Kostol sv. Juraja v Turčianskom Ďure: Historický Klenot Turca

Obec Turčiansky Ďur leží cca 22 km južne od Martina pri ceste č.519. Kostol stojí na okraji obce na vyvýšenine v areáli cintorína a je neprehliadnuteľný. Filiálny kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Socovciach. Fasády boli pri našej návšteve dosť zašlé a interiér trpí vzlínaním vlhkosti.

Kostol postavili vo vyvýšenej polohe mimo obce niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s pretiahnutou svätyňou ukončenou polkruhovým (podľa niektorých polygonálnym) záverom a so sakristiou na severnej strane. Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 13. severnou sakristiou. Úpravami prešiel okolo roku 1430 a v 17. severnou sakristiou. Patrocínium kostola je sv. Juraj.

História a Vývoj Kostola

V druhej polovici 16. storočia ho na kratší čas využívali protestanti, už v roku 1591 ho však prevzali pod svoju správu jezuiti z neďalekého Kláštora pod Znievom. Tí v rokoch 1602 - 05 pristúpili k jeho prestavbe. Súčasnú dispozíciu dostal kostolík až v 17. Loď predĺžili západným smerom a nanovo zaklenuli, rovnako tak aj svätyňu.

V roku 1748 zasiahol kostol blesk a spôsobil požiar, ktorý objekt značne poškodil a zničil drevenú časť veže. Následne bol chrám barokovo obnovený. Už v roku 1750 ho však opäť zasiahol požiar. Po týchto skúsenostiach bola postavená murovaná veža. Začiatkom 19. obnovená veža. V priebehu 20. Filiálny kostol patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Socovciach.

O počiatkoch obce je najrozšírenejší názor, podľa ktorého tu na malom vŕšku na začiatku 14. storočia premonštráti zo Znieva postavili kostol sv. Juraja, aby pastoračne zabezpečili svoje osady na Slovanoch, Ležiachove, Moškovci, Ondrašovej a Polerieke. Prvá písomná správa o kostole je z r. 1332, presnejšie o farárovi Mikulášovi zo Svätého Ďura. Podľa tohto prevládajúceho názoru dnešná obec vznikla niekedy na začiatku 14. storočia pri kostole sv.

Podľa posledných výsledkov výskumu J. Beňku kostol sv. Juraja začali znievski premonštráti stavať už v 13. storočí v osade neznámeho mena, ktorú založili už ich predchodcovia benediktíni. Túto osadu im Belo IV. r. 1249 vymenil za majetky na Nitrici a r. 1252 daroval premonštrátom. Podľa J. Beňku teda neobstojí tvrdenie, že až pri kostole a fare vznikla dedina, ktorá dostala meno od jeho patrocínia. V Turčianskom Ďure bol podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou opačný postup. Stará dedina stratila svoj pôvodný názov a prevzala meno patróna kostola.

Turčiansky Ďur najdlhšie patril znievskemu kláštoru. Bez bližšieho časového určenia tu mali majetky aj zemani z Abramovej, Polerieky, Laclavej a Moškovca. Od r. 1775 obec patrila peštianskej univerzite, od konca 18.

Z Turčianskeho Ďura je známe iba farské pečatidlo z 18. storočia. Je pozoruhodné, že ho používala aj obec na overenie svojich úradných dokumentov. Symbolom fary bol, pochopiteľne, patrón kostola Sv. Juraj. Tento legendárny bojovník a mučeník je veľmi častým znakom nielen mnohých našich fár, ale aj početných slovenských miest a obcí. Spravidla je zobrazený ako rytier na koni, bojujúci s drakom. Na pečatidle fary v Turčianskom Ďure má celkom neobvyklú podobu. Aj tu je sv. Juraj zobrazený ako jazdec v brnení. Aj tu drží v ruke kopiju vrazenú do krku draka. Na farskom pečatidle Ďura je celkom výnimočne zobrazená aj princezná, ktorú Juraj zachraňuje a vyslobodzuje z moci jedovatého draka. Princezná je vyrytá ako kľačiaca pred koňom i drakom a modliaca sa za Jurajovo víťazstvo.

Kruhopis pečatila je vyrytý v nemčine: * PAROCHIAN DPS (= skratka zatiaľ neznámeho slova) S (ankt). GEORGI . KIRCHE . ZU . THU (rocz). Odtlačky pečatidla sme našli na dokumentoch z r. Vzhľadom na to, že opísaným farským pečatidlom overovala svoje úradné dokumenty aj obec, niet dôvodu, aby sme symbol fary nepovýšili aj na jej erb. Pre Turčiansky Ďur je patrón farského kostola navyše aj hovoriacim znakom obce.

Za erb preto navrhujeme modrý štít, v ktorom na cválajúcom striebornom (bielom) koni sedí strieborno (bielo) obrnený sv. Juraj. V ruke drží zlatú (žltú) kopiju, vrazenú do tlamy zlatého (žltého) okrídleného draka. Pred drakom a koňom kľačí zlato (žlto) odetá princezná so zopätými rukami a so zlatou (žltou) korunkou na hlave. V tejto podobe je erb Turčianskeho Ďura historický verný, heraldicky správny, je navyše hovoriaci, čo je najcennejší druh erbov, a po obsahovej stránke je doslova jedinečný.

Sv. Ešte v druhej polovici 19. storočia stál v obci Vyškovce gotický Kostol sv. Michala. Už v roku 1190 založilo české knieža Konrád II. Oto v Louke, dnešnej časti Znojma, kláštor premonštrátov, ktorého súčasťou bol aj Kostol Panny Márie a sv. Václava v podobe reprezentatívnej románskej baziliky. Až do 18. storočia stál v obci Dubovica neďaleko Lipian ranogotický kostol, postavený možno už koncom 13. storočia. V Kišovciach na cintoríne stojí kaplnka radená donedávna k stredovekým rotundám Spiša. Neskororománsky kostolík s nezvyčajne nízkou vežou patrí do neveľkej skupiny stavieb, ktoré majú dvojpriestorovú svätyňu tvorenú kvadratickým chórom a polkruhovou apsidou.

Len približne 300 metrov od hranice s Českom sa nachádzajú prezentované základy pôvodne stredovekého pútnického kostola. Zrejme až do 19. storočia stála v obci Ostratice neďaleko Partizánskeho minimálne časť stredovekého kostola. Pôvodná stavba zanikla po prestavbách v 18. a 19. Už niekedy v tretej štvrtine 12. storočia postavili v obci Mikulovice v okrese Znojmo jednoloďový románsky kostolík zasvätený sv. Kostolík postavili niekedy začiatkom 14. storočia v takmer celom jeho súčasnom rozsahu.

V tomto kontexte je dôležité pozrieť si aj video, ktoré približuje sakrálne pamiatky Turca.

Tabuľka Významných Udalostí

Zdroje

• Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Martin.
• Suchý, Ľ. - Krušinský, P. - Babjaková, Z. - Ďurian, K.: Historické krovy sakrálnych stavieb Turca. Pre ŽU v Žiline, SvF, Katedru pozemného staviteľstva a urbanizmu vydal Miroslav Cibala KNM, Žilina 2008.
• Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. 20. 1. 2013, upravené 2. 1. 2014, 13. 6. 2015 a 5. 12.

tags: #turciansky #dur #kostol