Dóm svätej Alžbety v Košiciach je architektonickou dominantou Košíc, perlou vrcholnej gotiky na Slovensku a bezpochyby miesto s nedoškriepiteľným géniom loci. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Priblížiť túto katedrálu už len z hľadiska historických udalostí, ktoré sa k nej viažu, je námet na hrubú knihu. Jej tajomstvá, zvláštnosti, dlhý zoznam artefaktov vysokej historickej i umeleckej ceny - to všetko v kompaktnom celku nie je možné podrobnejšie obsiahnuť ani pri dvoch, troch návštevách.
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. Toto je zaujímavosť, ktorú najmä autori zo západnej Európy opomínajú. Gotické katedrály na ich mapách končia Dómom sv. Štefana vo Viedni. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná.
Dóm svätej Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Dóm sv. Alžbety sa rozhodne oplatí lepšie spoznať a aj navštíviť.
Rozmery a rozloha Dómu sv. Alžbety:
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka kostola | 60,5 metra |
| Šírka kostola | 39,5 metra |
| Výška Severnej veže | 58,5 metra |
| Dĺžka hlavnej lode | 24 metrov |
| Dĺžka bočných lodí | 12 metrov |
| Rozloha parcely | 1796 metrov štvorcových |
| Zastavaná plocha | 1200 metrov štvorcových |
| Kapacita | Vyše 5000 ľudí |
Pohľad na Dóm svätej Alžbety v Košiciach
História
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.
Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.
V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu.
Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Dóm sv Alžbety v Košiciach
Architektúra Dómu sv. Alžbety
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Severný portál Dómu svätej Alžbety
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzová krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Súčasnosť
S plochou 1 200 štvorcových metrov je Dóm sv. Alžbety najväčším kostolom v Slovenskej republike. Podľa cirkevnej správy je hlavným kostolom Košickej rímsko-katolíckej arcidiecézy a zároveň farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Dĺžka stavby je 60 metrov, výška 36 metrov. Najvyššia je severná veža, ktorá má niečo cez 59 metrov. Svätyňa je typická gotickým polygonálnym uzáverom. Hlavná loď so štyrmi bočnými loďami vytvára pôdorys gréckeho kríža. Kamenárske práce na chráme sa radia medzi vrchol gotického umenia Strednej Európy.
Kráľovské schody
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.
Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi:
„V roku Pána 1440, v deň stolice blahoslaveného apoštola Petra, za ranej zory, na hrade Komárno, sa z najslávnejšieho kráľovského rodu, to jest od pána Albrechta, kráľa rímskeho, uhorského, českého, dalmátskeho a chorvátskeho a od pani Alžbety, vdovy, kráľovnej tých istých kráľovstiev, dcéry kedysi nepremožiteľného panovníka a pána, rímskeho cisára Žigmunda, narodil najslávnejší panovník, pán Ladislav, pravý kráľ a dedič trónu týchto kráľovstiev a vojvodstiev, ktoré má vlastniť dedičným právom. V tom istom roku bol tiež na sviatok Turíc so všetkou pompéznosťou a nádherou zákonite korunovaný svätou korunou uhorského kráľovstva v Székesfehervári.“
Rákociho krypta
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.
Oltáre v Dóme svätej Alžbety
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska).
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516).
- Oltár svätého Antona Paduánskeho.
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia).
- Oltár svätej Anny.
- Oltár Troch kráľov.
- Oltár svätého Jozefa.
- Oltár svätého Štefana kráľa.
- Oltár Troch košických mučeníkov.
- Oltár svätého kríža.
Kontakt
Dóm sv. Alžbety
Hlavná ul.
040 01 Košice
Adresa fary:
Farnosť sv. Alžbety
Hlavná 26
040 01 Košice