Bazilika sv. Petra, najväčší kresťanský chrám sveta, je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok v Ríme. Tento majestátny chrám nesie meno prvého pápeža, apoštola Petra, ktorého si podľa Biblie vybral sám Ježiš. Príbeh baziliky siaha až do čias Rímskej ríše a je pretkaný históriou, umením a náboženstvom.
História a Vývoj Baziliky
Na mieste, kde dnes stojí bazilika, bol apoštol Peter ukrižovaný a pochovaný. Neskôr, po Petrovej smrti, na tomto mieste vyrástol kostol - ešte v starovekom svete. Ten sa postupom časom menil a zväčšoval. Po Milánskom edikte (313) začal cisár Konštantín nad hrobom jedného z Ježišových apoštolov a prvého pápeža s výstavbou najväčšej baziliky na západe. Cisár na to nedbal a dokonca kvôli výstavbe chrámu sv. Petra časť nekropoly vyhĺbil, takže ju zaplnila zemina a stavebná suť.
Stavba súčasného tvaru baziliky sv. Petra sa datuje do 16. storočia. A ruku k dielu v podobe sôch, obrazov či drevenej výzdoby podali aj svetoví umelci, ako napríklad slávny Michelangelo, ktorého si vo Vatikáne ešte určite spomenieme.
Architektúra a Výzdoba
Bazilika sv. Petra je renesančno-barokovou sakrálnou stavbou, ktorá patrí medzi najznámejšie dominanty večného mesta. Stavba najznámejšej baziliky sveta trvala takmer 120 rokov. Bazilika sa skladá z hlavnej budovy v tvare kríža a kupolovitej strechy, ktorú navrhol a maľoval sám veľkolepý Michelangelo. Priečelie baziliky podopierajú stĺpy a pilastery, medzi ktorými nájdete aj sochy svätých Petra a Pavla.
Bazilika je dlhá 193 metrov a vysoká 44,5 metra. Zaberá plochu 2,3 hektára. Aby sme si uvedomili jej rozmery, môžeme pri pohybe pozdĺž lode počítať zlaté hviezdy vsadené do mramoru. Je široká 114,69 metra a vysoká 45,44 metra. Navrhol ju Carlo Maderno v rokoch 1607 až 1614 a je členená obrovskými stĺpmi, ktoré rámujú vchody a Loggiu delle Benedizioni (balkón požehnaní), miesto, odkiaľ sa veriacim oznamuje voľba nového pápeža.
Umelecké diela v Bazilike
Celú baziliku zdobia veľkolepé mozaiky, napríklad Raffaelovo Premenenie, Marattov Krst Ježiša či Giottova Malá loď. Milióny mozaikových dlaždíc sú privezené z rôznych kútov sveta: červené z Portugalska, modré z Grécka, žlté zo Sieny. Bazilika má 11 kaplniek a 45 oltárov. Najnavštevovanejší je oltár, ktorý používa len pápež, zdobený Berniniho majestátnym baldachýnom.
- Kaplnka svätého Šebastiána: Miesto, kde je pochovaný svätý Ján Pavol II.
- Oltár svätého Hieronyma: Miesto, kde je pochovaný svätý Ján XXIII.
- Kaplnka Piety: S veľkolepým Michelangelovým dielom, ktorý mal v čase jej vytvorenia len 24 rokov.
Katedra sv. Petra je z pozláteného bronzu. Umelecké dielo pochádza tiež od Berniniho. V nikách pilierov sú umiestnené sochy: sv. Longinus od Berniniho, sv. Helena cisárovná od Andrea Bolgio, sv. Veronika od Francesca Mochiho a sv. Andrej od Francoisa Duguesnoya.
Na bočnom oltáre pri vchode sa nachádza socha Piety od Michelangela, ktorú vytvoril, keď mal iba 24 rokov, a tiež nájdete v bazilike sochu sv. Petra. Návštevníci chrámu si tu vystoja veľa času v dlhých radoch, aby sa mohli dotknúť a pobozkať nohu sv. Petra, ktorá za tie roky stratila svoj pôvodný tvar.
Ako navštíviť Vatikán v roku 2025 (bez toho, aby ste to pokazili)
Vatikánska Nekropola
Pod impozantnou Bazilikou svätého Petra vo Vatikáne sa v hĺbke 5 až 12 metrov nachádza jedno z najtajomnejších a najposvätnejších miest kresťanskej histórie - Vatikánska nekropola. Vatikánska nekropola vznikla v 1. storočí n. l. ako pohrebisko pre významných občanov starovekého Ríma. Podľa výpočtov tam v 22 hrobkách spočinulo vyše 1000 ľudí. Jedným z nich bol údajne aj svätý Peter, ukrižovaný v Ríme počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Nera okolo roku 64 n.
Dnes sú niektoré z týchto priestorov prístupné verejnosti v rámci organizovaných prehliadok Vatikánskej nekropoly, ktoré trvajú asi hodinu. Prvé vykopávky Nekropoly sa uskutočnili v rokoch 1940 až 1949 počas pontifikátu Pia XII., ktorý chcel byť pochovaný čo najbližšie k Petrovi apoštolovi.
| Miesto | Popis |
|---|---|
| Bazilika sv. Petra | Najväčší kresťanský chrám sveta |
| Vatikánska nekropola | Staroveké pohrebisko pod bazilikou |
| Sixtínska kaplnka | Kaplnka s Michelangelovými freskami |
Sixtínska Kaplnka
Okrem Baziliky sv. Petra s prekrásnou kupolou sme nazreli aj do Sixtínskej kaplnky, ktorá je klenotom Vatikánskych palácov. Nachádza sa na konci Vatikánskych múzeí, ktorú vyzdobil z väčšej časti svojimi nástennými maľbami geniálny Michelangelo. Najnavštevovanejšie turistické miesto vo Vatikáne dal postaviť pápež Sixtus IV. v rokoch 1473 - 1484. Fresky zobrazujúce výjavy zo Starého zákona, ale najmä Michelangelov Posledný súd pokrývajúci celú oltárnu stenu kaplnky, je považovaný za jeden z najveľkolepejších autorových umeleckých diel v dejinách maliarstva.