Pôvod vianočného stromčeka
Vianočné sviatky sa nezadržateľne blížia a s nimi aj záplava vôní, svetiel, dekorácií a milých tradícií. Mnohé z týchto zvykov sú už pre nás také prirodzené, že nad nimi ani nepremýšľame. Symbolom Vianoc po slovensky/slovansky nazývaných aj kračún, hody, trebe, koleda, Božie narodenie… bol vianočný stromček. Slovo Vianoce sa objavuje v nemeckej podobe Weinachten (wiehe - nacht Svätá noc) až v 12. Zo slovanských jazykov pozná len Čeština a Slovenčina. Slovo Vánoce je doložené v Čechách už na začiatku 14. storočia.
Historik Vladimír Sklenka sa zamyslel nad históriou vianočných sviatkov vo svete i u nás. Vyzdobený vianočný stromček je u nás jedným z hlavných symbolov Vianoc. Symbolizuje ho väčšinou výzdoba z gúľ, sviečok, anjelikov, perníkov, a na vrchole hviezda. Strom bol symbol života a plodnosti už starí Germáni a Slovania si stromy počas zimného slnovratu dávali pred svoje obydlia. Stromy sa vešali v obydliach na strop aby odháňali zlých duchov.
Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšímii. Do polovice 19. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb.
Stromček, jeden z najznámejších symbolov Vianoc, má svoje korene hlboko v dávnych zvykoch. Pohanské kultúry si cez zimu vystavovali zelené vetvičky ako pripomienku, že jar sa vráti a s ňou aj úroda. V 16. storočí však začali nemeckí kresťania prinášať celé stromčeky do svojich domovov ako symbol večného života. Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. O prvenstvo prvého ozdobeného vianočného stromčeka sa dodnes sporia Tallinn (Estónsko) a Riga (Lotyšsko).
Tradícia vianočného stromčeka sa zrodila v 16. storočí, konkrétne v Nemecku. Vznikla práve zo zdobenia konárov. Nemci teda „navrhli“ izbovú borovicu ozdobenú sviečkami. Keď sa pri premýšľaní nad kázňou vracal domov, ohromil ho lesk hviezd, ktoré sa trblietali medzi ihličnanmi. Scenériu chcel dopriať aj svojej rodine, a tak v hlavnej miestnosti na vztýčený strom upevnil zopár zapálených sviečok. Tradícia nabrala na obrátkach až v 19. storočí, keď si britská kráľovská rodina s nemeckými koreňmi postavila vianočný stromček a odštartovala tým celosvetový trend.
História vianočného stromčeka
Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. V Anglicku mala v 19. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí.
Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20.
Na začiatku 17. storočia prebrali od remeselníckych cechov vianočné stromčeky jednotlivé meštianske rodiny. A stromček sa stal symbolom rodinných Vianoc. Vianočný stromček sa v 18. storočí v strednej Európe rozšíril vo vyšších bohatších spoločenských kruhoch - vtedy to bola predovšetkým jedľa ktorá bola veľmi drahá. V 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu. Banskobystrický rodák Gustáv Kazimír Laskomerský (1824 - 1908) opisuje, ako vyzerali jeho slovenské Vianoce v detstve pred skoro vyše 200 rokmi v Banskej Bystrici. Dňa 20. decembra o piatej hodine večernej slávnostne postavilo mesto vianočný stromček pre verejnosť. Bol ozdobený už v tej dobe elektrickými svetielkami. Strom bol osvietený po tri večery od 20. do 23.
Symbolika svetiel a ozdôb
Dnes je vysvietený stromček akousi stálicou v našich domácnostiach. No nebolo tomu tak vždy. Tento zvyk začal v 16. storočí teológ Martin Luther, ktorý údajne počas nočnej prechádzky lesom obdivoval svetlo hviezd, ktoré presvitalo cez koruny stromov. Po návrate domov chcel rodine ukázať, čo videl. Svetielka na stromček dnes vešiame aj vďaka teológovi Martinovi Lutherovi. Symbolika svetla vo vianočnom období má omnoho väčší význam než len svetielka na stromčeku. Počas najtemnejších dní v roku predstavovali sviečky a oheň nádej, teplo a znovuzrodenie pri oslavách zimného slnovratu.
Červené gule predstavujú prvotný hriech, ako aj lásku a štedrosť. Zelené gule symbolizujú nádej, prírodu a život. Strieborné gule zase vďačnosť. Biele gule predstavujú čistotu, radosť a vieru, a modré gule ľútosť. Hviezda na vianočnom stromčeku predstavuje betlehemskú hviezdu , ktorá bola podľa Nového zákona Biblie hviezdou, ktorá viedla troch mudrcov do miesta narodenia Ježiša. Tento prvok tiež symbolizuje svetlo, nádej a vieru, ktorá vedie veriacich, rovnako ako betlehemská hviezda viedla troch mudrcov. Na druhej strane, význam vianočného stromčeka je ten, že predstavuje raj, kde Adam a Eva jedli ovocie, čím vznikol prvotný hriech. Slúži tiež na pripomenutie, že Ježiš prišiel na Zem, aby dosiahol zmierenie. Jeho trojuholníkový tvar je znázornením Najsvätejšej Trojice a jeho farby symbolizujú rôzne adventné modlitby.
Súčasná popularita ozdobeného stromčeka sa prekvapivo pripisuje kráľovnej Viktórii. Vianočný stromček priviedol do Anglicka manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, ktorý doviezol tannenbaum alebo inak vianočný stromček zo svojho rodného Bavorska.
Umelý vs. živý stromček
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.
Jednou z najväčších výhod umelých vianočných stromčekov je ich ekologická udržateľnosť. Hoci sa na ich výrobu používajú syntetické materiály, ich životnosť sa pohybuje od 7 do 10 rokov (a často aj viac). Naopak, živé stromčeky, ktoré sa pestujú na špeciálnych plantážach, si vyžadujú veľké množstvo úrodnej pôdy, zavlažovania a chemických hnojív. Po sviatkoch, keď ich životnosť skončí, väčšina z nich končí na skládkach. Okrem ekologických výhod prinášajú umelé stromčeky aj praktickosť. Nepotrebujú zalievať, neopadáva z nich ihličie a ich vzhľad ostáva rovnaký počas celých sviatkov. Umelý stromček môže pripomínať pokrok a inováciu, no zároveň nesie hlboký symbolický význam. Je to spojenie tradícií s modernými hodnotami, ako je udržateľnosť a ochrana prírody. História umelých vianočných stromčekov je dôkazom, že tradície sa môžu prispôsobiť modernej dobe.
Hoci sa na ich výrobu používajú syntetické materiály, ich životnosť sa pohybuje od 7 do 10 rokov (a často aj viac). Naopak, živé stromčeky, ktoré sa pestujú na špeciálnych plantážach, si vyžadujú veľké množstvo úrodnej pôdy, zavlažovania a chemických hnojív. Po sviatkoch, keď ich životnosť skončí, väčšina z nich končí na skládkach.
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín.
Niekoľko zaujímavostí:
- Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí.
- Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov.
- Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie.
Ak sa tento rok rozhodnete pre umelý stromček, nielenže si uľahčíte starosti so zháňaním živého stromčeka, ale zároveň prispejete k ochrane našich lesov a prírody.
