Kláštor Badín, ktorý sa nachádza v obci Badín, je významnou historickou pamiatkou Slovenska. Jeho dejiny sú úzko späté s vývojom regiónu Hont a s cirkevnými dejinami stredovekého Uhorska.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Badíne
Počiatky Kresťanského Mníšstva
Počiatky kresťanského mníšstva možno klásť do 3. storočia a majú pustovnícky charakter. Najstaršie centrum monasticizmu vzniklo okolo roku 305 v Pispire, v strednom Egypte. Tu sa okolo sv. Antona (okolo 250-356) postupne združovali ľudia, ktorí chceli nasledovať jeho spôsob života a vzťah k Bohu. Sv. Anton sa stal zakladateľom jednej z dvoch najvýznamnejších vetiev mníšstva - anachorétizmu (z gréckeho slova anachoretes - človek žijúci v ústraní), tiež nazývaného aj eremitizrrius (z gréckeho slova eremos - ústranie, púšť).
V Egypte sa zrodila aj druhá, a neskôr najrozšírenejšia forma monasticizmu - tzv. cenobitizmus (koinobitizmus, z gréckeho slova koinos bios - spoločný život). Za zakladateľa tohto smeru sa považuje Pachomios (287-346). Hlavný rozdiel medzi anachorétizmom a cenobitizmom spočíva v tom, že eremiti žili osamotene, nanajvýš vo voľných združeniach - lavrách, cenobitskí mnísi žili spoločne v kláštore a riadili sa presnými pravidlami života.
Ďalšou z významných osobností raného kresťanského mníšstva bol sv. Bazil Veľký (330-379). Jeho reforma cenobitizmu sa stala základom mníšskeho života vo východnom kresťanstve a významne ovplyvnila mníšske hnutie aj na Západe. Bazil Veľký spísal pravidlá pre život v kláštoroch. Napísané sú formou otázok a odpovedí, týkajúcich sa spôsobu života mníchov. Prevzal do nich všetko pozitívne, čo priniesol anachorétizmus i pachomiovský cenobitizmus.
Benediktíni a Ich Vplyv
Zakladateľom rádu benediktínov je patriarcha západného mníšstva sv. Benedikt z Nursie (480-550). Po založení kláštora Monte Cassino niekedy okolo roku 529/530 sv. Benedikt napísal pre potreby mníchov pravidlá rehoľného života. Jeho regula neskôr tvorila základ aj pre ďalšie rády - cisterciti atď. Benediktíni sa z Monte Cassina rozšírili po celej Itálii, potom do Anglicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Španielska a do ostatných častí Európy. Pre svoj čierny rehoľný odev boli beneditíni nazývanými aj čierni mnísi (monachi nigri).
Kláštory benediktínov mali charakter opátstva. Opátstva boli situované na osamelých miestach a žilo v nich viac mníchov. Títo sa okrem modlitieb venovali práci na poli, v lesoch, vykonávali rôzne remeselnícke práce, spisovali dokumenty atď. Na územie dnešného Slovenska prišli v 9. storočí ako misionári. Prvý známy benediktín, o ktorom sa dozvedáme z písomných prameňov, je nitriansky biskup Viching. Pravdepodobne s ním žila v Nitre aj väčšia komunita mníchov. Pravdepodobne už v tomto storočí tu vznikol najstarší kláštor - Opátstvo sv. Hypolita na Zobore.
V roku 996 uhorské knieža Gejza (cca 945-997) založil prvý kláštor benediktínov v uhorských dejinách, na Panónskom vrchu (Pannonhalme) zasvätený sv. Martinovi. Po kláštore sv. Hypolita v Nitre na Zobore je druhým najstarším benediktínskym kláštorom na území dnešného Slovenska kláštor v dnešnom Hronskom Beňadiku. Vznikol na strategickom mieste, vedľa cesty vedúcej do bohatej stredoslovenskej banskej oblasti. Zakladateľom kláštora bol uhorský kráľ Gejza I. (1074-1077).
Na základe donačnej listiny opátstvu patril Bzovík a k nemu patriace menšie obce, Čekovce, Jalšovík, Zem. Okrem toho mu patrili ešte obce Senohrad, Badín, Litava, Pastovce, Nenince, Bina, Kamenné Kosihy a iné.
Zaniknutý románsky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Badíne je jednou z historických pamiatok, ktoré svedčia o bohatej minulosti tohto územia.
Dejiny Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej
Dejiny Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej siahajú až do 13. storočia, jeho stredovekú podobu však takmer úplne zmazali veľké prestavby v 18. a 19. Postavili ho vo vyvýšenej polohe ako menšiu, jednoloďovú stavbu s cca štvorcovým presbytériom. Starší kostol podľa všetkého zanikol, resp. bol rozobraný a na jeho základoch postavili koncom 14. storočia súčasnú stavbu. Kostol bol neskorogoticky prestavaný okolo roku 1500. V nepokojných časoch 17. V roku 1765 bola prestavaná a zaklenutá loď kostola. Súčasnú podobu chrám nadobudol pri veľkej prestavbe v rokoch 1893 a 1894. Ďalšie práce sa realizovali aj po roku 1945 a v 70. rokoch minulého storočia. To už mal kostol status národnej kultúrnej pamiatky (od r.
V rokoch 2002 až 2005 sa realizovala veľká obnova stavby, zameraná aj na interiér. Ten okrem zachytenia staršej stavby priniesol aj objav štyroch kamenných epitafov. Tri z nich zrejme pochádzajú zo 17. Z gotického obdobia sa zachovala krížová rebrová klenba presbytéria s konzolami v podobe ľudských hláv, pastofórium z 15. storočia a lomený portál vedúci do sakristie. Na jej východnej strane sa v exteriéri nachádza výtok lavaba - umývadla.
| Obdobie | Udalosti a Zmeny |
|---|---|
| 13. storočie | Počiatky kostola sv. Kataríny Alexandrijskej |
| 14. storočie | Výstavba súčasného kostola na základoch staršieho kostola |
| Okolo 1500 | Neskorogotická prestavba kostola |
| 17. storočie | Nepokojné časy |
| 1765 | Prestavba a zaklenutie lode kostola |
| 1893-1894 | Veľká prestavba, nadobudnutie súčasnej podoby |
| Po 1945 | Ďalšie práce a získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky |
| 2002-2005 | Veľká obnova stavby a objav kamenných epitafov |
Kláštor v Badíne, hoci nie je tak rozsiahly ako iné kláštory na Slovensku, zohral významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote regiónu. Jeho história a architektonické prvky svedčia o bohatej minulosti a prispievajú k pochopeniu vývoja cirkevnej architektúry na Slovensku.