Územie horného Ponitria sa vyvíjalo v dvoch hlavných geologických obdobiach. V preddruhohornom období prebieha vývoj varisko-horskej sústavy a v období druhohôr a treťohôr nasleduje druhé obdobie vývoja, počas ktorého sa vyvíjali Karpaty ako súčasť Alpínskej horskej sústavy.
V katastrálnom území (k.ú.) obce Stránske, ktoré susedí zo severozápadu s k.ú. Konská, zo severovýchodu s k.ú. Turie a k.ú. Závadka, z východu s k.ú. mesta Martin, z juhu s k.ú. obce Kunerad a zo západu s k.ú. obce Konská, prevládajú lesné pozemky (65,69%).
Prvá písomná zmienka o obci Stránske je z roku 1368. Podľa sčítania ľudu, domov a bytov (SODB 2011) žilo v obci 733 obyvateľov.
Obec netvorí jeden kompaktný celok, ale niekoľko od seba oddelených častí. Obec zo severu a severovýchodu susedí s k.ú. mesta Rajecké Teplice, zo severovýchodu s k.ú. Závadkou a Turie, z východu s k.ú. mesta Martin, z juhu s k.ú.obce Kunerad a zo západu susedí s k.ú.obce Konská.
Stránske leží na ceste III/2105 a pri ceste I/64 prechádzajúcej za severným okrajom katastra obce v východo-západnom smere.
Prepošstvo udržiavalo farnosti na svojich majetkoch. V Sietnici postavili rehoľníci kostol v 2.pol. 14.stor., záznam je z roku 1326. Pôvodný sielnický kostol, ktorý mal jednu loď, štvorcovú svätyňu -klenutú - drevenú poval nad loďou, bol už prestavaný. Terajší kostol bol daný do užívania v roku 1943, z pôvodného kostola sa zachovala veža (opravená).
Prírodné pomery
Rozmanitosť klimatických pomerov je v prvom rade zapríčinená orograficko-reliefnými pomermi, najmä veľkými rozdielmi relatívnych výšok. Kotlina Hornej Nitry predstavuje výbežok teplej klímy (v rámci SR), ktorá sem zasahuje cez strednú Nitru z Podunajskej nížiny. Naproti tomu najvyššie hrebene a chrbty južnej časti Lúčanskej Malej Fatry a Strážovskej hornatiny siahajú do oblasti chladnej klímy. Podstatná časť nášho územia patrí do oblasti mierne teplej klímy.
Pre posúdenie veterných pomerov v našom území je málo podkladov. Vývraty a polomy, ktoré sa miestami vyskytujú vo vrcholovej časti Malej Magury v celku nepresahujú rozsah bežných horských oblastí Slovenska. Na najvyšších vrcholoch a hrebeňoch, najmä v úseku Reváň - Kľak, badať na stromoch vplyv mechanicky a fyziologicky účinných vetrov. Buky a javory sú v celku slabo ošľahané, kým smreky na skalných stupňoch sú dosť výrazne ošľahané od SZ.
Množstvo vodných zrážok spolu i s geomorfologickými pomermi opodstatňujú začlenenie pravnianskeho výbežku kotliny do okrajovej zóny mezofilných dúbrav. Hoci Horná Nitra je okrajovou kotlinou nadväzujúcou na Podunajskú nížinu, dúbravy neprenikajú z pravnianskeho výbežku kotliny hlbšie do susedných pohorí ako u iných kotlín.
Sielnické vrchy nie sú divoké, nedostupné, ale takmer všetky prístupné a zalesnené. Komunikácie ich spájajú až do najzadnejších partií. Turisti ich často navštevujú. Sú vyznačkované turistické značky na viacerých trasách pre rôzne túry. Neďaleko Brestovej je vrch „TRI KOPCE“- a za Laurínom je „SUCHÝ VRCH“-SUCHÁ HORA, na ktorej je postavený televízny vysielač.
Lesné oblasti: Malá Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Hornonitrianska kotlina. Horný tok rieky Nitry s prítokmi predstavuje hydrologické pomery. Prevažujú hnedé pôdy. Najzastúpenejšie s drevinou buk, ďalej smrek, borovica lesná, jedľa, javor horský, jaseň, dub zimný. Prevažuje bukový lesný vegetačný stupeň, vyskytujú sa od 2. (bukovo-dubový) po 6. (smrekovo-bukovo-jedľový).
Prevažujú kryštalické bridlice a granity, dosť sú zastúpené aj kremence. Ide o kyslé horniny, ktoré ovplyvňujú pôdnu reakciu, zvyšujú aciditu a tým aj zastúpenie kyslobytných elementov vo vegetácií. Jadro Žiaru je žulové, vrchol Vyšehrad (829 m) je z chočského dolomitu.
Lúčanská Malá Fatra je z geologického hľadiska tvorená kryštalickým jadrom, prikrytým mocnými vrstvami slieňov a slienitých vápencov spodnej kriedy, budujúcich mierne modulovaný reliéf, charakteristický takmer pre celý hrebeň, vrátane Reváňa. Odlišný charakter má Fačkovský Kľak, ktorého vrcholové bralo je troskou vápencodolomitického chočského príkrovu.
Teplé podnebie a dosť vysoké zrážky poskytujú na plochých častiach reliéfu s hlinitým substrátom vhodné podmienky pre vznik ilimerizovaných pôd. Náplavové kužele, ktoré uložili už spomínané potoky vytekajúce z Malej Magury, obsahujú kyslé horniny a málo jemnozeme. Poskytujú vhodný substrát pre vznik nenasýtených pôd, výskyt ktorých prezrádzajú aj kyslobytné elementy v rastlinných spoločenstvách. V pohoriach na nekarbonických substrátoch sú rozšírené hnedé lesné pôdy nenasýtené. Na veľmi strmých podťatých svahoch, ale i na iných skalných plochách na kryštaliniku v Malej Magure sa vyskytujú rankrové pôdy s kyslou reakciou. Na karbonických substrátoch, najmä na vápencoch a dolomitoch, sú všeobecne rozšírené humusovokarbonátové pôdy (rendziny). Ich bonita závisí obyčajne od hĺbky profilu. Na strmých svahoch sú spravidla plytké a skeletnaté. V bioklimatických podmienkach najvyšších polôh nášho územia sú pôdy ochudobňované o dvojmocné bázy (Ca a Mg). Na svahoch sú však stále doplňované z vápencového alebo dolomitového skeletu.
Mezofilné dúbravy prechádzajú z kotliny do bučín, resp. jedľobučín, ktoré v pohorí Malej Magury suverénne prevládajú, čo možno pripísať aj pôdno-substrátovým pomerom, pretože acídny substrát lepšie vyhovuje jedli (Abies alba) ako buku (Fagus silvatica). Reliéf Malej Magury, aj keď je vertikálne dosť členitý, svahy sú spravidla hladké so slabým výskytom skalných foriem, preto je tu nedostatok skalných spoločenstiev. Sutinové lesy sú najmä tam, kde sú údolia silno zarezané a svahy veľmi strmé.
Pohorie Žiar sa vyznačuje hojným výskytom plochých širokých chrbtov až plošín, čo za daných klimatických pomerov plne vyhovuje rozvoju kvetnatých bučín. V kremencovom páse, ktorý nadväzuje na žulu, vyvetrávajú výrazné kopce s výskytom reliktných kyslých dúbrav. Nezalesnené bralá (Kľak) a skalné stupne poskytujú priaznivé podmienky litofytnej vegetácií. Zároveň je to aj oblasť hojného výskytu sutinových lesov. Na veľmi strmých svahoch sú pôdy plytké, skeletnaté, prípadne až sutinové (Reváň). Podporujú rozšírenie javorových bučín, resp. sutinových lesov.
V lesných porastoch pravnianskeho výbežku kotliny Hornej Nitry prevláda dub, hrab je v celku slabo zastúpený. Dúbravy sú z väčša výmladkové. Miestami sa vyskytuje borovica sosna, ako zvyšok vývojového štádia návratu lesa na odlesnené plochy. Do kotliny zbieha však aj buk s jedľou, prípadne bol vysadený smrek. Vlastná horská oblasť nášho územia je doménou bučín, prípadne jedľobučín. Na suchších karbonatických substrátoch, v lesoch poškodených niekdajším, poťažne súčasným pasením, prevláda buk, jedľa je tam slabo zastúpená. Na plytkých skeletnatých a sutinových pôdach sa v bučinách udržal primiešaný až vtrúsený javor horský, menej mliečny a obyčajne len vtrúsený brest horský. V hlbokých dolinách, na menej priepustnom substráte je viac zastúpená jedľa biela. Borovica sosna (Pinus silvestris) vďačí za svoju účasť v drevinnej zložke vegetácie najmä činnosti človeka. Jej výskyt sa viaže na niekdajšie pasienky a pasienkové lesy, prípadne opustené polia, na plochy, ktoré človek nemôže využiť pre pestovanie poľnohospodárskych kultúr, napríklad ryžovaním prekutanej časti náplavových kužeľov v oblasti Malinová - Chvojnica. Po buku najviac zastúpenou lesnou drevinou na našom území je smrek obyčajný (Pícea excelsa). Jedľa biela (Abies alba) ustúpila vplyvom rozsiahlych holorubov, ktoré robili vo zvlášť veľkom rozsahu veľkofirmy v prvých desaťročiach minulého storočia.
Územie je charakteristické týmito ochrannými zónami:
- CHKO Strážovské vrchy (1923 ha)
- NPR Vyšehrad (3 ha)
- Natura 2000 - CHVÚ Strážovské vrchy (1923 ha)
- Natura 2000 - CHVÚ Malá Fatra (450 ha)
Rastlinstvo a živočíšstvo
Pestrosť geologického podkladu, široké zastúpenie vápencov a dolomitov, značné výškové rozdiely, to všetko sú predpoklady pre početnosť rastlinných druhov. V porovnaní s floristicky pomerne chudobnou ostatnou časťou Lúčanskej Malej Fatry sú Kľak a Reváň vďačným poľom pôsobnosti pre botanika i potechou pre oči turistu.
Na území Fačkovského Kľaku a Reváňa sú v nižších polohách vyvinuté bučiny a vo vyšších polohách je primiešaný smrek a jedľa. V bylinnom podraste významnejšími druhmi sú deväťsil biely, konopáč obyčajný (Eupa- torium cannabinum), mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariaex), mliečnik mandľový (Euphorbia amygdaloides), veternica hájna (Ane- mone nemorosa), črievičník papučka (Cypripedium calceolus), vstavač hlavatý (Orchis globulosa), chochlačka dutá (Corydalis cava), pakost smradľavý (Geranium róbertianum), marinka voňavá (Asperula odorata).
Medzi krovinatými javormi horskými a kerovitými aj stromovitými bukmi Reváňa je bujná vegetácia. Rastie tu aj u nás vzácna škarda sibírska (Crepis sibirica), ktorá patrí medzi najpozoruhodnejšie zaujímavostí Hornej Nitry. Crepis sibirica je horský karpatský element rázu eurázijského. Je to typická sibírska rastlina, ktorej ereál dosahuje svoju hranicu na Morave, vo východných Alpách alebo v subarktickej Európe. V jej spoločnosti je potrebné spomenúť ešte výskyt ľalie zlatohlavej (Lilium mar- tagon), je tu zvonček klbkatý (Campanula glomeráta), králik chochlíkatý (Chrysanthemum corymbosum), pichliač lepkavý (Clrsium erisithales).
Na vrchole Reváňa sú rozsiahle horské lúky s porastom žltohlava európskeho (Trollius europeum), prilbice pestrej (Aconitum variegatum), prilbice žltej (Aconitum lycoctomum), zvončeka karpatského (Campanula carpatica).
Veľmi zaujímavá a pestrá vegetácia je na vrchole Fačkovského Kľaku. V jeho hrebeňových vrcholových skalách a na východnom úbočí vrcholu sa nachádzajú čučuriedkové bučiny (Myrtillo - Fagetum) a významná druhová kombinácia: buk lesný (Fagus silvatica), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) brusnica pravá (Vaccynium vitis- idaea), chlpaňa lesná (Lusula silvatica), valeriana trojená (Valeriana tripteris), čermel lesný (Malonophyrum silvaticum), konopáč obyčajný (Euparthorium canabinum), starček Fuchsov (Senecio fuchsii). Na dolomitových a vápencových skalách rastie zvonček maličký (Campanula pussila), kortúza Matthiolova (Cortusa Matthiolii), horec luskáčovitý (Gentiana Asclepiadea), horec Clusiov (Gentiana clusii), tučnica alpínska (Pinquicula alpina). Vo Fačkovskom sedle rastie šafrán Heuffelov (Crocus heuffelianus).
Vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov:
- Medveď hnedý
- Orol skalný
- Tis obyčajný
- Rys ostrovid
- Orol krikľavý
- Mečík škridlicovitý
- Mačka divá
- Modlivka nábožná
- Ľalia cibuľkovitá
- Vydra riečna
- Fúzač alpský
- Vstavačovité
- Ďateľ čierny
- Užovka stromová
- Prvosienka pomúčená
- Jariabok hôrny
- Slepúch lámavý
- Tučnica obyčajná
- Sluka lesná
- Salamandra škvrnitá
- Žltohlav európsky
Fauna Hornej Nitry z hľadiska zoografického má charakter Západokarpatských zoocenóz, t. j. okrem rozšírených stredoeurópskych druhov má značnú zložku osobitných karpatských foriem. Celá oblasť má charakter podhorský a stredohorský. Lesy sú bohaté na lesnú zver. Vyskytuje sa v nich jeleň karpatský (Cervus elaphus), srnčia a diviačia zver, rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), tetrov obyčajný (Lyrurus tetrix), hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus). Horný úsek rieky Nitry po obec Nedožery predstavuje pstruhové pásmo s výskytom pstruha potočného (Salmo trutta trutta morpha fário) a pstruha dúhového (Pa- rasalmo gaidnerii irideus).
Chodník križujú stopy jeleňa (Cervus elephus) a srnčej zveri. Diviaky často vystupujú až na vrcholovú lúku Reváňa a v neskorej jeseni nechávajú pravidelne svoje odtlačky v čerstvom snehu i medvede (Ursus arctos). Skrytým pre náhodného návštevníka takmer nepozorovateľným životom tu žije rys (Lynx lynx), divá mačka (Felis silvestris) a na riečkach i potokoch vydra riečna (Lutra lutra). Bežná je líška (Vulpes vulpes), vyskytuje sa i kuna hôrna (Martes martes), viacero druhov drobných hlodavcov a v nižších polohách zajac (Lepus Europaeus). Z vtákov okrem bežných druhov, ako sú ďatle, drozdy, sýkorky, sojka obyčajná, havran čierny hniezdi v oblasti Kľaku, krkavec čierny (Corvus corrax), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) a hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus). V odbornej literatúre sa uvádza i hniezdenie orla krikľavého (Aquila pomarina) pri Kľačne a vzácneho bociana čierneho (Ciconia nigra) v okolí Vrícka. Plazy sú zastúpené jaštericou obyčajnou (Lacerta agilis), jaštericou živorodou (Lacerta vivipara) a dnes už pomaly zriedkavou zmijou obyčajnou (Vipera berus). Pozornosť si zasluhuje salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ktorú najmä na jeseň možno pozorovať pri potôčku nad chatou Výskumného ústavu petrochémie, priamo na značkovanom chodníku. Slimák obyčajný (Helix pomatia) a cikáda trnková (Cicadetta tibielis) sú reprezentantmi teplomilných živočíchov a ich výskyt na Kľaku patrí k najexponovanejším. Krásne sfarbený fúzač alpský (Rosalia alpina) sa vyskytuje v bukových lesoch na Reváni. Nad Vríckom sa vyskytuje vzácny motýľ jasoň červenooký (Parnassius apollo).
Aby takou i zostala, boli vrcholové partie Kľaku a Reváňa na rozlohe 85,71 ha v roku 1965 vyhlásené za Štátnu prírodnú rezerváciu.
Turčianske Jaseno pozemok na predaj
Turistické možnosti
Pohoria obklopujúce Nitrianske Pravno ponúkajú kratšie či dlhšie vychádzky a túry. Medzi najčastejšie turistické ciele patria Reváň, Kľak, ktorý nemajúc v širokom okolí výškovej konkurencie, pôsobí s efektným vrcholovým bralom veľmi impozantné a ponúka široký rozhľad na hornú časť Nitrianskej kotliny.
O záujme odborníkov svedčí aj pobyt švédskeho vedca Gôrana Wahlenberga, ktorý tu botanizoval v 19.storočí (v r. 1813) i dlhoročná činnosť univerzitného profesora J. M. Nováckeho, ktorý sa botanickému výskumu Reváňa a Kľaku venoval systematicky, najmä počas svojho pôsobenia v Prievidzi v rokoch 1936 - 1940.
Druhým najnavštevovanejším miestom blízkeho okolia Nitrianskeho Pravna je chránená prírodná pamiatka (1973) s významným archeologickým náleziskom, dolomitový Vyšehrad (829 m), kde na teraskách a kamenistých stráňach nachádzame niekoľko teplomilných druhov, ktoré sú vlastne najvýznamnejší zástupcovia ináč až neobyčajne chudobnej flóry tohto skalnatého dolomitového vrchu. V trhlinách rastie slezinník rutovitý (Asplenium ruta-muraria), slezinník červený (Asplenium trichomanes), na skalách a v skalnej sutine rozchodník biely (Sedum al-bum) a skalnica srsnatá (Sempervivu...
tags: #kostol #v #turcianskom #jasene