Svätý Gorazd, významná osobnosť našich dejín, je patrónom viacerých farností a inštitúcií na Slovensku. Tento článok sa zameriava na históriu farností a miest spojených s jeho menom, ako aj na jeho život a odkaz.
Dom sv. Gorazda v Bacúrove
Rodiny a spoločenstvá nielen našej farnosti využívajú na víkendové podujatia starobylú faru a jej záhradu v obci Bacúrov pri Zvolene. Od roku 2011 Dom sv. Gorazda vlastní Konferencia vyšších rehoľných predstavených, a tá mu aj dala toto meno. Od roku 2019 spravuje Dom sv. Budova fary s okolitou záhradou a príslušným vybavením sú zariadené pre prijímanie viacčlenných skupín. Využívajú ho na duchovné obnovy, rodinné dovolenky a sústredenia.
Vo vnútornej záhrade je altánok aj vonkajšie ohnisko na opekanie. V Dome sa nachádza kaplnka, ktorá je určená na slávenie svätej omše, je to posvätné miesto tohto Domu. Kapacita Domu sv. Gorazda je 20 lôžok. Na prízemí sú štyri obytné izby, na poschodí je šesť izieb. Izby sú jeden až trojlôžkové s možnosťou doložiť prístelky. Na chate je k dispozícii šesť WC, päť sprchových kútov, vaňa, plne vybavená kuchyňa.
Wifi pripojenie tu nie je, keďže cieľom pobytu je oddych, rozjímanie či podujatia zamerané na rozvíjanie vzťahov. Parkovať možno priamo vo dvore alebo na parkovisku nad domom. Príďte si oddýchnuť do Domu sv.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Bacúrove
Filiálny Kostol sv. Šimona a Júdu v Bacúrove
Stredoveký Kostol sv. Šimona a Júdu postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v polovici 14. storočia. Mal gotický sloh. V čase výstavby kostola už obec existovala, prvýkrát je písomne doložená už v roku 1255. Kostol sa v listinných prameňoch spomína až po dvesto rokoch od postavenia, v roku 1561. V roku 1793 kostol prestavali do barokového slohu a tým stratil stredoveké prvky. Hrubá stavba kostola a zvon datovaný do roku 1502 sú pamiatkou na jeho medieválny pôvod.
V roku 2003 starú faru zrekonštruovali benediktíni. Mnísi tu žili, pracovali a modlili sa do roku 2011. Na priečelí fary sa po nich zachoval nápis Pax - pokoj.
Farnosť sv. Gorazda v Košiciach
1. júla 1991 Mons. Alojz Tkáč, diecézny biskup, zriadil novú farnosť na sídlisku Terasa v Košiciach. Dovtedy táto západná časť Košíc bola súčasťou farnosti sv. začiatok stavby: 1993; posvätený bol 14. novembra 1999 arcibiskupom Alojzom Tkáčom.
Kapacita na sedenie: 750 miest; maximálna kapacita: 2200 miest. Vnútorný priemer kostola 31 m; interiérová výška kostola: 12,5 m; exteriérová výška: 14,5 m; zastavaná plocha 1300 m2. Sv.
je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália. Sv. Gorazd a jeho spoločníci - sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sava. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv.
Duchovná správa farnosti
- Svätý Kríž - Univerzitná nemocnica L.
- pohreby 175 • sv.
- 1991 - 2002 dp. Mgr.
- 2002 - 2012 dp. Mgr.
- 2012 - Mons. JCDr.
- farský kaplán: Mgr. Jakub Farkaš, Mgr.
- školský kaplán: Mgr.
- nemocničný kaplán: Mgr.
Farnosť sv. Gorazda v Topoľčanoch
Kostol sa začal stavať v roku 1995, kedy Topoľčiansku farnosť spravoval p. kanonik ThDr. Ladislav Doruššák. Projekty pre stavbu kostola vypracoval Ing. Arch Stanislav Babčan. Po smrti p. kanonika v stavbe kostola pokračoval vdp. Štefan Alberty, administrátor a napokon ThDr. Alojz Lackovič, dekan - farár v Topoľčanoch.
Farský kostol, ktorý bol posvätený ešte 13. mája 2000, od posviacky nesie titul sv. Farnosť sv. Gorazda bola erigovaná 7. januára 2001. Učinil tak pri slávnostnej sv. omši o. arcibiskup Ján Sokol. Za prvého správcu farnosti určil vdp. Antona Ižolda, vtedajšieho kaplána v Topoľčanoch. Po sv. omši o. arcibiskup posvätil budovu farského úradu. Od 15.9.2002 duchovnú správu Farnosti sv. Gorazda v Topoľčanoch prevzali otcovia Paulíni.
Do funkcie správcu farnosti bol menovaný páter Dominik Lejman a o dva mesiace sme na sv. Územie farnosti sv. Gorazda sa v Topoľčanoch rozprestiera na všetko územie od železničnej trate smerom na severo-západ. V roku 2005 naša farnosť slávila 5. výročie konsekrácie kostola a zridenia farnosti.Pri príležitosti tohoto výročia generálny vikár rádu pavlínov daroval našej farnosti ručne vyrobený kalich s patenou.Taktiež z príležitosti 5.výročia konsekrácie sa v našej farnosti konali v dňoch 9.4.-17.4.2005 prvé misie.
Kostol sv. Gorazda v Kováčovej
Po zmene politického režimu v roku 1989 sa v Kováčovej obnovila medzi katolíkmi snaha o postavenie kostola. Už začiatkom roku 1990 bol na vypracovanie projektu vypísaný konkurz, na základe ktorého diecézna liturgická komisia poverila vypracovaním dokumentácie Ing. arch. Kostol v Kováčovej bol postavený v rokoch 1992 - 1995. Stavebné práce začali v októbri 1992 a v jeseni 1994 slúžila už spoločenská miestnosť ako kaplnka, v ktorej sa odbavovali nedeľné sv. omše.
Konsekráciu kostola vykonal 4.6.1994 bynskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž a zasvätil ho sv. Gorazdovi. Kováčová administratívne patrila do farnosti Sliač.
Kostol sv. Gorazda v Kováčovej
Symbolika kostola v Kováčovej
- Postava muža s otvorenou knihou v rukách, znázorňuje sv. Gorazda ako arcibiskupa (na krku má pálium, znak arcibiskupskej hodnosti), pravdepodobne nástupcu sv. Metoda. Otvorená kniha symbolizuje jeho spoluúčasť na prekladaní Sv.
- Kostolík v pozadí je kópiou dražovského kostolíka, jedného z najstarších na Slovensku, ktorý pochádza z 10. storočia (možno až z 9. storočie) a je pokračovaním veľkomoravskej architektúry.
- Lipová vetva je symbolom slovanstva.
- 19.6 .1998 bola slávnostná posviacka zvonov (dostali mená podľa archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela). Dva väčšie zvony vyrobil zvonolejár majster Michal Trvalec , reliefy na ne navrhla akademická maliarka Zuzana Komendová. Sú to prvé slová, ktoré Konštantín preložil zo Sv.
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Českosl. Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov.
Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku.
V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada.
Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.
Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov.
Dňa 11. Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka.
So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov.
Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Život sv. Gorazda
Kto bol sv. Gorazd Narodil sa okolo roku 830 pravdepodobne v okolí Nitry. Jeho šľachtický pôvod a veľký talent mu umožnili získať pozoruhodné vedomosti, čím sa zaradil medzi najvzdelanejšie osobnosti 9. storočia. Dobre ovládal latinčinu, gréčtinu a staronemčinu. V roku 862 bol členom diplomatického posolstva kniežaťa Rastislava k byzantskému cisárovi Michalovi III., kde sa stretol so solúnskymi bratmi.
Krátko po príchode Byzantskej misie na Veľkú Moravu založil Konštantín školu univerzitného typu podľa vzoru carihradskej. Jedným z prvých žiakov bol i Gorazd, ktorý sa v krátkom čase stal ich oddaným spolupracovníkom a súčasne i spolutvorcom ich diela. Pomáhal pri vyučovaní a jeho bohaté vedomosti umožnili jeho využitie aj v úlohe radcu panovníkov /Ratislav, Svätopluk I./, i v diplomaticko- misijných činnostiach.
V roku 867 odišli Konštantín a Metod s vybranou skupinou svojich žiakov do Ríma, aby tam obhájili slovanskú liturgiu a nechali vysvätiť niekoľkých svojich žiakov za kňazov a diakonov. Novozvolený pápež Hadrián II. poveril biskupov Formóza a Gauderika aby určených žiakov vysvätili. Začiatkom roku 868 boli za kňazov vysvätení Gorazd, Kliment a Naum a za diakonov Angelár a Sáva. Noví kňazi spievali /slúžili omšu/, so súhlasom pápeža, liturgiu v staroslovenčine prvýkrát v bazilike Santa Maria Maggiore, potom ešte v troch hlavných rímskych chrámoch, za účasti biskupa Arzénia a bibliotekára Anastázia.
Zakrátko sa skupina novovysvätených Konštantínových žiakov vrátila na Veľkú Moravu, aby pokračovali v započatom diele. Gorazd sa na obnovenej univerzite stal učiteľom /titul niektorých biskupov alebo významných kňazov/. Pod vedením solúnskych intelektuálov rozvíjal Gorazd svoj talent i vzdelanie. Pripisuje sa mu autorstvo omšovej knihy „Kyjevské listy", diela „Život Metoda", v ktorom zdokumentoval byzantskú misiu až po Metodovu smrť a spoluautorstvo na diele „Život Konštantína". Ešte za života solúnskych bratov sa podieľal na tvorbe najstaršej slovanskej omšovej knihy „Sinajského misála" a niektoré preklady.
Krátko pred Metodovou smrťou položili mu jeho učeníci otázku, koho pokladá za vhodného, aby bol jeho nástupcom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja." Metod si teda vybral Gorazda, popredného kňaza a pomocníka, ktorého nazval učeným a pravoverným mužom.
Koncom roku 885 sa vystupňovali nezhody medzi franským klérom a stúpencami staroslovenského bohoslužobného jazyka v liturgii. Začalo ich prenasledovanie. Niektorých vyhnali z krajiny, iných predali do otroctva alebo zabili. Začiatkom roku 886 Gorazda uväznili. Počas prenasledovania zahynul.
Zachované správy o sv. Gorazdovi sú síce skromné, ale zhodne dosvedčujú, že bol mimoriadne nadaný a veľmi usilovný spolupracovník slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, človek ušľachtilého srdca, kňaz bezúhonného života, duchovný pastier apoštolskej horlivosti, prvý po mene známy spisovateľ a svätec pochádzajúci z nášho územia.
Modlitba sv. Gorazda za vlasť: Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou svojou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť národom pohanským. Skrze Krista, Pána nášho, ktorý panuje s Otcom i so Svätým (Duchom).
Svätý Gorazd