Svätý Aurelius Augustín, významný filozof a teológ, sa stal kľúčovou postavou pri formovaní kresťanského pohľadu na judaizmus. Jeho dielo Boží štát (De civitate Dei) poskytuje hlboký vhľad do dejín židovského národa a jeho vzťahu ku kresťanstvu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako svätý Augustín vnímal Židov a aký vplyv mali jeho myšlienky na ďalší vývoj vzájomných vzťahov.
Svätý Augustín
Boží štát ako encyklopédia svojho veku
Boží štát je dielo, ktoré presahuje rámec filozofie a teológie. Svätý Augustín do neho zahrnul rozsiahly materiál z rôznych odborov, čím vytvoril encyklopédiu svojho veku. Dočítame sa v ňom o dejinách židovského národa, ale aj o dejinách ostatných starovekých národov. Hovorí nielen o kresťanskom Bohu, ale spomína aj pohanských bohov a ich funkcie. Pripomína pohanských hrdinov, ale aj kresťanských mučeníkov a ich hrdinskú smrť za Krista.
Svätý Augustín kriticky osvetľuje pohanskú bohoslužbu a poukazuje na jej nebezpečenstvo pre ľudské mravy. Zavrhuje vieru v astrológiu a vyvracia jej neopodstatnenosť. Hovorí o stvorení anjelov a ľudí, o páde oboch a treste. Popisuje dejiny ľudského pokolenia od Kaina a Ábela až po potopu, od potopy do čias izraelských kráľov a odtiaľ až po príchod Ježiša Krista. Ukazuje veľkú znalosť v porovnaní svetských dejín s dejinami, ktoré opisuje Písmo. Spomína proroctvá Písma, ale aj Sibyly. Hovorí o cieli dvoch štátov, svetského a božieho, ako aj o cieli dobrých a zlých. Rozpráva o poslednom súde a všetkom, čo s týmto súdom súvisí. Dokazuje jestvovanie pekla a večného trestu a svoju knihu zakončuje krásnym obrazom nového Jeruzalema, večnou odmenou všetkých spravodlivých.
Svätý Augustín a pád Ríma
Rímsky občan bol presvedčený o nepremožiteľnosti svetovej rímskej ríše a o večnosti hlavného mesta Ríma. No v roku 410 sa stala udalosť, ktorá otriasla vierou rímskeho človeka v nedotknuteľnosť Ríma - Rím padol! Táto udalosť vyvolala medzi rímskym ľudom nespokojnosť a obavu o ďalší osud vlasti. Tajní prívrženci pohanstva to využili a vštepovali do ľudu nenávisť a pochybnosť ku kresťanstvu.
Svätý Augustín vedel, čo sa šíri medzi ľudom a ako vysvetľujú kresťanstvo niektorí učenci. Vo svojich kázňach často poukazoval na mylné chápanie kresťanstva a podvracal námietky pohanov. No cítil, že otras, ktorý zapríčinil v smýšľaní Rimanov pád večného mesta, je väčší, než by mu stačil čeliť kázňami. Preto sa rozhodol napísať dielo De civitate Dei, aby vyriešil pomer medzi kresťanstvom a pohanstvom a poučil kresťanov o hlbšom zmysle ich náboženstva.
Apologeticko-polemická časť Božieho štátu
V diele Boží štát môžeme rozoznávať časť apologeticko-polemickú (od 1. do 10. knihy), v ktorej kriticky rozoberá a podvracia výčitky pohanov, a od 11. do 22. knihy časť dogmatickú, v ktorej predkladá kresťanský svetonázor. V apologeticko-polemickej časti šlo svätému Augustínovi o podvrátenie pohanských výčitiek kresťanstvu a o vyvrátenie nebezpečnej náuky novoplatonikov.
Svätý Augustín poprel kauzálnu súvislosť medzi nešťastiami Ríma a kresťanstvom. Poukazom na rímske dejiny dokázal, že veľkosť a blahobyt rímskej ríše nevyplývaly z kultu bohov, ale z bezohľadných útočných vojen, ktorými si Rimania podmanili susedné národy a vykorisťovali ich. Práve za tieto neprávosti v minulosti musí terajší Rím pykať.
Vzťah medzi Starým a Novým zákonom
Synoda sa zaoberala aj témou tých strán Biblie, ktoré vyznievajú ako temné a ťaživé pre násilie a nemorálnosti, ktoré sa v nich niekedy nachádzajú. V tejto súvislosti treba pamätať predovšetkým na to, že biblické zjavenie je hlboko zakorenené v dejinách. Boží plán sa tu zjavuje postupne a uskutočňuje sa pomaly po etapách, ktoré na seba nadväzujú, aj napriek odporu ľudí. Boh si vyvolil ľud a trpezlivo v ňom výchovne pôsobí. Zjavenie sa prispôsobuje kultúrnej a morálnej úrovni dávnych období a hovorí aj o skutočnostiach a zvykoch, ako napríklad o podvodoch, násilí, vraždení ľudí, bez toho, že by výslovne odmietalo ich nemorálnosť. To sa vysvetľuje historickým kontextom.
Význam Starého zákona pre kresťanov
Postrehy odhaľujú nenahraditeľný význam Starého zákona pre kresťanov, ale súčasne zdôrazňujú originálnosť kristologickej lektúry. Už od apoštolských čias a potom v živej Tradícii Cirkev zdôrazňovala jednotu Božieho plánu v dvoch zákonoch vďaka typológii, ktorá nemá ľubovoľný charakter, ale patrí k vnútornej povahe udalostí, o ktorých rozpráva posvätný text, a preto sa týka celého Písma. Kresťania preto čítajú Starý zákon vo svetle usmrteného a vzkrieseného Krista. Dôležité teda je v pastoračnej, ako aj v akademickej oblasti jasne zdôrazňovať vnútorný vzťah medzi oboma zákonmi.
Vzťah medzi kresťanmi a Židmi
Ak berieme do úvahy tesné vzťahy, ktoré spájajú Nový zákon so Starým, spontánne sa naša pozornosť obracia na osobitné spojivo, ktoré z neho vyplýva medzi kresťanmi a Židmi. Je to zväzok, na ktorý by sa nemalo nikdy zabúdať. Svätý Pavol totiž tvrdí, že Židia „vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné!“ (Rim 11, 28 - 29).
Svätý Pavol používa krásny obraz olivovníka, aby opísal veľmi úzke vzťahy medzi kresťanmi a Židmi: Cirkev pohanov je ako planá oliva, naštepená na ušľachtilý olivovník, ktorým je ľud zmluvy (porov. Rim 11, 17 - 24). Svoju duchovnú výživu teda čerpáme z tých istých duchovných koreňov. Stretávame sa ako bratia.
Dialóg so Židmi je pre Cirkev veľmi dôležitý. Dobré by bolo, keby sa tam, kde sa ukazujú možnosti, vytvorili aj verejné príležitosti na stretnutie a výmenu názorov, ktorá umožní rast vzájomného poznania, úcty a spolupráce aj v samotnom štúdiu posvätných Písem.
Židovské komunity sa v Európe začali objavovať v neskorej antike v súvislosti s rozmachom Rímskej ríše. Do Európy so sebou prinášali znalosti antického sveta a zároveň svoje písomné a kultúrne dedičstvo z biblických čias a rozvíjajúceho sa rabínskeho obdobia.
FILOZOFIA - Augustín
Záver
Svätý Augustín zohral kľúčovú úlohu pri formovaní kresťanského pohľadu na Židov a judaizmus. Jeho dielo Boží štát poskytuje rozsiahly pohľad na dejiny židovského národa a jeho vzťah ku kresťanstvu. Svätý Augustín zdôrazňoval význam Starého zákona pre kresťanov a potrebu dialógu medzi kresťanmi a Židmi. Jeho myšlienky mali trvalý vplyv na vývoj vzájomných vzťahov medzi týmito dvoma náboženstvami.