Kostol svätého Ondreja v Košiciach-Sever: História a Vývoj

Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej v Košiciach má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v 90. rokoch 20. storočia. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a míľniky, ktoré formovali túto farnosť.

Založenie a výstavba kostola

Základný kameň kostola sv. Ondreja na Podhradovej posvätil v Košiciach roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska Pápež Ján Pavol II.

V nedeľu popoludní 26. novembra 1995 bola na pozemku vedľa budovy potravín na Ceste pod Hradovou slávnosť. Za účasti asi 150 veriacich otec arcibiskup Alojz Tkáč posvätil miesto, na ktorom sa začala výstavba nového rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Ondrejovi, apoštolovi, patrónovi košickej arcidiecézy.

Nový kostol bol postavený podľa návrhu a projektu Ing. arch. Michala Baníka. Kostol je riešený na princípe ondrejovského kríža. Boží chrám bol dokončený v roku 1997. Jeho kapacita je pri optimálnom obsadení 300 osôb, z toho 180 na sedenie a 120 na státie. Na chóre je cca 80 miest.

Kostol z väčšej časti stavala a na posviacku pripravila firma Sakrastav s vedúcim staviteľom Milanom Poklenbom. Konsekrácia chrámu sa uskutočnila dňa 12. júla 1997 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol sa stal filiálkou Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Ďalšie úpravy a doplnenia

V rokoch 1999-2000 akademický sochár, profesor Juraj Bartusz vyhotovil sochu Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista a sochu sv. Ondreja. V roku 2001 bol zakúpený organ. V tom istom roku pán Lenárt vyhotovil Krížovú cestu, ktorú posvätil dp.Daniel Boleš.

Zriadenie farnosti a farské centrum

Od roku 2004 spravuje náš kostol Mons. František Šándor. Vďaka jeho aktívnej snahe a na základe túžby veriacich sa započala iniciatíva na vybudovanie farského centra pri kostole.

Na tento úmysel započal v r. 2010 proces odkúpenia pozemku od mesta Košice. Popri modlitbovej podpore tohto zámeru sa od r. 2011 koná aj pravidelná mesačná finančná zbierka. Prípravou návrhu projektovej štúdie farského centra bol poverený Ing. arch. Jozef Skokan.

Pri kostole bola zriadená farská ekonomická rada v zložení: Adam Buranovský, Ján Paralič, Margita Rendošová, Pavol Železník a Renáta Židová. Košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober dekrétom s platnosťou od 1. júla 2013 zriadil farnosť sv. Ondreja, apoštola. Kostol zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa od tohto dátumu stal farským kostolom.

Za farára do farnosti sv. Ondreja v Košiciach bol od 1. júla 2013 menovaný dp. Martin Harčár. 1. júla 2014 bol za kaplána do našej farnosti menovaný dp. Radoslav Lojan. Našej farnosti bude vypomáhať v polovičnom úväzku.

Komunitno-pastoračné centrum a chrám Kristovho Vzkriesenia

V nedeľu 17. novembra otvoril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, nové Komunitno-pastoračné centrum na košickom sídlisku Podhradová. Jeho súčasťou je Chrám sv.

Slávnosť otvorenia Centra a posvätenia chrámu začala slávnostným sprievodom arcibiskupa a kňazov z rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja na sídlisku Podhradová, ktorý v rokoch 1995-1997 pomáhali stavať aj gréckokatolícki veriaci z Podhradovej a odvtedy bol miestom ich stretávania a slávenia pravidelných sv.

V roku 2022 získala farnosť Košice - Sever do dlhodobého nájmu od mesta Košice bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorú za necelé dva roky (február 2023- november 2024) zrekonštruovala a zriadila v nej Komunitno-pastoračné centrum.

Dňa 8. novembra 2024 zriadil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ dekrétom v priestoroch tohto centra Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia a určil ho za farský chrám farnosti Košice - Sever, ktorú okrem sídliska Podhradová tvoria viaceré obce na sever od Košíc.

Pri vstupe do chrámu privítal celý sprievod domáci farár o. Tomáš Miňo spoločne s Františkom Ténaiom, starostom MČ Košice - Sever. Po vstupe do chrámu bol o. Martinom Mrázom, kancelárom Košickej eparchie, prečítaný dekrét o zriadení Chrámu sv. Kristovho Vzkriesenia a potom nasledoval obrad posvätenia prestola (oltára) i chrámu a sv.

V prvej časti posviacky arcibiskup a vybraní kňazi nový prestol umývali a mazali červeným vínom, ružovou vodou s nardom a odiali ho novými liturgickými plachtami. Prestol je nielen obrazom Kristovho hrobu, ale aj symbolom stola pri poslednej tajomnej večeri.

Nazýva sa aj svätým prestolom, keďže symbolizuje Kráľa slávy, Sudcu a Pána Ježiša Krista. Umývanie vrchnej dosky je symbolom umývania mŕtveho Kristovho tela po sňatí z kríža. Červené víno je symbolom Kristovej krvi.

Voňavé mydlo, ružová voda a nard symbolizujú zmes myrhy s aloou (voňavú zmes, olej), ktorou pri Kristovom pohrebe Jozef z Arimatey a Nikodém potreli plátno, do ktorého zavinuli Kristovo telo pred tým, než ho uložili do hrobu.

Biskup následne na umytom prestole urobil štetcom tri kríže na tých miestach, na ktorých počas liturgie má byť umiestnený evanjeliár, diskos a čaša. Po umiestnení prikrývok boli na oltár uložené ostatné predmety potrebné k sláveniu svätej liturgie ako kivot (bohostánok), iliton - symbol šatky, ktorú mal Kristus ovinutú okolo hlavy (Jn 20,7), antimenzion - plátno so zobrazením uloženia Krista do hrobu, v ktorom sú zašité relikvie svätých, evanjeliár a ručný kríž.

V homílii sa všetkým prítomným prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. Zdôraznil, že 17. november je v slovenskej spoločnosti dňom boja za slobodu, ale v dnešný deň symbolicky poukazuje na slobodu, ktorú prináša Kristus, a ktorú nám ponúka prostredníctvom vysluhovania sv. Tajomstiev a spoločenstva Cirkvi v každom chráme.

V závere liturgie sa prítomným prihovoril administrátor farnosti o. Tomáš Miňo. Poďakoval mestu, ktoré na slávnosti zastupoval jeho primátor Jaroslav Polaček spoločne so svojou námestníčkou Luciou Gurbaľovou i rímskokatolíckej farnosti sv. Ondreja na Podhradovej.

Najvýznamnejšie kostoly v Košiciach

Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané.

Medzi najvýznamnejšie kostoly v Košiciach patria:

• Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
• Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
• Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
• Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
• Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
• Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
• Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
• Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
• Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
• Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
• Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
• Kostol Svätej Rodiny (Furča)
• Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Napriek výzvam demografických zmien a poklesu počtu veriacich, farnosť sv.Ondreja na Podhradovej pokračuje v aktívnej činnosti a rozvoji.

tags: #kostol #svateho #ondreja #cesta #pod #hradovou