Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sabinove je významnou dominantou mesta a dôležitým duchovným centrom pre miestnych veriacich. Jeho história siaha do hlbokej minulosti a je úzko spätá s dejinami mesta Sabinov a celého regiónu. Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, tak znie oficiálny názov najstaršej a najvzácnejšej kultúrno-historickej pamiatky Sabinova, ktorá je zároveň ústrednou dominantou historického jadra mesta. V nasledujúcich odstavcoch sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a význam v súčasnosti.
Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sabinove
História a Stavebný Vývoj
História kostola sv. Jána Krstiteľa v Sabinove je bohatá a siaha niekoľko storočí do minulosti. Písomné záznamy a archívne dokumenty poskytujú cenné informácie o jeho vývoji, prestavbách a udalostiach, ktoré ovplyvnili jeho podobu a význam. Kostol bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu.
Podľa návštevnej knihy z roku 1813 je v niektorom kamennom stĺpe, ktorý je medzi hlavnou a vedľajšou loďou, v kameni vyrytý rok 1244. Je to pravdepodobne rok začiatku stavby kostola. Začiatkom 14. storočia už musel byť kostol postavený, lebo v roku 1331 už existovala v Sabinove fara nazvaná podľa sv. Jána Krstiteľa. Podľa viacerých zdrojov bol kostol postavený skôr ako fara. Napríklad v správach z roku 1375 je spomínaný kostol, ktorý má vlastnú faru a cintorín obohnaný múrom.
Pôvodne to bola gotická kaplnka z roku 1375. Kaplnku dal postaviť richtár Herrmann spolu s mešťanom Kolomanom. Aj z toho sa dá usudzovať, že je už dlhšie postavený kostol, a že z pôvodne jednoloďového kostola prvej stavby vznikol pri tejto neskorogotickej obnove prístavbou južnej a severnej lode trojloďový priestor. Po požiari v roku 1461 bol kostol znovu budovaný (v rokoch 1484 až 1518) v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova, vedľa kostola postavená kaplnka a zriadené dve kaplánske miesta.
Starobylý neskorogotický kostol s renesančne upravenou vežou vznikol na prelome 15. a 16. storočia komplexným prebudovaním staršieho, požiarom zničeného chrámu. Stavba je zaujímavá nielen majestátnym a esteticky hodnotným zovňajškom, ale aj cennou vnútornou výzdobou s prvkami rôznych umeleckých slohov - gotiky, renesancie a baroka. V minulosti tu bolo možné vidieť i prevzácny ústredný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče.
Staviteľ Vincent z Dubrovníka pracoval pravdepodobne aj na renesančnej úprave veže v rokoch 1537 - 1557. Veža pochádza v jadre z prvej stavby, ako na to poukazuje jej gotický vstupný portál, ktorý je zrejme inšpirovaný portálom v kaplnke sv. Michala v Košiciach (ktorý je z konca 14. storočia). Niekoľkokrát však bola opravovaná. V roku 1537 vežu upravili a pristavali jej hornú časť. Takto vydržala až do požiaru v roku 1863, keď bola spolu s celým kostolom silne poškodená. Po tomto požiari sa prikročilo k celkovej renovácii kostola. Táto sa uskutočňovala postupne už od roku 1846. Prebiehala ale pomaly, pretože chýbal dostatok finančných prostriedkov. Až v rokoch 1864-1879 a 1895-1897 túto rekonštrukciu dokončili.
Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami (pôvodne to boli oratória). Ku kostolu boli pripojené po vybúraní pôvodného obvodového múru prvej stavby. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Rebrá na klenbách majú zaoblený tvar s úkosom a dosadajú na listové konzoly umiestnené na stenách. Na východnej a južnej strane presbytéria sú veľké gotické okná s pôvodnými gotickými lomenými oblúkmi. V južnej stene presbytéria sa v stene nachádza priestor pre dvojdielny sedes. Toto miesto je zdobené bohatým architektonickým motívom, ktorý zapadá do stien presbytéria a tvorí s ním jeden celok. Tento priestor, pôvodne slúžiaci na umiestnenie sedesu, pochádza z konca 15.
Na severnej strane presbytéria sa nachádzajú dve pastofória. Prvé je pomerne jednoduché. Je umiestnené v stene kostola. Jeho tvar je daný jednoduchým kamenným orámovaním. Druhé, z roku 1484, je bohato zdobené rôznymi architektonickými tvarmi. Jeho základ tvorí nosný stĺp, na ktorý dosadá kruhová platňa. Na tejto nosnej platni je umiestnené samotné pastofórium. Po jeho stranách sa nachádzajú rôzne ozdobné architektonické tvary. Dvierka tohto pastofória sú z kovu a majú pozlátenú lístkovú výzdobu. Na severnej strane presbytéria sa ešte nachádza bohato zdobený obdĺžnikový portál vedúci do pristavanej sakristie. Tento bol pristavaný pri oprave kostola okolo roku 1490.
Pri prechode presbytéria do lode sa nachádza pôvodný gotický víťazný oblúk, ktorý je lomený. V mieste, kde sa oblúk začína lomiť, je na oboch jeho stranách veľká rímsa, ktorá bola pôvodne určená pre trám kalvárie. Hlavná loď je zdobená bohatou hviezdicovou pretínanou klenbou s dvakrát skosenými rebrami. Tieto dosadajú priamo do stien. V mieste dotyku rebier so stenou sa tieto navzájom pretínajú. V bočných lodiach sú klenby najrozmanitejších druhov. Postupne sa striedajú hviezdicová, obkročná a sieťová klenba. V roku 1523 bol kostol doplnený o dovtedy chýbajúci veľký chór. Nachádza sa v hlavnej lodi a postavili ho v neskorogotickom slohu. Po dokončení na jeho priečelí umiestnili tabuľu, na ktorej je udaný rok dokončenia a značka majstra, ktorý túto stavbu riadil. Chór sa otvára do lode tromi ostrouhlými arkádami, ktoré dosadajú na zvislo ryhované stĺpy. Na mieste, kde dosadajú na stĺpy arkády, je vytvorený bohatý kruhový architektonický motív.
Pri rekonštrukčných prácach v roku 1879 objavili, že pôvodne bol aj vo svätyni malý chór, ktorý sa nachádzal nad vstupom do sakristie. Na tento chór sa vychádzalo schodiskom, ktoré viedlo z vchodu do sakristie. Tretí malý chór bol medzi víťazným oblúkom a priestorom nad kazateľnicou. Viedlo na neho schodisko, ktoré v súčasnosti vedie aj na kazateľnicu. Je v prvom stĺpe medzi hlavnou a severnou loďou. Jeho vrchná časť je už však zamurovaná. Existoval ešte v základe prvej stavby, keď bol kostol len jednoloďový.
Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná. Okná sú zdobené najrozmanitejšími neskorogotickými útvarmi. Architektonicky tieto útvary pripomínajú plamienky a štvorlístky. Na južnej strane kostola je pôvodne gotická predsieň, ktorú neskôr prestavali na renesančnú. V predsieni sa nachádzajú neskorogotické nástropné maľby zo začiatku 16. storočia a široký neskorogotický vstupný portál, ktorý tvorí vstupnú bránu do južnej lode kostola. V hornej časti tomuto portálu dominujú dva prúty hruškovitého tvaru. Priečelie tejto goticko-renesančnej predsiene tvorí renesančný portál, ktorý je bohato zdobený. Vedľa portálu je v stene umiestnená renesančná kamenná doska, na ktorá pochádza z rokov 1595 až 1597. Je na nej znázornená postava muža oblečeného v brnení. Medzi touto predsieňou a zadnou časťou bočnej lode je postavená valcovitá vežička so schodiskom.
Západnej strane kostola dominuje predstavená veža, ktorá má na prízemí bohato zdobený gotický portál. V tomto portáli sú umiestnené kamenné útvary, ktoré vyobrazujú rôzne zvieratá, kvety a ružice. Tento portál sa svojím tvarom veľmi podobá portálu v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Bol postavený na konci 14. storočia. Na severnej strane kostola je ďalší ostrouhlý portál. Tento však už nedosahuje krásu predchádzajúcich troch a je aj omnoho mladší.
Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy. Svedčia o tom aj dva rôzne spôsoby jej stavby. Prvá časť bola stavaná súčasne s kostolom, avšak v jadre prvej stavby ju viackrát prestavali. Jej architektonický výzor určuje, predovšetkým, ranorenesančná prestavba, ktorá bola dokončená v roku 1537. V tomto období boli vo veži aj zvony, ktoré v roku 1657 - 58 preniesli do novopostavenej zvonice. Vrchol veže tvorila arkádová ochodza na krakorcoch. Veža dosahovala asi dve tretiny súčasnej výšky. Vrchná tretina je z roku 1587, o čom nám svedčí mramorová tabuľa, ktorá je umiestnená vo veži. Je na nej napísané: „Laus Deo aedificium hoc extructum sub Iudicatu prudentis et circumspecti viri Domini Petri Longi 1587.“ ( Na slávu Božiu zostrojený podľa inštrukcií a pod patronátom a dohľadom pána Petra Dlhého). Vrchol veže tvorila, tak ako pôvodne, arkádová ochodza na krakorcoch.
Do kostola pôvodne viedli štyri vchody. Hlavný vchod bol pod vežou a slúži aj v súčasnosti. Na južnej strane (do bočnej lode) boli dva vchody. Väčší mal pôvodne kamenné dvere v tvare kríža. Tieto boli neskôr premiestnené do vstupnej predsiene k múru. Aj tento vchod slúži v súčasnosti. Tretí vchod bol tiež z južnej strany do lode, ale ten pri jednej z rekonštrukcii kostola zamurovali. Štvrtý vchod bol do svätyne zo sakristie a slúži aj v súčasnosti. Až pri veľkej oprave kostola v rokoch 1846 - 1879 bol urobený vchod zo severnej strany do lode. Tento vchod sa používa aj v súčasnosti.
Na kostole sa okrem iných urobili dve veľké generálne rekonštrukcie. Najväčší vplyv na túto skutočnosť mali po väčšine prípadov požiare. Ten najväčší z nich vypukol v roku 1461. V tom čase mesto obliehali, dobyli a vypálili bratríci. Vypálili aj samotný farský kostol. Ako prvá začala horieť hlavná loď. Tá bola požiarom aj najviac poškodená. Svätyňa bola daná do pôvodného stavu už v roku 1505. Tento spomínaný požiar je zapísaný na zadnej strane pôvodného hlavného oltára. Znie takto: „Post Visitationis Mariae feria III. combuscum fuit Cibidium totaliter.“ (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Kostol bol úplne zrekonštruovaný v rokoch 1484 až 1529 (aj s bočnými loďami).
Pamätným pre históriu sabinovského chrámu je aj rok 1879. 13. júla v roku 1846 silný požiar poškodil vežu kostola a 33 rokov sa nekonala jej oprava. Hlavným dôvodom bola veľká inflácia v druhej polovici 19. storočia a následkom nej aj zlá ekonomická situácia obyvateľov mesta. Vežu obnovili v neskorogotickom slohu v duchu smerov z minulého storočia. Našťastie na veži neboli urobené väčšie zásahy do jej archetonického charakteru. Na tejto obnove veže a rekonštrukcii celého kostola sa podieľali nielen cirkevné kruhy, ale aj samotné mesto Sabinov a iné uhorské štátne orgány. Po dokončení rekonštrukcie kostola sa práce na samotnej veži začali 3. marca 1879, teda v pondelok po Prvej pôstnej nedeli. Slávnostná posviacka sa konala na sviatok zakladateľa Uhorského kráľovstva - svätého Štefana, dňa 20. augusta 1879 a vykonal ju miestny vicearcidiakon a miestny farár Augustín Mazalik. Náklady na opravu samotnej veže kostola dosiahli výšku 8408 zlatých a 13 grošov.
Interiér kostola
Výzdoba Kostola - Oltáre
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny. Tieto oltáre sú dielami jednej z najvýraznejších osobností okruhu Majstra Pavla z Levoče.
Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Hlavný oltár
Ide o skriňový oltár, ktorý je delený predelou a po stranách má dva páry krídel. Celý oltár je postavený na jednoduchom podstavci. V oltárnej skrini sú umiestnené tri mohutné sochy. Sú nimi Madona s Ježišom v náručí, stojaca medzi Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. Po oboch stranách oltárnej skrine sú dve a dve nad sebou stojace sošky svätíc: svätej Barbory, svätej Margity, svätej Kataríny a svätej Doroty. V jednoduchom oltárnom nástavci je uprostred umiestnené súsošie Navštívenia a menšie sošky sv. kráľov Ladislava, Štefana a sv. Martina. V oltárnom nadstavci najvyššie, nad Navštívením, je bolestný Kristus. Predela oltára, ako aj krídla, sú zdobené tabuľovými obrazmi. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel je vyobrazených osem scén z legendy o Jánovi Krstiteľovi. Keď je oltár zatvorený, na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je šestnásť obrazov so scénami z Kristovho života a z Kristových pašií.
Na zadnej časti oltára je nápis gotickou minuskulou: M CCCC LXI post visitationis Mariae feria III combustum fuit cibinium Totaliter. (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Na zadnej strane tabule so Vzkriesením Krista je nápis: Johannes Plazko 1516, Gasparus Benedicti Anno domini 1516. Na spodnej čelnej doske oltárnej skrine je pripevnený malý štítok s monogramom a n s. Tento oltár pochádza z rokov 1510-1516, i keď samotné sochy na ňom umiestnené sú pravdepodobne o niečo staršie (asi z roku 1490). Oltár patril k najvzácnejším a k najbohatšie zdobeným krídlovým oltárom na Slovensku.
Oltár Cirkevných otcov
V oltárnej skrini má plastiky troch cirkevných otcov - sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Ambróza. Na značne premaľovaných tabuliach pohyblivých oltárnych krídiel sú na vnútornej strane vyobrazené postavy dvoch svätcov, a to sv. Martina - biskupa a 10 000 mučeníkov. Na vonkajšej strane tabúľ sú namaľované postavy sv. Martina, Erazma, troch svätcov a sv. Mikuláša. Na pevných krídlach oltára sú umiestnené barokové maľby. V predele, v jej strede, je socha Vir dolorum (Muž bolestí). Uprostred oltárnej skrine je umiestnená pôvodná socha Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. V nadstavci sa nachádzajú tri sochy na spôsob gotických plastík. Stredná plastika je už len baroková kópia pôvodnej gotickej plastiky. Dve bočné sú už novodobé. Tie pôvodne k oltáru nepatrili, ale boli dodané až neskôr.
Oltár Zvestovania
Ide o skriňový oltár s párom pohyblivých krídel, predelou a jednoduchým nadstavcom. Oltárna skriňa je hore uzatvorená trojdielnym oblúkom a je v nej umiestnené súsošie Zvestovania Panny Márie. Nad ním je polovičná postava Boha Otca medzi dvoma anjelmi hrajúcimi na hudobných nástrojoch a sediacich pritom na oblakoch. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú štyri reliéfy tróniacich svätíc: sv. Doroty, sv. Barbory, sv. Margity a sv. Kataríny. V predele oltára je uložené súsošie Klaňania troch kráľov. Hore v nástavci sú sošky dvoch svätíc a sv. Agnesy. Na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je osem tabuľových obrazov, ktoré zobrazujú skutočnosti zo života Panny Márie a Ježiša Krista.
Niektoré črty oltára sú príbuzné levočským oltárom Majstra Pavla a jeho dielne. Tento oltár sa veľmi podobá oltáru Troch kráľov, ktorý sa nachádza v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Oltár je z roku 1520 a jeho autorom je tzv. Majster sabinovského Zvestovania.
Historický Vývoj Mesta
Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Historické námestie v Sabinove
Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá.
Kultúrne Pamiatky a Stavby
V meste vznikali aj ďalšie stavby, ktoré dodnes svedčia o jeho bohatej histórii:
- Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Piaristické lýceum (gymnázium) - najvýznamnejšia baroková stavba v meste, získaná prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48.
- Mestské opevnenie - Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.
- Dva evanjelické kostoly v barokovom - klasicistickom slohu
- Gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Po požiari v roku 1461 bol znovu budovaný v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova. Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami.
Teologické zdôvodnenie tradičnej cirkevnej architektúryVýzdobu kostola reprezentujú oltáre, ktoré patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny.
Oltár v kostole
Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Oltáre
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Hlavný oltár
Ide o skriňový oltár, ktorý je delený predelou a po stranách má dva páry krídel. Celý oltár je postavený na jednoduchom podstavci. V oltárnej skrini sú umiestnené tri mohutné sochy. Sú nimi Madona s Ježišom v náručí, stojaca medzi Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. Po oboch stranách oltárnej skrine sú dve a dve nad sebou stojace sošky svätíc: svätej Barbory, svätej Margity, svätej Kataríny a svätej Doroty. V jednoduchom oltárnom nástav...