Historické centrum Olomouca zaplavuje niekoľko námestí a ulíc, no ešte pár stoviek metrov pred ním sa k nebu vypínajú vysoké veže katedrály svätého Václava. Ak človek kráča do centra zo železničnej stanice, už z diaľky ho veža pozoruje a navádza tým správnym smerom. Je azda najlepším orientačným bodom v meste, pretože s jej 102 metrami je druhou najvyššou v celej republike.
Katedrála svätého Václava so svojim dvojvežovým priečelím patrí neodmysliteľne k panoráme mesta. Halová trojloď kostola vychádza z pôvodnej stredovekej dispozície.
Katedrála svätého Václava so svojou impozantnou fasádou.
História a význam Katedrály
Stavbu katedrály začalo olomoucké knieža Svätopluk v rokoch 1104 až 1107. Vo výstavbe pokračoval jeho syn Václav, ktorý stavbu pred svojou smrťou predal biskupovi Jindřichovi Zdíkovi. Ešte nedokončená stavba bola vysvätená v roku 1131. V roku 1141 bola dokončená a stala sa biskupským kostolom.
Začali ju stavať už v roku 1100 a jej architekti z nej rázom spravili najkrajšiu stavbu novogotického štýlu v celom blízkom i ďalekom okolí. Prvý kostol bol postavený v románskom štýle na začiatku 12. storočia. Posvätený bol 30. júna 1131. Neskôr bola prestavaná v gotickom štýle.
Pôvodná trojloďová románska bazilika prešla početnými úpravami a prestavbami. Po požiari v roku 1265 bola katedrála kompletne prestavaná a získala gotickú podobu. Gotické piliere trojlodia pochádzajú z 13. storočia. Rozľahlý presbytár o rozmeroch 35 × 23 metrov vznikol ako ranne baroková súčasť stavby. Na konci 19. storočia získal, ostatne ako celý interiér i exteriér stavby, novogotickú podobu.
História sa tu nepísala len krvou, ale do kroník sa zapísal aj rok 1469 kedy priamo v katedrále vyhlásili Mateja Korvína za českého kráľa. V roku 1306 len pár metrov odtiaľto zavraždili kráľa Václava III. S jeho posledným výdychom sa rozplynula slávna dynastia Přemyslovcov, ktorá vládla zemi viac než 430 rokov. V roku 1469 tu bol Matej Korvín prehlásený časťou českej šľachty za českého kráľa.
V rokoch 1883 až 1892 prebehla rozsiahla regotizácia stavby a v rokoch 2006-2007 prebiehali ďalšie rekonštrukcie, napr. opravy hlavnej veže. Námestie je vystavené do jemného svahu, park dotvorený lavičkami a oproti katedrále stojí niekdajší Přemyslovský palác a kaplnka sv.Anny, kde prebiehali voľby olomouckých biskupov.
Architektúra a interiér
Obrovskú katedrálu zdobia v priečelí sochy a dve veže, pričom najvyššia z nich vyrastá priamo z tela. Veža chrámu má výšku 100,65 metrov a je to druhá najvyššia veža v Česku.
Interiér katedrály s gotickými prvkami.
Nie je bohato zdobené ako by možno človek čakal pri pohľade na jej krásnu architektúru, ale ani to katedrále neuberá jej význam. Chvíľku vymeníme nebo za strechu katedrály a prejdem sa jej vnútrom.
V katedrále sa nachádzajú viaceré vzácne historické relikviáre. Na južnej strane trojlode je vstup do manýristickej kaplnky sv. Stanislava. Po stranách vstupu do kaplnky sú náhrobné dosky zo 16. a začiatku 17. storočia. Na novogotickom oltári pri jednom z pilierov trojlodia je umiestnený relikviár s ostatkami sv. Jana Sarkandra (svätorečeného pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1995).
Krypta Katedrály
Pod presbytériom sa nachádza krypta, ktorá má dve poschodia a je sprístupnená pre verejnosť. Na hornom poschodí sa nachádzajú rôzne obradné a liturgické predmety a dolné poschodie krypty je pre uchovávanie pozostatkov. V krypte sú pochovaní biskupi a arcibiskupi: František z Ditrichštejna, Karol II. z Lichtenštejna-Kastelkornu a Maria Tadeáš Trauttmansdorff. V krypte je tiež uložené srdce arcibiskupa a rakúskeho arcivojvodu Rudolfa Jana.
V bývalom kráľovskom meste Olomouc majú jednu z najväčších hrobiek biskupov na území Česka a Slovenska. Krypta s mauzóleom olomouckých biskupov vznikla pod prezbytáriom Katedrály sv. Václava v 16. storočí. Ide o najnovšiu a najväčšiu hrobku, ktorá pozostáva z dvoch poschodí, ktoré sú od roku 2012 prístupné pre verejnosť. Vo vrchnej časti krypty sa nachádzajú vzácne relikviáre a konajú sa tu miestne výstavy.
V dolnej časti krypty sa nachádza mauzóleum s pozostatkami najvýznamnejších cirkevných hodnostárov. V troch cínových a jednej medenej rakve sú pochovaní biskupi a arcibiskupi: František z Ditrichštejna, Karel II. z Lichtenštejna-Kastelkornu, Ján Vilém Kolovrat-Libštejnský a Maria Tadeáš Trauttmansdorff. V rakvách sa nedochovalo takmer nič. Ako zázrakom v nich však zostal olivový kríž a medailón, ktorých verné kópie teraz môžu obdivovať návštevníci v jednej z výstavných vitrín.
Krypta nebola pre verejnosť oficiálne otvorená od pohrebu posledného z biskupov, teda viac než sto rokov. Kompletnou rekonštrukciou prešli štyri sarkofágy, ktoré boli v žalostnom stave. V priebehu rekonštrukcie ležali pozostatky duchovných provizórne v nových rakvách. Reštaurátorský tím musel, mimo iného, doplniť chýbajúce časti výzdoby, ozdobných prvkov a erbov. Na svoje pôvodné miesto sa opravené rakvy vracali postupne. Oprava krypty trvala dva roky. Financovaná bola z nórskych fondov.
V mauzóleu sa síce nachádzajú štyri sarkofágy, ale v skutočnosti je jedna rakva prázdna. Chýbajú tu totiž ľudské pozostatky kardinála Františka z Ditrichštejna, ktorý žil v rokoch 1570 až 1636 a dal postaviť samotnú kryptu. Kardinál bol najmocnejším biskupom v Olomouci, pretože stál pri rekatolizácii Veľkej Moravy a často sa v dejinách spomína ako český kardinál Richelieu. Dnes nikto nevie, kde sa nachádzajú pozostatky tohto slávneho biskupa.
| Osobnosť | Životné roky | Význam |
|---|---|---|
| František z Ditrichštejna | 1570-1636 | Kardinál, dal postaviť kryptu |
| Karel II. z Lichtenštejna-Kastelkornu | N/A | Biskup pochovaný v krypte |
| Ján Vilém Kolovrat-Libštejnský | N/A | Arcibiskup pochovaný v krypte |
| Maria Tadeáš Trauttmansdorff | N/A | Arcibiskup pochovaný v krypte |
| Rudolf Jan Habsburský | N/A | Arcibiskup, v krypte uložené jeho srdce |
Kaplnka sv. Jána Krstiteľa
Na prízemí katedrály pod južnou vežou sa nachádza kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá mala pôvodne slúžiť na krstenie, ale postupne nabrala pietny charakter pre olomouckých arcibiskupov a arcibiskupov z prelomu 19. a 20. storočia. V kaplnke sa v súčasnosti nachádzajú hrobky posledných troch kardinálov: Fürstenberka, Bauera a Skrbenského s umeleckými náhrobkami. Ako posledný bol v tejto kaplnke pochovaný biskup, apoštolský administrátor mons.
Olomouc: Mesto plné pamiatok
Keby v Olomouci nebolo nič iné, len spomínaná katedrála, aj tak by sa sem oplatilo merať cestu. Na hlavnej ulici lemovanej obchodmi, podnikmi či reštauráciami sa každú chvíľku preháňajú električky. Medzi domami v úzkych uličkách sa objaví kostolná veža alebo stena nejakého paláca. Možno to ani nie sú paláce, ale čím menšie čísla sú napísané na ukazovateľoch so šípkami do centra, tým sú domy krajšie a honosnejšie. Jeden z nich dokonca nesie pamätnú tabuľku s tvárou Karla Kryla.
Neďaleko hlavného námestia sa objaví prvá z olomouckých fontán. Mesto si fontány zamilovalo a v priebehu času ich tu vyrástlo 25. Kto by mu hádal prezývku „mesto fontán“, hádal by správne. Zaujímavé sú napríklad aj tým, že odkazujú na rôzne antické či mytologické postavy. Vo vode sa kúpu tritóni a delfíny. Svojim výzorom sa snaží podobať slávnejšej Tritónovej fontáne z rúk Berniniho na rímskom námestí Piazza Navona. Pri ďalšom túlaní sa dá naraziť na fontánu boha Merkúra, Saturna, Jupitera, Neptúna či Herakla. Olomouc sa premenil na bájny Olymp a všetci antickí bohovia prišli na stretnutie. Okrem bohov cvála vo fontáne aj kôň, ktorého osedlal Gaius Iulius Caesar.
Hlavné námestie Olomouca nesie prívlastok Horné a je to miesto kam sa všetky ulice a ľudia v meste. Aj keby človek nechcel, nejakým spôsobom sa tu ocitne. Prvý pohľad upúta veľkolepá radnica, ktorá okupuje väčšiu časť námestia. Ešte v roku 1261 udelil Olomoucu kráľ Přemysl Otakar výsadu, že si môžu postaviť radnicu, ale dekrét prestavali do skutočnosti až o sto rokov neskôr. Pod vysokou vežou patrí jedna zo stien radnice známemu orloju. Ten pôvodný tu stál niekoľko storočí, avšak dnešných dní sa nedožil. Každý orloj priťahuje návštevníkov miest ako magnet a ani olomoucký nie je výnimkou. Pohľad na neho však môže na tvári vylúdiť úsmev, pretože postavičky žijúce v orloji sú mu akosi povedomé. V druhej svetovej vojne bol natoľko poškodený, že ho po vojne nanovo postavil Karel Svolinský. Ten nehľadel do minulosti, ale súčasnosti a preto má orloj silne socialistický nádych. Ak poviem, že je jediný svojho druhu na svete, nemýlim sa.
Pár metrov od orloja je skutočný drahokam a pýcha celého Olomouca. Stĺp Najsvätejšej trojice sa stal symbolom mesta práve táto pamiatka upútalo UNESCO svojim významom, aby sa dostala do svetového dedičstva. Skvost barokovej architektúry vyrástol na námestí v roku 1716 kedy sa konečne podarilo poraziť morovú epidémiu pustošiacu Moravu. Stĺp je miestom stretnutí a preto sa v jeho tesnej blízkosti premelie za krátky čas veľký počet ľudí. Telo barokového skvostu zdobia podobizne Ježiša Krista, Panny Márie, sv.Anny, sv.Jozefa, sv.Jána Krstiteľa, ale nezabúda sa ani na Cyrila a Metoda, ktorí priniesli na Veľkú Moravu kresťanstvo alebo patróna Českej republiky v podobe sv.Václava a najmä na Morave obľúbeného Jana Nepomuckého. Žiaden iný stĺp nemá svoje telo posiate väčším množstvom sôch ako tento. Aby toho nebolo málo, tak v sebe dokonca ešte ukrýva malú kaplnku.