Kostol sv. Štefana Uhorského je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Obec Bernolákovo (pôvodne Čeklís) sa nachádza cca 18 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je v dominantnej polohe na návrší, ktorá vynikne najmä z južnej strany. Stojí neďaleko barokového kaštieľa v opevnenom areáli, ktorý je prístupný východnou bránou. Pred kostolom sa nachádza aj informačná tabuľa, ktorá v niekoľkých jazykoch predstavuje jeho dejiny a takisto pôdorys stavby. Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi.
Kostol sv. Štefana Uhorského v Bernolákove
Vznik a Vývoj Kostola
Kostolík postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na okraji hradného kopca v polohe Várdomb (maď. Hradný vrch) ako jednoloďovú stavbu bez veže a s polkruhovou apsidou. Patrocínium kostola je sv. Štefan Uhorský. Podľa niektorých výskumníkov bola románska stavba postavená v jednej etape v 12. storočí, iní zasa zastávajú názor, že pôvodný kostolík postavený okolo roku 1160 prešiel ešte v prvej tretine 13. storočia veľkou prestavbou, v rámci ktorej pribudla na západnej strane aj vstavaná veža.
V 14. storočí bol kostol prestavaný a dostal súčasné presbytérium, ktoré priamo nadväzuje na múry lode podobne ako v neďalekom Boldogu. Ďalšie úpravy boli vykonané v prvej polovice 17. storočia, zrejme vynútené zlým stavom objektu - v roku 1634 sa uvádza, že je spustnutý a hrozí mu zrútenie. V neskorobarokovom slohu bol kostol prestavaný v prvej polovici 18. storočia. Na úroveň presbytéria boli zvýšené obvodové múry lode, ktorá bola taktiež nanovo zaklenutá. V 19. storočí bol upravovaný krov a v rámci toho došlo aj k zvýšeniu západného štítu lode.
Posledná významná úprava sa udiala v prvej polovici 50. rokov minulého storočia, keď bola zbúraná sakristia na severnej strane a nahradená pozdĺžnou prístavbou. Na južnej strane kostola bola postavená nová sakristia a kaplnka Božieho hrobu, ako aj zádverie pred vstupom do nej zo severnej strany. Z fasád odstránili staré omietky až na murivo a nanovo ich omietli s využitém nevhodného cementu. Takto vynovený kostol bol vysvätený 6. Menšie úpravy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1996 vynovili strechu a strešnú krytinu, ktorú potom opäť vymenili za novú na prelome tisícročí. V roku 2004 sa realizoval rozsiahly pamiatkový výskum, ktorý posunul datovanie vzniku stavby už do 12.
Tabuľka vývoja kostola
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| Okolo polovice 12. storočia | Postavenie kostolíka ako jednoloďovej stavby bez veže a s polkruhovou apsidou. |
| Prvá tretina 13. storočia | Veľká prestavba, pristavanie veže na západnej strane. |
| 14. storočie | Prestavba kostola a vybudovanie súčasného presbytéria. |
| Prvá polovica 17. storočia | Úpravy kvôli zlému stavu objektu. |
| Prvá polovica 18. storočia | Prestavba v neskorobarokovom slohu. |
| 19. storočie | Úprava krovu a zvýšenie západného štítu lode. |
| Prvá polovica 50. rokov 20. storočia | Zbúranie sakristie a nahradenie pozdĺžnou prístavbou, postavenie novej sakristie a kaplnky Božieho hrobu. |
Architektonické prvky a zaujímavosti
O románskom pôvode stavby sa len špekulovalo, oficiálne bola datovaná do 14. storočia. Až výskum v roku 1987 posunul toto datovanie do 12. Hoci bol kostol viackrát prestavaný, o jeho románskom pôvode dnes svedčí viacero zachovaných prvkov, ako aj odkryté kvádrové murivo v západnej časti lode.
- Tri zamurované románske okná sú tvarovo blízke oknám kostolíka v Kalinčiakove.
- Za pozornosť stojí aj zoomorfná podstrešná konzola na juhozápadnom nároží lode v tvare býčej hlavy, veľmi podobná konzolám z Boldogu.
- Do jedného z oporných pilierov gotického presbytéria bola osadená časť románskej náhrobnej dosky (podľa iných zdrojov ide o časť oltára - antependium) z kameňa ozdobenej motívom prenosného kríža v kruhu, mierne naklonenom pôvodne do ľavej strany, ako symbol naklonenej hlavy Krista na kríži. Dopĺňajú ho ružicami, ľalia, strom/palma a ďalšie symboly.
- Pri kostole sa nachádza jednoduchá kamenná krstiteľnica z románskeho obdobia, už bez podstavca. Ešte v nedávnej minulosti slúžila ako kvetináč.
- Z čias prestavby začiatkom 17.
- Koncom 19. alebo začiatkom 20. storočia vytvorili pri južnej fasáde presbytéria kryptu. Nachádza sa mimo samotného kostola a vchádza sa do nej z priestoru predsiene.
Interiér Kostola sv. Štefana Uhorského
Súčasnosť
V posledných rokoch prešiel obnovou, ktorej súčasťou bol aj architektonický prieskum. Ten odkryl románske jadro stavby. Kostol bol upravený do podoby z čias ranobarokovej prestavby s prezentovaním stredovekých častí - odkryté murivo románskej lode a gotického presbytéria.
- Bohoslužby sa konajú v pondelok až piatok o 18.00 hod, v sobotu o 8.00 hod.
Zdroje
- Sabadošová, E. - Havlík, M.: Výskum fasád Kostola sv. Štefana Uhorského v Bernolákove. In: Monumentorum Tutela č. 17, Pamiatkový úrad SR, 2006.
- Slivka, M.: Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského MUSAICA, roč. XXVI, Bratislava 2009.
- Duchoň, M. - Turcsány, J. (zost.): Bernolákovo 1209 - 2009. Dejiny obce.
- Tirpák, J.: Stredoveká sakrálna architektúra vo svetle archeogeofyzikálneho výskumu na Slovensku II. diel.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.