Hlavné mesto Ruska je známe ako mesto architektonických kontrastov. Vzhľad Moskvy sa v priebehu storočí menil v rôznych architektonických štýloch. Najstaršími zachovanými stavbami v Moskve sú slávny Chrám Vasila Blaženého, kremeľské katedrály a katedrála Andronikovského kláštora z 15. storočia.
Ikonická Katedrála svätého Bazila je jednou z najznámejších pamiatok na svete. Postavil ju v 16. storočí cár Ivan Hrozný a dnes je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Chrám svätého Bazila, oficiálne nazývaný Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky na priekope, je jedným z najznámejších symbolov Moskvy a celého Ruska. Nachádza sa na Červenom námestí a svojou pestrofarebnou a nezameniteľnou architektúrou priťahuje pozornosť návštevníkov z celého sveta. Poďme sa bližšie pozrieť na jeho históriu, architektúru a význam.
Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí v Moskve je architektonicky významný chrám na severozápadnej strane Červeného námestia v Moskve. Jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552. Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou. Výstavba katedrály začala na mieste pôvodného chrámu Trojického.
História Katedrály svätého Bazila
Chrám bol postavený na príkaz Ivana Hrozného v rokoch 1555 až 1561 na počesť dobytia Kazanského chanátu. Pôvodne bol známy ako Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky, ale neskôr bol premenovaný na Chrám svätého Bazila na počesť svätého Bazila Blaženého, moskovského divotvorcu, ktorý bol v Rusku veľmi uctievaný.
Podľa legendy dal Ivan Hrozný po dokončení chrámu oslepiť architektov, aby už nikdy nemohli postaviť nič podobné. Hoci táto legenda nie je historicky potvrdená, svedčí o mimoriadnom dojme, ktorý chrám vyvolal už v čase svojho vzniku.
Chrám bol postavený v rokoch 1555 až 1561 na príkaz ruského cára Ivana Hrozného ako pripomienka víťazstva nad kazanským chánom. Išlo vtedy o skutočne obrovské víťazstvo, pretože pustošivé nájazdy Tatarov na moskovské územie trvali už viac ako storočie. V rámci ateizácie sa v roku 1928 stal súčasťou Štátneho historického múzea a v roku 1929 bol uzavretý boľševikmi a z veží boli odňaté zvony. V roku 1588 pristavali kaplnku Vasilija Blaženého, ktorá dala meno celej katedrále.
Architektúra a štruktúra
Architektúra Chrámu svätého Bazila je jedinečná a kombinuje prvky ruskej stredovekej architektúry s vplyvmi z Európy a Ázie. Chrám tvorí deväť samostatných kaplniek, každá venovaná inému svätcovi alebo sviatku, zoskupených okolo centrálneho chrámu. Každá kaplnka má vlastnú kupolu, ktorá sa líši farbou a vzorom, čím vytvára pestrofarebný a dynamický celok.
Strecha a steny chrámu sú z vonkajšej strany pokryté štiepaným šindľom. Na námestí sa nachádzajú aj ďalšie rozmarné budovy vymaľované pestrými farbami, ktoré pripomínajú ikonické ruské pamiatky, ako je napríklad Chrám svätého Bazila v Moskve.
13 úžasných faktov o farebnej katedrále Vasilija Blaženého
Medzi hlavné architektonické prvky patria:
- Centrálna veža: Najvyššia veža, symbolizujúca zjednotenie ruského národa.
- Kupoly: Každá kupola má jedinečný dizajn a farbu, čo symbolizuje rôzne sväté miesta.
- Dekoratívne prvky: Bohaté zdobenie fasád a interiérov s použitím keramiky a farebných kameňov.
Chrám sa skladá z ôsmich viac-menej samostatných chrámov, symbolizujúcich jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Štyri z chrámov sú osové, štyri ďalšie sú umiestnené medzi ne. Týchto osem cerkví obopína centrálny stĺpovitý chrám zasvätený Pokrovu (Ochrane) presvätej Bohorodičky.
Osem bočných chrámov je zdobených pôvodne bohato pozlátenými cibuľovitými hlavami (kupolami), centrálny chrám je ukončený šiatrom (v tvare poľného stanu) a neveľkou pozlátenou kupolou. Celá skupina chrámov má spoločné základy s perimetrickou (predtým otvorenou) galériou a vnútornými klenutými priechodmi.
V roku 1588 bola ku stavbe pristavená kaplnka svätého Bazila (Vasilija) Blaženého (1469 - 1552), ktorého ostatky sa nachádzali na mieste stavby chrámu a ktorý dal celej stavbe jej druhé meno. Stavba bola zavŕšená dobudovaním zvonice v roku 1670.
Podľa legendy bola svätyňa postavená na mieste úmrtia Vasilija Blaženého, ktorý zahynul počas výstavby chrámu. Chrám bol pôvodne známy ako Chrám Najsvätejšej Trojice, neskôr bol postavený centrálny chrám zasvätený Pokrovu presvätej Bohorodičky.
Chrám sa skladá z deviatich chrámov. Dal ho postaviť cár Ivan IV. Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom.
Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve.
Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň. Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby.
Stavitelia chrám konštruovali tak, aby zobrazoval svätý Jeruzalem. Pokrovský chrám nie je jeden, ale deväť pravoslávnych duchovných stánkov. V Chráme Vasilija Blaženého je deväť ikonostasov, v ktorých je okolo 400 ikon zo 16.-19. storočia a považujú sa za jedny z najkrajších diel novgorodskej a moskovskej ikonopiseckej školy. Steny chrámu pokrýva maľba a fresky zo 16.-19. storočia. Okrem ikon sú v priestoroch duchovného stánku aj portrétna maľba a krajinky 19. storočia i náboženské predmety.
K novému rozkvetu maliarstva prispela nádhera ikonostasu- steny pokrytej ikonami, ktorá oddeluje svätynu od chrámovej lode. Čoskoro vznikali školy, význam moskovskej školy vzrátol osobnosťou Andreja Rubľova, ten vynikal citlivým pochopením symboliky a jemným kultivovaným podaním. Jeho vrcholným dielom je slávna ikona so sv.
Význam Chrámu
Chrám svätého Bazila má nielen architektonický, ale aj kultúrny a historický význam. Je symbolom ruskej identity a pravoslávnej viery. Počas svojej existencie prešiel mnohými zmenami a rekonštrukciami, ale vždy zostal dôležitou pamiatkou a miestom, ktoré pripomína bohatú históriu Ruska.
Chrám Vasilija Blaženého je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom ruskej kultúry a histórie. Jeho pestrofarebné kupoly a zložitý dizajn priťahujú návštevníkov z celého sveta, ktorí chcú obdivovať jeho krásu a dozvedieť sa viac o jeho bohatom dedičstve. Aký je kultúrny význam Katedrály Vasilija Blaženého? Katedrála Vasila Blaženého, známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy.
Tak ako New York má svoju Sochu slobody, ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu, ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého.
Medzi najvzácnejšie exponáty chrámu spolu s freskami však patrí ikona Vstup do Jeruzalema.
V polovici 20. rokov 20. storočia Chrám Vasilija Blaženého nadobudol štatút múzea.
Zaujímavosti
Chrám je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
V interiéri sa nachádza množstvo ikon a fresiek s vysokou umeleckou hodnotou.
Chrám slúžil ako múzeum a je otvorený pre verejnosť.
História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám. Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila. K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.
V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Lokalita Chrám Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.
Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana Hrozného ako spomienka na víťazstvo ruských vojsk nad Kazachmi (Tatármi) v roku 1552.
Chrám postavený v 16. storočí má svojou architektúrou symbolizovať spojenie Ruska s Európou a Áziou.
Čo symbolizuje? V Rusku všetky takéto nádherné chrámy aj iné veľkolepé stavby vznikali ako oslava konkrétnych historických udalostí - napríklad víťazstvo nad Napoleonom, porazenie zlatej hordy, víťazstvo nad nacistickým Nemeckom a podobne. Chrám Vasila Blaženého bol postavený na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň. Celé jeho obliehanie trvalo osem dní. Tie symbolizuje osem menších vežičiek okolo centrálnej, ktorá má pripomínať poľný stan.
Keď sa krajina v 30-tych rokoch minulého storočia prihlásila k ateizmu, chrám sa stal súčasťou Štátneho historického múzea, ako chrám a boží stánok začal znovu slúžiť až v roku 1990. Zaujímavosťou je, že celá stavba sa kedysi nevolala jednotne, ale podľa jednotlivých vežičiek, tá ústredná mala meno Pokrovskoj Cerkva. Dnešný názov chrám Vasilija Blaženého získal až po pristavení desiatej vežičky. Práve v tejto vežičke je vážený občan Vasilij Blažený pochovaný. Táto legendárna postava Moskvy sa tešila obrovskej obľube. Bol to muž, akým sa hovorilo aj radikálne zbožný, alebo blázon do Krista. Naozaj mu horelo srdce pre Boha, poradil a pomohol vždy, keď mohol. Dokonca sa nebál ani Ivana Hrozného, a vďaka jeho popularite voči nemu Ivan Hrozný nikdy nezasiahol. Vasilij bol naozaj svojskou postavou, chodieval po meste bežne nahý alebo sporo odetý aj keď v Moskve zúrila zima.
Veľkoleposť a vzácnosť celého chrámu je očividná nielen zvonka. Za chrámom Vasilija Blaženého nájdete Park Zaradie. Ide o akúsi pozoruhodnú mini- botanickú záhradu, kde majú byť faunou zastúpené všetky klimatické pásma obrovského Ruska. Dnes je to okrem iného aj jeden z najstráženejších parkov sveta, pretože sa už stalo, že skupinka iniciatívnych čínskych turistov si rozobrala niektoré rastlinky z parku domov ako suveníry. Preto moja rada znie rastliny neničte. Dominantou je výstavisko pripomína amfiteáter.