Rekonštrukcia Katedrály Notre Dame: Priebeh a Slávnostné Znovuotvorenie

Parížska katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, patrí k symbolom Paríža. Viac ako päť rokov bola najnavštevovanejšia pamiatka Paríža zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO zatvorená po rozsiahlom požiari, ktorý v nej vypukol 15. apríla 2019. Po vyše piatich rokoch rekonštrukcie možno parížsky chrám vidieť znova v plnej kráse - taký nádherný ho zrejme nepoznal ani sám Victor Hugo, ktorý mu svojím románom Chrám Matky Božej v Paríži zaistil večnú celosvetovú slávu.

Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame očakávali v Paríži desaťtisíce návštevníkov, ako aj okolo 50 hláv štátov a vlád. Znovuotvorenie parížskej katedrály Notre-Dame päť rokov po požiari, ktorý spôsobil, že sa nedala používať, je „renesanciou“, povedal pre agentúru Catholic News Agency parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Parížsku katedrálu znovuotvorili 8. decembra, no oslavy návratu k bohoslužbám potrvajú až do Turíc budúceho roka.

História a Význam Katedrály Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame (Cathédrale Notre-Dame de Paris) stojí na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina uprostred Paríža. Jej základný kameň položili v roku 1163. Zodpovedný za výstavbu katedrály bol parížsky biskup Maurice de Sully. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré dokončili v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, teda po 182 rokoch, čím sa stala jednou z najdlhšie stavaných katedrál.

Notre-Dame patrí medzi skvosty európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné, ale zároveň elegantné priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri hlboké portály - portál Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s desaťmetrovým ružicovým oknom zhotoveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony v strede a sochami Adama a Evy na bokoch.

Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná. Po revolúcii sa nachádzala v dezolátnom stave, istý čas slúžila aj ako sklad vína.

O jej záchranu sa pričinil aj Napoleon Bonaparte, ktorý sa v nej 2. decembra 1804 sám korunoval za francúzskeho cisára. Korunu nasadil aj svojej manželke Jozefíne. Na obnovu stavby sa organizovali rôzne zbierky, ale viac-menej neúspešne. Do osudu katedrály o tri desaťročia neskôr výrazne zasiahol spisovateľ Victor Hugo, ktorý práve do nej zasadil dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži (1831). Vďaka tomu sa podarilo vyvolať záujem o osud katedrály a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.

Rekonštrukciou stavby bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť jej vzhľad. Práve on navrhol a na strechu katedrály postavil štíhlu vežu - takzvaný sanktusník - so zvonom, ktorý zaznieva pri speve Sanctus. Do tragického požiaru v apríli 2019 navštevovalo katedrálu Notre-Dame ročne okolo 13 miliónov ľudí. Obdivovali majestátnosť stavby, veľkoleposť výzdoby a množstvo artefaktov a relikvií nevyčísliteľnej hodnoty. Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.

Požiar v Roku 2019

Katedrálu Notre-Dame zachvátili plamene večer 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril v krove a pohltil rozsiahle časti katedrály považované za jedno z najlepších diel francúzskej gotickej architektúry. Požiar podľa BBC hasilo viac ako 600 ľudí asi 15 hodín. Väčšinu umeleckých a liturgických predmetov sa podarilo zachrániť.

Požiar pamiatky zo zoznamu UNESCO, ktorú preslávil aj román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, vyvolal po celom svete vlnu solidarity. Do mesiaca prisľúbili jednotlivci aj organizácie na jej rekonštrukciu takmer miliardu eur. Príčinu požiaru doteraz úplne neobjasnili, oheň mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či ohorok cigarety. Na centrálnej vežičke sa vtedy dlhodobo vykonávali reštaurátorské práce. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne.

Priebeh Rekonštrukcie

Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340.000 a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.

V prvej fáze rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť lešenie, ktoré chrám obklopovalo v čase požiaru, odmontovať a odviezť veľký organ, ktorého 8000 píšťal bolo rozoslaných na vyčistenie odborníkom po celej krajine. Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Priestranstvo pri katedrále preto muselo prejsť hĺbkovým čistením.

Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu. Na tú bolo okrem iného potrebné veľké množstvo kameňov presne daných veľkosťou a štruktúrou. Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby sústavné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.

Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi také veľké, kvôli tomu na niekoľko hodín museli prerušiť ostatnú lodnú dopravu. Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri, rok pred svojím znovuotvorením, dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.

Výsledkom reštaurátorských prác je katedrála so svetlejšími stenami, ale s neporušenou pôvodnou štruktúrou. V soche kohúta na vrchole veže sú vystavené relikvie parížskych svätcov svätého Ľudovíta a svätej Jenovéfy a kúsok Ježišovej tŕňovej koruny, ktoré sa zachránili pred požiarom. Použili sa aj stredoveké techniky pri rekonštrukcii jej strechy, na počesť pôvodných staviteľov katedrál.

Deväť mesiacov po znovuotvorení katedrály Notre Dame sprístupnili verejnosti aj jej dve gotické veže - po rozsiahlej renovácii, ktorá odhaľuje doposiaľ nevidené detaily. Najväčšou novinkou je 20-tonové dubové točité schodisko, ktoré sa elegantne vinie do výšky 21 metrov v južnej veži. Po jeho zdolaní sa návštevníci po prvý raz dostanú priamo k slávnym zvonom Emmanuel a Marie - srdcu chrámu, ktoré znejú už celé stáročia. Na návštevníkov čaká aj nádvorie cisterny, kde sa kedysi zhromažďovala dažďová voda. Toto znovuobjavené miesto spája obe veže a ponúka jedinečné výhľady na katedrálu i strechy historického Paríža.

Veže vysoké 69 metrov, prístupné cez 424 schodov, prežili vojny, revolúcie aj ničivý požiar z roku 2019, ktorý Notre-Dame vážne poškodil. Ich znovuotvorenie symbolizuje záverečnú fázu obnovy a prináša návštevníkom nový dôvod vydať sa k tejto svetoznámej pamiatke. V novembri 2024 po prvýkrát od požiara bili notredamské zvony. Spev ôsmich bijúcich zvonov z katedrály Notre Dame sa dnes ozýval Parížom po prvýkrát od požiara, ktorý kostol s veľkou historickou a kultúrnou hodnotou poškodil ešte v roku 2019.

Slávnostné Znovuotvorenie

V Paríži v sobotu (7. 12.) večer slávnostne otvorili opravenú katedrálu Notre-Dame, ktorú pred viac ako piatimi rokmi poničil požiar. Dvere katedrály sa otvorili po tom, čo na ne parížsky arcibiskup Laurent Ulrich symbolicky trikrát udrel berlou. Ulrich na dvere katedrály zaklopal palicou vyrobenou zo strešného rámu katedrály, ktorý sa zachoval po zničujúcom požiari. Katedrále tým prikázal, aby „otvorila svoje dvere“. Následne sa pripojil k zhromaždeným hosťom. Dlhý potlesk potom zaznel po skončení otváracieho filmu, ktorý vzdal hold ľuďom, ktorí sa na obnove pamiatky podieľali.

Po hudobnom vystúpení prehovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyjadril vďaku francúzskeho národa tým, ktorí gotický skvost zachránili a rekonštruovali. „Dnes môžeme spoločne zdieľať radosť a hrdosť,“ vyhlásil Macron. Slávnostného otvorenia katedrály sa zúčastnilo okolo 1 500 hostí, vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý pred začiatkom akcie absolvoval trojstranné rozhovory s Macronom a Trumpom a ktorého po príchode do katedrály prítomní privítali potleskom.

Na slávnostné otvorenie dorazila tiež napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William. Medzi hosťami bol tiež americký miliardár a Trumpov blízky spolupracovník Elon Musk. Pápež František sa slávnostného otvorenia katedrály nezúčastnil. V posolstve, ktoré bolo prečítané, však dnešok označil za radostný deň a vyzval, aby vstup do katedrály zostal bezplatný.

V sobotu 7. decembra popoludní je naplánovaná bohoslužba, počas ktorej sa bude konať obrad otvárania dverí, keď arcibiskup Ulrich udrie berlou na zatvorené dvere Notre-Dame. Katedrála odpovie trojitým spievaním Žalmu 121. Chrám sa rozozvučí chválospevom a tretíkrát sa otvoria dvere.

V nedeľu 8. decembra o 10.30 h je naplánovaná svätá omša, na ktorej bude prítomný aj prezident Macron. Na pozvanie parížskeho arcibiskupa sa na slávnosti zúčastní takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazi z každej zo 106 farností Parížskej diecézy a takisto jeden kňaz z každého zo siedmich katolíckych kostolov východného obradu. Po omši bude nasledovať poskytnutie stravy pre núdznych.

Budúcnosť Katedrály

Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, patrí k symbolom Paríža a pred požiarom ju navštevovalo vyše 13 miliónov ľudí ročne. Najnovšie sa očakáva, že by pamiatku mohlo ročne navštíviť až 15 miliónov ľudí. Vstup je zatiaľ bezplatný, ale vedú sa debaty, či by nemal byť spoplatnený. Keď v apríli 2019 horela, zdalo sa nepredstaviteľné znovu ju zrekonštruovať. Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Paríž 6. decembra (TASR) - Na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame, známej aj ako Chrám Matky Božej, očakávajú v Paríži po jej rekonštrukcii nadchádzajúci víkend (7. a 8.

tags: #katedrala #notre #dame #rekonstrukcia