Pôstne obdobie je pre mnohých časom stíšenia a duchovnej prípravy. Aby však bolo toto obdobie skutočne prínosné, je dôležité uvedomiť si jeho zmysel a cieľ. Pozrime sa spolu na význam a prínosy kresťanského pôstu.
Prečo sa vlastne postíme?
Základom úspechu každej aktivity je uvedomiť si jej zmysluplnosť a osožnosť. Na začiatok si preto musíme položiť jednoduchú, ale o to dôležitejšiu otázku: prečo sa vlastne postíme? Niekto sa postí preto, lebo sa chce priblížiť k Bohu. Iný chce pôstom posilniť svoje modlitby, napríklad za uzdravenie alebo za duchovné obrátenie. Ďalší sa postí preto, aby sa zbavil nejakej otrockej závislosti - odopiera si cigarety, alkohol, sledovanie televízie a podobne. Každá z týchto odpovedí má čosi do seba a odráža to, prečo vlastne pôst vznikol. Nejde o objav kresťanstva, ba ani židovstva.
Biblický pohľad na pôst
Kresťanské ponímanie pôstu má však celkom prirodzene najbližšie k židovskej praxi. Zrejme najznámejšie je rozprávanie o prorokovi Jonášovi, ktorého Boh poslal do Ninive. Podstata príbehu je však iná - a hovorí práve o podstate pôstu. „Ninivčania vonkajším pôstom demonštrovali vnútorný úmysel odvrátiť sa od svojho zlého konania.
„Paradoxom je, že Ninive nebolo židovské mesto a ľudia, ktorí nepoznali Jahveho, sa obrátili práve na výzvu neposlušného proroka, ktorý predniesol zrejme najkratšiu kázeň v dejinách ľudstva: ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené,“ pridáva ďalší postreh biblista Róbert Lapko, ktorý je moderátorom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. „Pôst a púšť k sebe patria,“ píše v knihe Půst. Modlitba tělem i duší (Karmelitánské nakladatelství 2016) benediktín Grün. „Oboje nás konfrontuje s našou nahotou. Oboje z nás sníma rúško, pod ktorým skrývame svoje vlastné priania a myšlienky. Na púšti nie je nič, za čo by sme sa mohli skryť.
Na púšti človek nežije z chleba, ktorý nemá, ale uvedomuje si odkázanosť na Boha. Nepostili sa však len Ninivčania, ale aj prorok Eliáš, kráľovná Ester, Ján Krstiteľ či samotný Ježiš. „V Biblii, ale aj v rozprávaní cirkevných otcov existuje prepojenie medzi pôstom a púšťou.
Podľa Lapka by aj kresťan v 21. „Prestali sme počuť Boha, pretože sme napojení na všetky možné informačné kanály a sociálne siete. Na vypadnutie z každodennosti a narušenie životných stereotypov slúžia práve pôstne predsavzatia.
Telesný a duchovný rozmer pôstu
Podľa benediktínskeho mnícha Anselma Grüna sa v kresťanskom prostredí často zdôrazňuje len duchovný rozmer pôstu. Pravdou však je, že telesné a duševné zdravie tvoria jednotu. Na druhej strane, človek sa nemôže stavať k telu ako k svojmu nepriateľovi. Musí ho prijať také, aké je, lebo je Božím stvorením. „Pôst zduchovňuje naše telo, vzďaľuje ho od vlády brucha a dáva mu väčšiu slobodu vzhľadom na pozemské potreby.
Ako praktizovať pôst?
„Cirkev ponúka dostatočne širokú škálu pôstnych prostriedkov, z ktorých si človek môže vybrať. Dôležité je nepreháňať to s veľkosťou predsavzatí. Ak viem, že bez kávy, cigariet či čokolády štyridsať dní nevydržím, môžem sa ich zriecť aspoň v stredy a v piatky, čo boli pôstne dni prvých kresťanov.
Podľa kňazov, ktorých sme oslovili, je častá polemika o tom, či je vhodnejší prvý alebo druhý typ prikázaní, nezmyselná. Spomína si na skúsenosť s dvoma americkými rodinami v Košiciach, ktoré si „adoptovali“ sociálne slabšie rodiny, ktorým finančne pomáhali. Uhradili im celoročné inkaso a so svojimi deťmi im nakúpili nevyhnutné veci do domácnosti. „Dôležitým bolo práve to, že deti videli svojich rodičov pomáhať druhým. Dokonca, keď som o tejto skúsenosti porozprával ďalším rodinám, pridali sa aj oni.
Podobnú skúsenosť má aj kňaz Juraj Fenik. „Pôst spájal kresťanov do jedného spoločenstva. Veľkonočné sviatky sú najväčšími kresťanskými sviatkami, keď si veriaci pripomínajú umučenie, zabitie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Prví kresťania sa na Veľkú noc pripravovali najprv trojdňovým, neskôr týždenným a od 3. storočia štyridsaťdňovým pôstom. Pôst sa však nespájal len s Veľkou nocou. Skutky apoštolov spomínajú, že kresťania v Antiochii sa postili predtým, ako vložili ruky na Pavla a Barnabáša, ktorí išli ohlasovať evanjelium na Cyprus. Starokresťanský spis Didaché zasa spomína pôst pred udelením krstu.
„Aj z bežného života vieme, že keď máme prežiť nejakú významnú udalosť, tak sa na ňu vopred pripravujeme. Oslovení kňazi sa zhodujú v tom, že z nášho pôstu by nejaký úžitok mali mať aj ľudia navôkol. Rovnako by sme podľa Grüna mali hospodáriť s ušetreným časom. „Odriekanie je dobré minimálne preto, aby sme zistili, či sme ešte slobodní. A čo v prípade, že v pôstnom predsavzatí zlyhám ešte počas samotného pôstu?
„Zlyhanie je vždy šancou dozvedieť sa viac o sebe samom. A predovšetkým by ma malo viesť k väčšej láskavosti k druhým. Výsledkom pôstu by tak mali byť dva zdanlivo opačné postoje. Prvým je miernosť v jedení a pití, v postojoch k druhým či vo využívaní všetkých dobier, ktoré spríjemňujú a uľahčujú náš život.
Častou - neraz jedinou - zmenou je pôstne predsavzatie. Pôst je dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov. Ale prečo by sme si mali odopierať niečo, čo nám je príjemné?
Zvykneš sa pravidelne postiť, alebo je to pre teba úplne nová myšlienka? Možno ťa v poslednom čase oslovili diskusie na túto tému v médiách či medzi priateľmi. Odborníci na životosprávu nás presviedčajú o prínosoch jarného či prerušovaného pôstu pre naše telo, tvoji kamaráti možno zvažujú dočasné obmedzenie Netflixu alebo čokolády.
Pôstne obdobie a jeho významné dni
Pôstne obdobie trvá 40 dní. Do toho času sa nerátajú nedele. Pôst sa teda začína zvyčajne 46 dní pred Veľkou nocou. Je to pohyblivý sviatok, presný dátum sa každý rok mení. Kresťanský pôst je obdobím duchovného stíšenia sa, prípravy srdca a mysle na Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu.
Popolcová streda
Prvým dňom pôstneho obdobia je Popolcová streda. Počas tohto dňa si môžeš všimnúť ľudí, ktorí vychádzajú z kostola s čiernym krížikom na čele. Symbolizuje ľútosť, že sme sa vzdialili Bohu a vyjadruje túžbu byť v jeho blízkosti. Kňaz kreslí popolom kríž na čelá veriacich, pričom hovorí: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“1 alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“2 Popol pripomína ľudskú pominuteľnosť a kríž je symbolom nádeje večného života s Ježišom.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok je deň pred Veľkým piatkom. Je spomienkou na noc pred Ježišovou smrťou, keď sa delil o poslednú večeru so svojimi najbližšími priateľmi a nasledovníkmi.
Veľký piatok
Veľký piatok je zas deň, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť. Prečo je Veľký piatok „veľký“? Ježišova smrť bola obrovskou obetou za nás všetkých, aby sme mohli prijať Božie odpustenie za naše previnenia. V ten deň sa kresťania zvyknú zdržiavať mäsitých pokrmov a v kostoloch sa často konajú špeciálne obrady.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je radostnou oslavou Ježišovho zmŕtvychvstania. Hoci ľudia stále umierajú, Ježiš vytvoril cestu, aby sme mohli mať vzťah s Bohom už v tomto živote a stráviť s ním večnosť v nebi.
Ako prežiť pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána?
Súčasti kresťanského pôstu
Počas pôstneho obdobia sa zameriavame na tri oblasti duchovného života: modlitbu, odriekanie a dávanie.
- Modlitba: Modlitba počas pôstu sa zameriava najmä na prosbu o odpustenie. Pôst je príležitosťou na úprimné a hlboké pokánie (ľútosť) a odvrátenie sa od svojich hriechov. Modlitba pokánia prirodzene vedie kresťanov k vďačnosti za úžasné Božie milosrdenstvo a jeho vernú lásku.
- Odriekanie: Zrieknutie sa jedla alebo niečoho iného, čo je bežnou súčasťou nášho života, je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Je to pripomienka Ježiša a jeho obety. Cieľom je, aby sme takto získaný čas a pozornosť obrátili na Boha: aby sme sa s ním rozprávali v modlitbe, čítali si jeho slovo, tešili sa z jeho prítomnosti.
- Dávanie (dobročinnosť): Dávanie je našou reakciou na Božiu milosť, štedrosť a lásku. Niektorí kresťania napríklad trávia čas dobrovoľníckou prácou pre iných alebo darujú na charitu peniaze, za ktoré by si bežne kúpili niečo pre seba.
Prečo sa postiť?
Kresťanský pôst nie je dôkaz našej zbožnosti, ktorý by mali iní obdivovať. Nie je to ani nepríjemná povinnosť každého kresťana. Je to niečo, čo robíme dobrovoľne, z lásky a túžby byť blízko Bohu. Inak by pôst nemal zmysel.
Dodržiavanie pôstu však nie je nástrojom, ktorým si môžeme vynútiť Božiu priazeň a prijatie.
Pôstna disciplína na Slovensku
Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst, t.j. zaväzuje: od 14. zaväzuje: od 18. narodenín do 59. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu. Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú. C. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.
Popolcová streda a pápež František
Na Popolcovú stredu dostávame z rúk kňaza na čelo znak popola. Svätý Otec už tradične slávi svätú omšu na Popolcovú stredu v starobylej Bazilike svätej Sabíny na Aventíne, jednom zo siedmich rímskych pahorkov, ktorý sa týči nad riekou Tiber. Pre nás Slovákov je veľkou cťou, že tento chrám je titulárnym chrámom nášho kardinála Jozefa Tomka. A tak už dlhé roky dostáva pápež znak popola práve z rúk tohto slovenského kardinála. Na Popolcovú stredu ho od neho tak už prijal svätý Ján Pavol II., Benedikt XVI. aj súčasný pápež František.
Príprava na Popolcovú stredu s deťmi
Odporúčam vám pripraviť sa na tento deň s deťmi už v utorok večer, napríklad pri večernej modlitbe. Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré sa v ten deň začína.
- Výroba popola: Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky.
- Čítania: V rámci prípravy na liturgiu si môžete (deň vopred) prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Je tam zobrazené čítanie z aktuálneho dňa, ale v kalendári si ľahko nájdete deň, ktorý hľadáte. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu (vo vyššom veku) v kostole.
- Pôstne obdobie: Popolcovou stredou začíname Pôstne obdobie. Pôstne obdobie nie je obdobím hladovania či diéty. Je v prvom rade obdobím obnovenia krstného zasvätenia a obdobím pokánia. Krst a pokánie, to je naša domáca úloha počas Pôstneho obdobia. My sami potrebujeme pochopiť podstatu krstu a pokánia a priblížiť ich našim deťom.
- Pôstne skutky: Počas celého cirkevného roka sú podľa Kódexu cirkevného práva len dva dni pôstu: „Pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.“ (CIC, 1251) „Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Deti sa podľa cirkevného práva postiť nemusia. Ale je to veľmi dobrá príležitosť pohovoriť si s nimi o význame pôstu v živote kresťana a nechať ich na vlastnej koži vyskúšať, že tento deň je iný.
Ciele a účinky pôstu
Dôležitým cieľom pôstu je uvedomiť si svoju závislosť na Bohu. Ak máme vždy jedenia nadostač alebo až nadmieru, ľahko sa stane, že podľahneme falošnému pocitu sebestačnosti a akejsi spokojnosti. Plný žalúdok je pre mnohých baštou spokojnosti. Zasýtený už nič nepotrebuje, cíti sa plný a ešte sa aj oddáva tomuto pocitu. Telesným pôstom obmedzím alebo dočasne vylúčim to, čo potrebujem pre život, pocítim, že mi to chýba ( hlad) a vtedy si mám uvedomiť svoju bezmocnosť a závislosť na Bohu, ktorý jediný je schopný naplniť ma k úplnému šťastiu. Nie jedlo v skutočnosti nesie môj život, ale Boh, na jeho požehnaní všetko spočíva.
Dôsledkom nadmiernej sýtosti je vážne nebezpečenstvo zažatia vášní a nerestí. Z takej iskry ľahko vznikne požiar. Pôstnou striedmosťou tomuto požiaru predchádzame. Pôst upevňuje aj našu vôľu, to je dôležité hlavne v boji s neresťami, čo je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sebazapieranie očisťuje vôľu, aby nie chute ovládali nás, ale my ich. Práve skúsenosť Otcov hovorí, že len tí, čo sa naučili ovládať svoje chute ( a nie len pri jedení), sú schopní zakúsiť plnú slávu a radosť toho, čo nám Boh dáva.
Postiť sa ale možno aj z iných dôvodov: na podporu našich prosebných modlitieb, pri hľadaní Božej vôle a ako viditeľný znak nášho pokánia za hriechy. Čiže do vnútorného zápasu a podpory duchovného života zapájam svoje telo. Jednoznačne správne. Pretože človek je jednotou tela a duše. Ak sa teda chcem k Bohu priblížiť, modliť sa, robiť pokánie, musím zapojiť aj moje telo.
Pôst a boj s neresťami
Uviedli sme, že boj s neresťami je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sv.Lev Veľký dáva jednoduchú a veľmi dobrú charakteristiku náplne pôstneho obdobia: striedmosť v jedle a zbavovanie sa nerestí. Spomenuli sme púštnych otcov, ktorí veľmi zdôrazňovali práve túto spojitosť medzi telesným pôstom a bojom proti nerestiam. Ich zásluhou práve takto pôst chápali kresťania v staroveku a stredoveku. Boj s vášňami, ktorý mal pomôcť pri zápase o čistou srdca, čo bol ich hlavný cieľ.( Zmätočné je aj chápanie pojmu čistota srdca. Niektorí sa mylne domnievajú, že ide najmä o čistou tela- sexualitu. Pôstne snaženia pomáhajú v zápase o čistotu srdca.
Jedlo nás nerobí ani viac ani menej spravodlivými. Zdržanlivosť od jedla je viditeľný aspekt niečoho oveľa hlbšieho- duchovného úsilia. Dobrým jedlom a pitím môže človek v sebe zakryť mnoho vecí. Keď jedlo obmedzíme, obnaží sa často poznanie o našej prázdnote, poznanie o tom, čo nás skutočne zväzuje. Tak nám pôst pomôže odhaliť nepriateľa v našom vnútri, pomôže nám stretnúť sa so sebou samými, s tým, čo nás robí neslobodnými a neradostnými.
V pôste ide o to poznať, čo nesie náš život. Keď totiž odložím tieto veci nabok, oveľa viac spoznám svoje vnútorné smerovanie, svoju vnútornú povahu. V pôstne sa náhle otvorí, vystúpi na povrch to, čo bolo jedlom, aktivitami a inými prostriedkami dôkladne prikryté. Zisťujem, kto vlastne som, aké sú moje ohrozenia, kde začať s bojom. Aby boj mohol začať, musím poznať nepriateľa.
Jeden tvrdil, že lepšie sa je nepostiť a byť v dobrej nálade. Iný oponoval: ak chceš zlú náladu riešiť jedlom, nikdy nespoznáš dôvody tvojej zlej nálady. Je azda tvoja dobrá nálada viazaná len na jedlo a pitie?
Videli sme, ako telesný pôst odhaľuje nepriateľa v nás. Keď už ho človek spoznal, môže začať pôst v pravom zmysle slova: boj proti konkrétnej neresti a ruka v ruke so sebakontrolou jazyka, ohovárania, klebetenia, klamania , žiadostivosti….sebazápor od týchto vecí je skutočným pôstom. Aby bol pôst úplný, musí byť sprevádzaný modlitbou a skutkami milosrdenstva. Bez skutkov milosrdenstva by bol pôst neplodný. Testom správnosti pôstu je styk s ľuďmi a predovšetkým rozprávanie o nich. Určite by potom bolo lepšie najesť sa, než sa postiť a ohováraním lynčovať blížneho. Je to sloboda od očakávania pochvaly a uznania od ľudí. Pred tým Ježiš dôrazne varoval ( por. Mt 6, 1-6, 16-18).
Boha by som mal najprv prosiť o potrebné poznanie, aby som dobre videl a potom si správne vybral. Telesný pôst mi pomôže v objavení nepriateľa. Následne stanovím adekvátne predsavzatie. Ak vysedávam hodiny pri tv a nemodlím sa , je jasné, že tv ma odvádza od modlitby, takže môj pôst bude obmedzenie sledovania tv. Čas , ktorý som takto získal, naplním modlitbou a konaním dobra. Milosrdný Bože, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy.
Ako vzniklo pôstne obdobie?
Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Týmto slovom kresťania nazývali 40-denné pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Problém však spočíval v tom, kedy pôst začať a kedy skončiť, aby trval naozaj 40 dní. Spočiatku pôstne obdobie začínalo v nedeľu 6 týždňov pred Veľkou nocou a končilo na Bielu sobotu večer, čo bolo vrátane soboty rovných 40 dní. Avšak v nedele sa v skutočnosti kresťania nepostili, ale oslavovali deň Pánov (Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša), pôstne obdobie v skutočnosti trvalo iba 34 dní (bez 6 nedieľ).
Z tohto dôvodu došlo k nasledovnej úprave: najprv boli vyňaté zo svätého alebo veľkonočného trojdnia (Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa) dva dni (Veľký piatok a Biela sobota), ktoré boli pričlenené k pôstnemu obdobiu, čím sa počet skutočných pôstnych dní zvýšil na 36. Neskôr pred prvou pôstnou nedeľou boli pridané ešte ďalšie 4 dni a pôstne obdobie sa začínalo popolcovou stredou.
Pôst v minulosti a dnes
Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Viackrát sa v ten deň nič nejedlo, ani nepilo. Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. To viaže zdravých veriacich, ktorí dovŕšili 18. rok veku a neprekročili 60. rok veku. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu, čo viaže zdravých veriacich po dovŕšení 14.
Pôst a pápež František
Pápež František má pre tohtoročný pôst iný nápad. Podľa Františka by sa postenie nikdy nemalo stať nadradeným. Často cituje raného kresťanského mystika Jána Chryzostoma, ktorý povedal: „Žiaden čnostný skutok nemá cenu, ak po ňom nenasleduje výhoda pre iných. Takže nezáleží na tom, koľko času strávite postením sa, nezáleží na tom, koľko budete spať na tvrdej dlážke a jesť popol, ak nerobíte dobro iným, nerobíte nič výnimočné.“
Toto však nemá znevažovať úlohu obety počas pôstneho obdobia. Pôstne obdobie je časom vhodným na pokánie a sebazaprenie. Pápež František nám však opäť pripomína, že naše pôstne skutky musia skutočne obohatiť iných: „Nedôverujem skutku milosrdnej lásky, ktorý nič nestojí ani nebolí.“
Takže ak sa v tomto pôstnom období chystáme postiť od čohokoľvek, František navrhuje, aby sme sa nepostili od sladkostí či alkoholu, ale od nezáujmu o iných. Vo svojom výročnom pôstnom odkaze pápež píše: „Nezáujem o nášho blížneho a o Boha reprezentuje pre nás kresťanov naozajstné pokušenie. Každý rok počas pôstu potrebujeme znova začuť hlas prorokov, ktorí volajú a trápia naše svedomie.“
František nazýva tento fenomén globalizáciou nezáujmu a píše: „Kedykoľvek sa náš vnútorný život dostane do pasce svojich vlastných záujmov a starostí, už niet priestoru pre iných, niet miesta pre chudobných. Už nepočuť Boží hlas,, už necítiť tichú radosť jeho lásky a stráca sa túžba robiť dobro.“
Pokračuje slovami: „Ostávame neschopní cítiť súcit s výkrikom núdznych, plakať pre bolesť iných ľudí a cítiť potrebu pomáhať im, akoby to bola zodpovednosť niekoho iného, nie nás.“ Ale keď sa postíme od tohto nezáujmu, začíname sa živiť láskou. Veď pôst je dokonalou príležitosťou naučiť sa, ako opäť milovať. Ježiš - veľký propagátor tohto svätého obdobia - nám iste ukázal spôsob, ako to robiť. Boh v ňom zostúpil, aby každého vyzdvihol. V jeho živote a jeho službe nie je nikto vylúčený.
„Čoho sa vzdávate v tomto pôste?“ Je to otázka, ktorú v týchto dňoch dostane mnoho ľudí. Ak chcete zmeniť svoje telo, možno je dobré vzdať sa alkoholu a sladkostí. Ale ak chcete zmeniť svoje srdce, treba náročnejší pôst. Táto úzka cesta síce vŕzga pod nohami, ale prináša ovocie. Vytvorí v nás priestor na zážitok lásky, ktorý nás urobí úplnými a oslobodí nás. Kvôli tomu sa už oplatí postiť sa.
tags: #priprava #na #krestansky #post