V Šaštíne sa nachádza starobylá farnosť s pôvodne gotickým kostolom, zasväteným Povýšeniu svätého kríža na Šaštínskom námestí. Kostol bol neskôr prestavaný v barokovom slohu.
História Šaštína siaha až do obdobia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Sídlili tu župní vladikovia i zástupcovia biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. Existuje predpoklad, že tam bol v podobe hradnej kaplnky aj prvý kostol.
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu prvej polovice 13. storočia ako pomerne veľké jednolodie a kvadratickým presbytériom, ktorého fasády boli zdobené slepými arkádami tvorené oblúčikovým vlysom alizénami (rovnakú podobu arkád nájdeme na kostolíku v Novej Dedinke). Patrí do skupiny tehlových románskych kostolov, ktoré sa stavali v tomto období na území najmä juhozápadného Slovenska (okrem iného Diakovce či Čierny Brod-Heď).
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
Pútnické miesto a jeho rozvoj
Šaštín - Stráže sa od druhej polovice 16. storočí rozvíjalo ako pútnické miesto. Za začiatok pútnickej tradície považujeme rok 1564, kedy nechala manželka grófa Imricha Czobora Angelika Bakičová zhotoviť sochu Sedembolestnej z vďaky za vypočuté prosby. Sochu umiestnili do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes.
V roku 1732 ustanovil ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať 726 zázračných prípadov. Na jej čele stál rodák zo Šaštína, ostrihomský kanonik Juraj Agnely.
Keď narastal počet pútnikov miestny farár so svojimi kaplánmi nestačili pokryť potreby pútnikov na tomto pútnom mieste. Na výpomoc si pozývali bratov františkánov zo Skalice. Neskôr do Šaštína povolal Ostrihomský arcibiskup, bývalý Paulín pre potreby pútnikov Paulínov. Paulíni na tomto pútnom mieste postavili kostol a kláštor.
Základný kameň pútnického chrámu a kláštora Paulínov posvätili v roku 1736. Vysviacka chrámu sa konala 12. augusta 1762 a pozvanie na slávnostnú udalosť prijala aj cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Nasledovalo „sťahovanie“ sochy, ktorej našli nový domov na hlavnom oltári. Sochu Sedembolestnej Panny Márie dnes zdobia zlaté koruny, ktoré v roku 1864 posvätil pápež Pius IX.
Po zrušení rehoľných společností totalitným režimom v roku 1950, kláštor zabralo ministerstvo vnútra a zriadilo si tu sklady. Farnosť spravovali diecézni kňazi, s krátkym prerušením v rokoch 1968 - 70, kedy ju spravovali Saleziáni dona Bosca.
Vývoj kostola a jeho funkcie
Rehoľu Paulínov zrušil Jozef II. v roku 1786 a kláštor zoštátnil. Paulínsky kostol sa stal farským kostolom a kostol na námestí sa zmenil na sýpku. V kláštore len pár miestností bolo vyhradené fare. V ostatných priestoroch sídlila štátna lesná správa.
8. septembra 1924 prišli do Šaštína Saleziáni dona Bosca na pozvanie otcov biskupov a prevzali správu Šaštínskej farnosti. Saleziáni farský kostol elektrifikovali, obnovili zvony a dali postaviť nový organ.
Po zrušení paulínov Jozefom II. v roku 1786 sa ich kláštorný kostol Panny Márie (bazilika) stal farským, pôvodný farský chrám v Šaštíne i filiálny v Strážach prestali slúžiť svojmu účelu a premenili ich na sýpky.
Obnova a súčasnosť
Saleziéni v ňom zriadili súkromné gymnázium a opravili pôvodný farský kostol na námestí. Po 2. svetovej vojne zrenovovali aj poškodený pútnický chrám. Na obnovenie a rozšírenie organa bola vyhlásená celoslovenská zbierka. Dokončili ho na jeseň 1950. jeho skriňa patrí medzi najkrajšie rezbárske práce na Slovensku. Je zakončená sochou Dávida s harfou. Šaštínsky organ je dodnes najväčším orgánom na Slovensku.
V roku 1964 pápež Pavol VI. Povýšil svätyňu Sedembolestnej Panny Márie na baziliku minor- prvú na Slovensku. V roku 1990 sa do Šaštína vrátili saleziáni.
V roku 2007 sa začali realizovať oprava stavby, pri ktorej bolo po odstránení omietky objavené románske murivo so zosekanými slepými arkádami a viacerými architektonickými detailmi. V júni 2009 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a začalo sa s jeho obnovou. V roku 2017 bola zavŕšená obnova exteriéru opravou veže, ktorá dostala iluzívne kvádrovanie.
Kostol predstavuje jeden z najmladších prírastkov do skupiny románskych sakrálnych stavieb na Slovensku, do ktorej sa "oficiálne" zaradil až v roku 2008. Už v roku 1970 ho však do 13. storočia datoval na základe obhliadky významný architekt a pamiatkar A.
V súčasnosti (leto 2019) sú kompletne obnovené exteriérové fasády románskej lode a svätyne, ako aj západnej veže. Prezentované sú osekané slepé arkády, ako aj pôvodne zamurované okná na južnej strane a južný portál. Na obnovu stále čaká interiér kostolíka.
Prehľad dôležitých udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1564 | Angelika Bakičová necháva zhotoviť sochu Sedembolestnej |
| 1736 | Posviacka základného kameňa pútnického chrámu |
| 1762 | Vysviacka chrámu za účasti Márie Terézie |
| 1786 | Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, kostol sa stal farským |
| 1924 | Saleziáni prevzali správu farnosti |
| 1964 | Chrám povýšený na baziliku minor |
| 1990 | Návrat saleziánov do Šaštína |