondrej Podolec. Jozef Tiso bol popravený o 5:30. Prítomní lekári konštatovali smrť za 7 minút.

"Polemizovať o tom, či poprava bola správna alebo nie, môžeme, ale nič to nezmení na historickom fakte, ktorý sa stal," myslí si riaditeľ múzea Slovenského národného povstania Stanislav Mičev.

Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Po smrti Jozefa Tisa boli jeho pozostatky uložené v hrobe na bratislavskom Martinskom cintoríne. Až neskôr po verifikácii jeho DNA ich premiestnili na Nitriansky hrad. Dnes tu teda ostalo pietne miesto pre jeho prívržencov.

tags: #prezident #knaz #na #slovensku