Kresťanský pôst: 40 dní pokánia a duchovnej prípravy

Pôst pred Veľkou nocou patrí medzi najdôležitejšie obdobia kresťanského roka. Ide o štyridsaťdňovú pripravu na najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc, kedy si veriaci pripomínajú smrť a zmŕtvychvrstanie Ježiša Krista. Toto obdobie je časom pokánia, sebareflexie a duchovného rastu. Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov.

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Pre kresťanov sa Popolcovou stredou začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc.

V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok. Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh, a podobne.

Dĺžka pôstu - 40 dní - je odvodená od dôležitých okamihov kresťanov, uvedených v Písme: Kristus sa taký počet dní postil pred svojím verejným účinkovaním na púšti, 40 dní pokrývala zem voda z potopy, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj a rovnako dlho putoval Eliáš na Horeb...

História a význam pôstu

Pôst nie je výmyslom kresťanov. Odriekanie jedla bolo bežné už v období antiky. Starí Gréci a Rimania ho aplikovali ako medicínsku metódu, ktorá mala zlepšiť zdravotný stav pacientov. Miesto si našiel aj v niektorých východných náboženstvách, kde sa uplatnil ako očistný rituál. Za svoj ho poňali aj raní kresťania. Pôst mal pre nich spirituálny význam. Vykonávali ho ako formu pokánia, ktorou chceli vyjadriť ľútosť nad hriechmi. Znamenal tiež vnútorné očistenie a utíšenie v čase príprav na Veľkú noc.

Prvé zmienky o pôste v kresťanstve siahajú do 2. storočia. Význam pôstu sa v priebehu storočí nemenil, no jeho trvanie áno. Raní kresťania nemali niekoľkotýždňové pôstne obdobie, aké majú súčasní veriaci. Jedla sa zdržiavali len 40 hodín na Veľký piatok a na Bielu sobotu. 40 hodín symbolizovalo 40 dní, ktoré podľa Biblie strávil Ježiš na púšti pred začatím svojho verejného pôsobenia. Kresťania si túto udalosť pripomínali práve odmietaním mäsitých pokrmov. Niektorí veriaci sa počas týchto 2 dní zriekali akéhokoľvek jedla.

Spomienka na Ježišových 40 dní na púšti sa neskôr pretavila do predĺženia pôstu a zahrnutia pôstneho obdobia do liturgického kalendára. Približne od 4.-5. storočia sa kresťania postili už 40 dní. Po zavedení Popolcovej stredy sa pôstne obdobie začínalo práve v tento deň a trvalo do Veľkej noci. Zahájenie 40-dňovej doby bez mäsa, alkoholu a zábavy prebiehalo slávnostnou omšou a následným sypaním popola na hlavy veriacich na znak pokánia.

40-dňová dĺžka pôstneho obdobia ostala rovnaká dodnes, no cirkevné pravidlá postenia sa v priebehu histórie menili. Veriaci si neskôr neodriekali mäso počas celého pôstu. “Vegetariánskymi” dňami boli iba stredy a piatky. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci neprebiehali zábavy a v niektorých krajinách bolo zvykom nosiť staré oblečenie. Prísny pôst s jedným ľahkým bezmäsitým pokrmom za deň sa dodržiaval na Veľký piatok a Bielu sobotu.

S rozdelením kresťanov a vznikom nových kresťanských cirkví boli do prežívania tejto časti liturgického kalendára vnesené ďalšie zmeny. Rímskokatolícka cirkev ostala pri postení bez mäsa v stredy, v piatky, na Veľký piatok a Bielu sobotu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev sa vrátila k úplnému 40-dňovému pôstu bez mäsa. Niektorí veriaci si odopierali aj vajíčka, mlieko a iné živočíšne potraviny.

Kultúru neobohacuje iba kresťanský pôst. Jedlo a zábavu si odriekajú aj členovia iných náboženských hnutí. Pôst je súčasťou duchovného života u židov, moslimov, hinduistov aj budhistov. V každom z uvedených náboženstvách prebieha inak, pri iných udalostiach a iným spôsobom. Židia majú najväčší pôst počas sviatku Jom kipur. Moslimovia sa postia počas dní v deviatom mesiaci ramadán. U hinduistov sú bežné celodenné pôsty v čase konania festivalov Navarátri a Maha Shivaratri.

Napriek rozdielom v prežívaní pôstu je jeho význam podobný. Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia.

Podstatou pôstu je obrátenie sa, sústredenie na podstatné veci nášho života s tým, aby priniesli osoh postiacemu sa a jeho okoliu. Aj preto v Písme veľmi často Boh karhá ľudí, ktorí sa postili falošne: mali síce oblečenú vrecovinu a na hlave popol, ale ich srdce sa nezmenilo.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň.

Pôstne obdobie je novým začiatkom; cestou, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou. A táto doba nám zakaždým adresuje dôraznú výzvu na obrátenie: kresťan sa má obrátiť k Bohu „celým svojím srdcom“ (Joel 2, 12), nesmie sa uspokojiť len s priemerným životom, ale má rásť v priateľstve s Pánom. Ježiš je verným priateľom, ktorý nás nikdy neopustí, lebo i keď hrešíme, trpezlivo čaká na náš návrat k nemu, a týmto čakaním prejavuje svoju vôľu odpustiť nám.

Popolcová streda

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola.

Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo. Obrad posvätenia popola a značenia krížom na čelo počas Popolcovej stredy.

Pôstna disciplína

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Veľký pôst sa začína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok.

Československá biskupská konferencia sa na zasadnutí v roku 1992 uzniesla na tejto úprave pôstnej disciplíny: Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu. Zároveň je v tieto dva dni predpísaný pôst. To znamená, že v priebehu dňa sa môžeme najesť dosýta iba raz a dvakrát niečo málo zjesť.

Ako sa postíme dnes? Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

• Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života.
• Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života.

Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsových pokrmov;
• vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
• čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
• vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť.

Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav.

Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu).

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou.

Veľký týždeň

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježia Krista so zvesťou o jeho umučení.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa, alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.

Veľký týždeň - je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň). Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku.

Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv.

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista.

Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom - dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a jediný deň roka, keď sa neslávi Eucharistická obeta. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi.

Obrady Veľkej noci sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci.

Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie.

Ako sa postiť a vydržať?

Každý rok sa to opakuje. Začne sa pôstne obdobie a my premýšľame, čoho sa tento rok vzdáme. Niektorí ohlásia svoj „pôst od sladkostí“, iní dramaticky vyhlásia, že na 40 dní rušia Netflix.

Ale čo ak by sme pôst prestali vnímať ako sezónny challenge a namiesto toho sa vrátili k jeho skutočnému zmyslu? A ako sa postiť, aby sme to vydžali a malo to hlbší zmysel pre náš vzťah s Bohom?

V Biblii pôst nebol o miernej nepohode - bol znakom totálnej závislosti od Boha. Mojžiš sa postil 40 dní na hore Sinaj, Ježiš sa postil 40 dní na púšti. Pôst nebol o tom, že by si detoxikovali organizmus alebo testovali výdrž - bol to čas, keď sa vzdali všetkého jedla, aby boli bližšie Bohu.

Pôst nie je len o zákaze jesť mäsité jedlo a ostatné jedlo požívať len v skromnosti. Hoci toto pravidlo je najznámejšie z celého pôstu, prísny pôst o chlebe a vode s jedným plným nasýtením sa za deň sa viaže len na Popolcovú stredu a Veľký piatok.

Pôst teda nie je len otázkou jedla - postiť sa dá aj od pozerania televízie, ak som na nej závislý, od sedenia pri počítači, ak som v ňom vcucnutý, od nakupovania časopisov a novín, od maškrtenia, často zbytočného, od prehnaného telefonovania, rozprávania o ničom, od hlúpeho kritizovania detí či kolegov, od frfľania...

Jednoducho: tým, že nerobím toto, čo mi a nikomu neprinášalo dobro, môžem robiť niečo iné, lepšie, zmysluplnejšie - napríklad ísť na návštevu do nemocnice, hoci to nemám rád či za chorým v rodine, hoci to nemusím a byť mu čo len „bútľavou vŕbou“.

Až keď človek začne praktizovať pôst vážne, zistí zopár závažných vecí: cíti sa spokojnejší. Myslí na veci, ktoré nie je možné kúpiť. Má viac času. Vidí viac na potreby iných ľudí a má ochotu a citlivosť srdca pomôcť. Jeho vzťah k Bohu sa posilní a pohľad srdca zmení.

Skutočný pôst, zahŕňajúci podľa starých pravidiel Cirkvi, okrem zapierania sa v niečom aj intenzívnu modlitbu a almužnu/službu pre iných prináša na Veľkonočnú nedeľu iného, lepšieho človeka. Je iný vo vzťahu k Bohu, k sebe, k druhým.

A nakoniec: pôst kedykoľvek je vynikajúcim podporným „lobingom“ k intenzívnej modlitbe, keď nám ide o dôležitú vec a chceme ju u Boha dosiahnuť. Z toho pohľadu má každoročný, poctivý pôst zmysel pre každého, kto chce napredovať ako skutočný kresťan.

Ak si chcete vyskúšať pôst, nemusíte voliť len obdobie pred Veľkou nocou a ak vás desí nekonečných 40 dní, tiež nemajte obavy. Pôst môžete praktizovať v akejkoľvek forme a ideálne je zvoliť taký spôsob, ktorý je vám príjemný a viete ho pravidelne zaradiť bez veľkých obmedzení na váš životný štýl či pracovný výkon.

tags: #krestansky #post #40 #dni #voda