História a vývoj
Gotický dóm sv. Martina postavili na mieste románskeho kostola sv. Salvátora. Ten na vyvýšenom mieste stredovekej osady stál už v roku 1221. V druhej polovici 13. storočia počas bojov proti Přemyslovi Otakarovi II. bol poškodený a preto sa pristúpilo k jeho ranogotickej prestavbe. Stavba sa viedla pre dané obdobie tradičným spôsobom, ktorý spočíval v obstavaní starých múrov kostola novými, ktorými sa vymedzil priestor nového väčšieho kostola.V 14. a v 15. storočí to znamenalo, že kostol používal obidve patroníciá. Patroníciom sa rozumie, ktorému svätému bol kostol zasvätený. Starý kostol, najsvätejšieho Spasiteľa (Salvátora) a sv. Martina. Koncom 14. storočia viedol stavbu Majster Michal z Klosterneuburgu (nazývaný Michal Chnab), ktorý bol ídeovo spojený so staviteľmi viedenského dómu sv. Štefana.
Pravdepodobne pod vplyvom pobytu kráľovnej Žofie, vdovy po českom kráľovi v rokoch 1423 až 1428 došlo k zmene a v tomto období vedenie staby prevzala hradná huta pod vedením majstra Konráda von Erling. V prvých troch desaťročiach sa realizovala veža vysunutá do priestoru priekopy pred hradbami s priestormi na jej severnej a južnej strane, ktoré boli predelené krížovými klenbami, čím vznikli dve nad sebou situované miestnosti s funkciou kaplniek. K západným nárožiam boli pristavané hranolové vežičky s točitými kamennými schodiskami, ktoré sprístupňovali kaplnky na poschodí.
V priestore na severnej strane veže vznikla kaplnka Panny Márie (kaplnka kanonikov), nad ňou klenotnica, na južnej strane dnešná kaplnka sv. Jozefa a nad ňou kaplnka českej kráľovnej Žofie (resp. Žigmundova, česká, cisárska). Táto časť stavby ukrýva zaujímavosť, ku ktorej sa za normálnych okolností návštevník nedostane. Dom hodinového stroja. Predstavte si malú dreveničku, štvorcového pôdorysu, ako vystrihnutú z liptovskej dediny. Práve v ňom sa ukrýval pôvodný, barokový hodinový stroj, ktorý poháňal vežové hodiny. Vnútorné steny „dreveničky“ sú podbité rákosom, na ktorom je natiahnutá omietka. Tá dokazuje, že od svojich predkov sa príliš nelíšime. Je na nej vyškriabaných a napísaných množstvo mien, nápisov a datovaní. Všetky z 18. a 19. storočia. Nejde o nič neobvyklé. S takýmto „grafity“ sa stretnete v mnohých kostoloch.
Korunovačný chrám
V dóme sv. Martina, ako v korunovačnom kostole od roku 1563 až do roku 1830 korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien (vrátane Jej veličenstva cisárskej milosti Márie Terérie). Symbol korunovačnej funkcie - pozlátenú svätoštefánsku korunu - nemal kostol počas celého obdobia kedy sa korunovácie v ňom konali. Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. storočí Turkami získal Prešporok (Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. V predvečer korunovácie bola koruna a kráľovské insígnie prenesené z hradu, kde boli po celý čas strážené, do sakristie dómu.
Najslávnejším obdobím v dejinách Dómu sv. Martina boli korunovácie v rokoch 1563 - 1830. V tomto období bol Dóm sv. Martina korunovačným chrámom Uhorského kráľovstva.
Prehľad korunovácií v Dóme sv. Martina:
| Dátum | Panovník |
|---|---|
| 8. september 1563 | Maximilián II. |
| 25. september 1572 | Rudolf II. |
| 1. máj 1618 | Matej II. |
| 18. júl 1619 | Ferdinand II. |
| 8. december 1625 | Ferdinand III. |
| 16. jún 1647 | Ferdinand IV. |
| 6. jún 1655 | Leopold I. |
| 9. december 1687 | Jozef I. |
| 15. november 1712 | Karol III. |
| 25. jún 1741 | Mária Terézia |
| 3. apríl 1764 | Jozef II. |
| 15. jún 1790 | Leopold II. |
| 6. jún 1792 | František I. |
| 28. september 1830 | Ferdinand V. |
Architektúra a interiér
Dóm sv. Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným, polygonálne uzavretým presbytériom. Na západnej strane je stavba ukončená hranolovitou vežou. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby - na severnej strane kaplnka sv. Jána Almužnía a kaplnka sv. Anny na južnej strane tzv. južná predsieň. Dominantným architektonickým prvkom chrámu je západná vstavaná veža. Ukončená je neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Na fasáde veže je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov. Dóm svätého Martina má tri vchody: jeden z južnej a dva zo severnej strany. Západné priečelie chrámu s vežou sa v minulosti nachádzali za mestskými hradbami. Veža bola súčasťou mestského opevnenia a teda musela spĺňať fortifikačnú funkciu: nesmela mať portál, ktorým by prípadný nepriateľ mohol cez kostol vniknúť do mesta, ani okná. Exteriér chrámu upúta zaujímavou sochárskou a reliéfnou výzdobou. Na múre kaplnky svätej Anny sa v baldachýnových výklenkoch nachádzajú sochy svätého Jozefa, svätej Alžbety a svätej Heleny. V dóme sa zachovala najväčšia skupina renesančných a barokových náhrobkov spomedzi bratislavských kostolov.
Po vstupe cez hlavný portál sa návštevník ocitne v podveží chrámu. Presbytérium z 15. storočia je od trojlodia oddelené schodmi z červeného mramoru. V jeho závere stojí oltár z konca 19. storočia v tvare stredovekého relikviáru. Nad oltárnou menzou stojí tabernákulum a dve postranné pevné krídla. Do šiestich ník krídel umiestnil architekt šesť sôch svätcov. Zľava - sv. Juraj, sv. Alžbeta, sv. Vojtech, sv. Mikuláš, sv. Katarína Alexandrijská, sv. Florián. Dvierka oltárneho tabernákula zdobí päť maľovaných kruhov s medailónmi štyroch evanjelistov a so stredovým medailónom s motívom Baránka. Rebrové polia klenby vypĺňa dekoratívno-ornamentálna fresková výmaľba. V duchu gotickej náboženskej ikonografie boli rebrové polia presbytéria vyplnené symbolickými maľbami.
Hlavná loď je od bočných lodí vizuálne oddelená ôsmimi podpernými stĺpmi. Z hlavíc pilierov vybieha rebrová klenba pochádzajúca z prvej polovice 15. storočia. Do stredu stropu hlavnej lode umiestnili stavitelia prstencový svorník s otvorom do nebies prikrytý terčom so symbolom Ducha svätého.
Kaplnky
Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Katedrály svätého Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 - 1732 ju na mieste bývalej gotickej sakristie dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Bohatá drapéria oltára svätého Jána Almužníka s poletujúcimi anjelmi vrcholí v baldachýne. Predela oltára pozostáva zo siedmich bronzových, pôvodne pozlátených reliéfov pašiového cyklu: Bičovanie, Kristus na Olivovej hore, Nesenie kríža, Pieta, Stavanie kríža, Ukladanie do hrobu a Korunovanie tŕním. Na južnej strane kaplnky je umiestnená postava Imricha Esterházyho - arcibiskupa kľačiaceho v mušľovej nike, s tvárou oproti veľkému oknu, modliaceho sa so sklonenou hlavou k oltáru v závere kaplnky.
Druhou samostatne stojacou kaplnkou je kaplnka svätej Anny pri severnom múre chrámu. Vznikla v roku 1514, kedy ju pristavali medzi druhý a štvrtý oporný pilier severnej lode. Tympanón nad portálom obsahuje motív Najsvätejšej Trojice - Boha Otca so stromom života a Krista - symbolu nového života, nad ktorými sa vznáša holubica - symbol Ducha svätého. Po stranách výjav adoruje dvojica anjelov. Interiérové vybavenie kaplnky je skromné. V jej závere je na podstavci umiestnené súsošie svätej Anny vyučujúcej Pannu Máriu. Z umeleckej výzdoby kaplnky zaujme ornamentálna výmaľba stropu, pochádzajúca z čias regotizácie chrámového interiéru, zakomponovaná do pôvodnej sieťovej klenby.
Súčasnosť a obnova
Dóm sv. Martina v Bratislave sa v súčasnosti teší pozornosti vďaka rozsiahlym rekonštrukčným prácam, ktoré mali výrazný vplyv na jeho vzhľad a vnútorné usporiadanie. Najvýraznejšie sa na jeho obnove podpísali roky 2000 až 2010. Okrem toho, že na vonkajšom plášti kostola pribudli dve okná (z ktorých jedno nesie slovenský znak), najvýraznejšou zmenou bola nová interiérová dlažba. Dlažba však mala tiež svoje intermezzo. V roku 2003 bola položená nová, z českej opuky. Po veľmi krátkom čase sa zistilo, že sa rozpadáva, drolí sa. V roku 2007 sa kládla nová, mramorová.
Rovnako v roku 2010 po 105 rokoch bola zložená z vrcholu veže asi 150 kilogramová kópia svätoštefánskej koruny z medeného plechu. Táto impozantná, 164 cm vysoká ozdoba, dominuje 85 metrov vysokej veže dómu. Po kompletnom zreštaurovaní a znovu pozlátení sa vrátila späť na podušku, ktorej veľkosť je asi 120 x 120 cm. Ešte pred tým bola vystavená v hlavnej chrámovej lodi. Po rekonštrukcii sa v nedeľu 21. novembra 1999 opäť rozoznel zvuk zvonu Wederina z veže Dómu. Zvon po viac ako dvojmesačnej rekonštrukcii, ktorú viedol Miroslav Pavlík z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, bol tento 2513 kg vážiaci a 162 cm vysoký zvon, vrátený na voje pôvodné miesto. Počas 1. svetovej vojny ho zachránilo pred zničením len to, že vojaci neboli schopní zabezpečiť dostatočne rýchlo jeho zvesenie a transport z veže. Ďalších päť zvonov, ktoré s ním susedili, to šťastie nemalo. Boli roztavené a poslúžili na výrobu kanónov. Wederin pochádza z dielne viedenského zvonára Balthasara Herolda.