Kostol sv. Petra a Pavla patrí k významným dominantám mesta Hriňová a je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR.
Počiatky a Výstavba
Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia.
Konkrétne 22. decembra 1926 bol kúpený pozemok od Jozefa Štullera.
K samotnej výstavbe sa pristúpilo až v r. 1939.
Organizoval ju vtedajší správca farnosti Dp. Jozef Bundzel.
Stavba prežila rôzne krízy, vojnu a prevraty.
Dokončená bola posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
Počas ďalších rokov boli zavesené tri zvony (1951), kolaudácia orgánu (1955) a nainštalovanie vežových hodín (1970).
Architektonické Črty
Jeho rozmery v metroch sú: 37x12 x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/.
Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií.
Architektonika: železobetón s tehlovou náplňou.
Svätyňa je polygonálna, priestorovo pomerne malá.
Klenbu tvorí hviezdica, rebrá sa zbiehajú vo svorníku.
Dve okná zobrazujú olejomaľbou sv. Cyrila a Metoda.
Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný.
Pôdorys kostola je v tvare kríža.
Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobne osemcípej hviezdicovej kupoly.
Ostatná klenba má lomený oblúk.
Vzadu sa nachádza chór s organom - svojou veľkosťou druhý najväčší v Banskobystrickej diecéze.
Pod chórom je priestranná predsieň.
Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 m vysoká veža.
V nej sú tri zvony.
Interiér
Hlavný oltár je novogotický.
Zhotovil ho B. Kafka v Š. Kostelci, akad. Sochár Fr. Štefunko v Martine.
Bočný oltár Kalvárie s platikami od Fr. Štefunku z r. 1943 a Krížová cesta s reliéfmi od toho istého autora.
Hodnotenie a Kontext
Celkový vzhľad kostola by viac vynikal, keby stál na vŕšku.
Zvnútra však pôsobí mohutným dojmom.
Je to dielo moderného staviteľstva, ktoré zladilo štíhle prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu.
Ako sme uviedli v predchádzajúcom čísle - stavbu organizoval a viedol Dp. Jozef Bundzel.
Ako uvádza história: „Bolo to osožné, že práca išla tak pomaly.
Prvotné plány neboli také veľkolepé.
Vtedy sa viac hľadelo na úspornosť ako dôstojnosť.“
Náklad na stavbu bol asi milión korún - okrem vnútorného zariadenia, ktoré do kostola len postupne zadovážili.
Napr. lavice len v r. 1965.
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti.
Prvým správcom farnosti - ako je aj zaznačené - sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery.
Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich.
Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla.
Materiál pripravovali od roku 1934.
Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi.
Faru sa teda podarilo postaviť v časovom limite, ale stavba kostola sa rodila ťažko.