Katedrála Notre-Dame v Paríži (po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris) je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Je to jeden z najznámejších chrámov sveta a krásne dielo gotickej architektúry.
Katedrála Notre-Dame v Paríži patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky na svete. Tento gotický chrám, ktorý sa nachádza na ostrove Île de la Cité v centre francúzskej metropoly, je symbolom francúzskej histórie, architektúry a kultúry. Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku.
Katedrála Notre-Dame de Paris
História a Konštrukcia
Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným. Za čias Rímskej ríše (4. storočie) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky. Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom.
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže pod vedením architekta Jeana de Chelles. Následne sa pokračovalo konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre.
Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Po neuveriteľných 182 rokoch (r.1345) sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame.
Katedrála je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry, ktorú obdivujú ľudia po celom svete. Katedrála je jedným z kostolov, ktorých stavba trvala najdlhšie na svete. Od založenia základných kameňov, až po posledné úpravy exteriérov ubehlo 182 rokov. Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345.
Architektonické prvky
Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky zobraujú typickú siluetu známej katedrály.
Ružicové okno na južnej strane katedrály
Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky. Chrliče v podobe fantastických beštií majú odháňať démonov a zlé sily od chrámu.
Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky. Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. Severná veža, ktorá sa nachádza na ľavej strane pri pohľade zvonku pred vchodom do katedrály, je o niečo väčšia ako južná. Gargoyly ako odkvapy - Gargoyly (fr. gargouilles) boli pri gotických stavbách bežným riešením na odvod dažďovej vody. Na Notre-Dame sú desiatky takýchto sochárskych prvkov, ktoré naozaj fungovali ako odkvapy. Niektoré dekoratívne prvky, ktoré si ľudia mýlia s gargoylami, sú tzv. chiméry.
Dôležité udalosti
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny. V roku 1431 tu bol korunovaný významný panovník Henrich VI. ako kráľ Francúzska počas storočnej vojny. O niekoľko storočí neskôr sa tu v roku 1804 konala korunovácia Napoleona Bonaparta za cisára.
Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. Zatiaľ čo Margaréta z Valois stála pri oltári, jej ženích musel zostať vo dverách katedrály, keďže Margaréta bola rímska katolíčka a Henrich IV. bol hugenot. Preto vtedajší pápež, gregor XIII. zamietol výnimku pre vstup Henricha IV. do katedrály, tak miesto ženícha stál pri oltári brat Margaréty, František z Anjou.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska.
Zmeny vzhľadu a pohromy
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Revolucionári sťali hlavy sochám judských kráľov a katedrála bola predaná v dražbe.
Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Cisár Napoleon Bonaparte v čase svojej moci v roku 1804 nariadil, aby bola Notre-Dame zrekonštruovaná a nanovo vyzdobená. O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou.
Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet - de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.
Požiar v roku 2019
Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. V apríli 2019 postihol katedrálu ničivý požiar, ktorý zničil strechu a spomínanú vežičku. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa.
Požiar Katedrály Notre-Dame v roku 2019
Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. požiar katedrály Notre-Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Požiar sa našťastie podarilo nadobro uhasiť o 3:30 SELČ nasledujúceho dňa. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená. Predpokladá sa, že by mohla súvisieť s prebiehajúcou rekonštrukciou budovy.
Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu. Tragédia vyvolala celosvetovú vlnu solidarity a finančných príspevkov na obnovu. Ľudia po celom svete, svetoví lídri aj slovenskí poslanci súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzku a miest.
Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari v roku 2019, patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovali aj nasledujúce artefakty a predmety: tunika sv. Ľudovíta, sochy apoštolov a autorov evanjelia, ktoré boli z katedrály odstránené pre rekonštrukciu niekoľko dní pred požiarom, významné obrazy, zvony, organ, ktorý je najväčším vo Francúzsku, a tri obrovské vitráže - okenné ružice.
Obnova Katedrály
Katedrála Notre-Dame v Paríži nie je len historickým chrámom, ale aj symbolom odolnosti a kultúrneho dedičstva. Aj keď prešla mnohými skúškami - od revolučného rabovania, cez vojnové roky, až po nedávny požiar - zostáva jedným z najvýznamnejších miest nielen pre Francúzsko, ale aj pre celý svet. Jej znovuotvorenie po obnove patrí k najväčším udalostiam 21. storočia v oblasti kultúry a turizmu. Je súčasťou 0 eurovej turistickej bankovky, respektíve niekoľkých jej vydaní.
Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta.
Plány na otvorenie v roku 2024 by sa nemali oneskoriť.
Notre Dame znovu postavená a s úctou reštaurovaná 5 rokov po tom, čo svet sledoval požiar francúzskej katedrály
Zaujímavosti o Notre-Dame
- Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci. Cirkev si najímala remeselníkov a platila im poväčšine muštom.
- Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
- Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok.
- V katedrále sa nachádza vzácna relikvia - tŕňová koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta.
- V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá sa z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk.
- V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.
- Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.
- Katedrála Notre-Dame je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Notre-Dame je postavená na mieste pohanského mesta. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.
- Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.
Notre-Dame v kultúre
Katedrála Notre-Dame sa objavila v niekoľkých filmoch, napríklad adaptácie románu "Chrám Matky Božej v Paríži" (1939, 1956, 1982) a animovaný film z produkcie Disney "Zvonár u Matky Božej" (1996). Notre-Dame si môžete všimnúť aj vo filmoch "Amélia z Montmartru" (2001), "Van Helsing" (2004), "Ratatouille" (2007) či "Polnoc v Paríži" (2011).
Katedrála Notre-Dame, majestátne dielo gotickej architektúry, už osem storočí dominuje ostrovčeku Île de la Cité v srdci Paríža. Tento ikonický chrám, známy aj ako Chrám Matky Božej v Paríži, je nielen symbolom francúzskej histórie a kultúry, ale aj najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži. Jej história je plná udalostí, od korunovácií kráľov až po ničivé požiare, ktoré formovali jej súčasnú podobu.
Základné fakty o Notre-Dame
- Názov: Cathédrale Notre-Dame de Paris (Katedrála našej Pani v Paríži, teda Panny Márie)
- Začiatok stavby: 1163
- Dokončenie stavby: 1345
- Účel stavby: Rímskokatolícky katedrálny chrám
- Architektonický štýl: Gotika
- Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
- Dĺžka: 128 m
- Šírka: 48 m
- Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko