Kostol svätého Ladislava tvorí komplex objektov na Piaristickej ulici v Nitre. Komplex pozostáva z kostola, kolégia a gymnázia.
Piaristický kostol sv. Ladislava v Nitre.
Z dejín kostola
Prví piaristi prišli do Nitry na prelome 17. a 18. storočia, pričom sa čoskoro dali do budovania školy, kolégia a kostola. Základný kameň bol položený 9. júna 1701 za prítomnosti a podpory nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského.
Základný kameň položili členovia rehole piaristov k stavbe 9. júna 1701. Výstavba komplexu napredovala pomaly, keďže sa stavba realizovala počas stavovského povstania Františka II. Rákociho a tiež bola výstavba poznačená požiarmi. Iba konvikt (obytnú časť) sa podarilo postaviť do roku 1714. Takmer hotový kláštorný kostol bol zničený požiarom v roku 1716.
Nový dvojvežový kostol sa začal budovať v rokoch 1742 - 1748 podľa projektu Kristiána Morvaya. V roku 1769 boli konečne nasadené kríže na vrchole veží a prikročilo sa k výzdobe interiéru. Kostol bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom 20. septembra 1789.
Už dva roky predtým bol však kostol vyhlásený Uhorskou kráľovskou korunou za farský kostol Dolného mesta, ktorým bol až do roku 1992 (predtým bol farským kostolom starobylý Kostol sv. Jakuba v centre mesta, ktorý však musel byť zbúraný pre stavebné a statické problémy).
FaFSR(d)eccl. 1787, keď biskup František Xaver Fuchs rozdelil veľkú nitriansku farnosť na niekoľko menších. Farským chrámom sa stal Piaristický kostol sv. Ladislava, ktorý túto úlohu plnil až do r. 1992, odkedy ho znova spravujú otcovia piaristi.
od roku 1992 - farnosť v správe rehole piaristov (Ordo Clericorum Regularium Pauperum Matris Dei Piarum)
Ladislav bol synom uhorského kráľa Bela I. z rodu Arpádovcov a narodil sa v roku 1040. V rokoch 1077 až 1095 bol uhorským kráľom. Bol významným podporovateľom Cirkvi, založil viacero kláštorov a diecéz, bol hlboko veriaci a významne sa pričinil o upevnenie kresťanstva vo vtedajšom Uhorsku, ako aj o kanonizáciu prvých uhorských svätcov - sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Gerharda, ako i pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Miesto jeho smrti je neisté, niektoré pramene však udávajú práve Nitru.
Základný kameň bol síce položený už v roku 1701, no do konsekrácie uplynulo ešte ďalších 88 rokov. Najprv bolo postavené kolégium s kaplnkou v ľavom krídle a škola v pravom. Malú kaplnku onedlho vystriedal prvý kostol, jednoduchá a nedostatočne presvetlená stavba ktorá bola však v roku 1742 zbúraná a prikročilo sa k výstavbe nového kostola. Stavebné práce komplikovalo aj viacero požiarov.
Architektom kostola je podľa starších prameňov uvádzaný D. Martinelli, ale architektonické tvaroslovie, najmä exteriéru, vykazuje príbuzné znaky s dielami A.
Architektúra a interiér
Kostol tvorí súčasť kláštorného komplexu, v ktorom pôsobili sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Až do násilnej likvidácie rehôl r. 1950 sa sestry venovali predovšetkým školskej výchove dievčenskej mládeže.
Veže majú výšku 52,5 metra. Sú to 25. Dvojvežové priečelie so stredným štítovým nadstavcom s nikou a volútami je rímsou delené na dve časti. Kostol je jednoloďový, zaklenutý pruskými klenbami, sakristia valenou klenbou. Pôvodne bol koncipovaný pravdepodobne ako trojloďový, pričom sanktuárium je pokračovaním zamýšľanej hlavnej lode.
Na ľavej strane presbytéria je sakristia, nad ktorou je oratórium; dnes je tu zriadená historická piaristická knižnica do ktorej patrí okolo 50 000 zväzkov a 16 inkunábul. Na ľavej strane kostola je drevená zlatom ozdobená kazateľnica so spovednicou zo začiatku 19. storočia. Na jej baldachýne sú znaky viery, nádeje a lásky, na spodnej strane baldachýnu holubica - symbol Ducha Svätého.
Zvonenie všetkých zvonov - piaristický Kostol sv. Ladislava v Nitre
Po jej obvode sú zlátené plastiky sv. Tomáša a Kristovho pokušenia. Kazateľnica i drevené lavice sú darom nitrianskeho biskupa Klucha (1808 - 1826).
Chrámová loď rozdeľuje vnútorné nádvorie kláštora na dve časti. Nachádzajú sa tu kaplnky otvorené do priestoru lode. V interiéri sa nachádza oltár baldachýnového typu. Za výzdobu oltára je zodpovedný rakúsky sochár Martin Vögerle. V kostole je ešte okrem hlavného oltára ďalších šesť párových bočných oltárov.
Piaristickí umelci tu zanechali stopu v podobe pruských klenieb, ktoré nesú neskorobarokové nástenné maľby. Neskôr boli doplnené o ďalšiu freskovú výzdobu s motívmi z dejín mesta Nitra.
Pôvodné fresky zobrazovali významné udalosti uhorských dejín zviazané so životom sv. Štefana, Imricha, Alžbety a Margity Uhorskej z rodu Arpádovcov. V rokoch 1940 - 1941 bol však kostol vymaľovaný. Jeho interiér bol celkovo obnovený, pričom staré fresky boli nahradené novými znázorňujúcimi dejiny kresťanstva v Nitre. Realizoval ich významný maliar a reštaurátor, nitriansky rodák Edmund Massányi.
Na maľbách na stenách kostola nachádzame vyobrazenie Pribinovho kostola, príchod sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu ako aj námet z modernejších dejín mesta -vysviacku prvých troch slovenských biskupov v Nitre v roku 1921.
Prvá freska je umiestnená na plackovej klenbe svätyne v oválnom ráme. Centrálnym motívom mnohofigurálnej kompozície sú postavy Cyrila a Metoda. Cyril krstí mušľou v pravej ruke a v ľavej drží palicu zakončenú dvojramenným krížom. Metod, odetý v biskupskom rúchu, káže prichádzajúcemu ľudu, túžiacemu poznať slová viery. Pri nohách sedia ich učeníci . sv. Gorazd a Kliment, držia Písmo a ikonu zmŕtvychvstalého Krista. V okolí nájdeme knieža Rastislava so svojou rodinou, skupinu veľmožov, knieža, a slovenský ľud.
V lodi kostola maliar v druhom výjave zobrazuje svätcov sv. Andreja Svorada a Benedikta. Tretí výjav predstavuje sv. Emeráma, ku ktorému prichádzajú sv. Bystrík a sv. Sádok s prvými tromi slovenskými biskupmi (K. Kmeťko, M. Blaha, J. Vojtaššák).
Z obdobia Massányiho premeny kostola pochádza aj krížová cesta so štrnástimi zastaveniami, umiestnená po obvode kostola - z roku 1942. Vo víťaznom oblúku pri vstupe do presbytéria sa nachádza štylizovaný monogram Panny Márie - písmená M a A spolu s trojpísmenovým spojením RIA okrášlené kráľovskou korunou. V nikách pod chórom sa zase nachádzajú sochy sv.
Hlavný oltár sv. Oltár sa skladá zo šiestich mramorových stĺpov s korintskými hlavicami, ktoré na vyvýšených podstavcoch nesú baldachýn, pod ktorým je trón Najvyššieho. Na oltárnom obraze je svätý Ladislav na koni s korunou na hlave, podľa legendy mečom otvárajúci prameň vody v skale, aby uhasil smäd uhorského vojska. Kráľ s očami upretými na oblohu vzdáva chválu Bohu. Po stranách tohto obrazu sú sochy sv. Ignáca a sv. Augustína v nadživotnej veľkosti. Oltár je z roku 1750 a je darom bývalého žiaka piaristického gymnázia Antona Grassalkoviča. Rodový erb Grassalkovičovcov sa nachádza nad oltárnym obrazom.
Po stranách lode je symetricky rozmiestnených šesť oltárov z umelého mramoru. Nachádza sa tu oltár Zasnúbenia Panny Márie, Svätého Kríža a svätej Rozálie. Na druhej strane zasa oltár sv. Jána Nepomuckého, sv. Jediný drevený oltár v kostole je z roku 1901 a nachádza sa na pravej strane kostola, je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Pôvodný organ postavil okolo roku 1800 významný trnavský organár Valentín Arnold. Organ prešiel viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v rokoch 2005 - 2006 firmou Rieger Kloss z Krnova, kedy bol organ aj rozšírený.
Zvonohra Kostola svätého Ladislava
Pôvodné zvony kostola boli do nových veží prenesené zo zaniknutého Farského kostola sv. Jakuba v rokoch 1762 - 1804. Podľa archívnych prameňov boli štyri, najväčší z nich vážil 12,5 centa, najstarší bol z roku 1429. V utorok 31. októbra 1916 zastihla však kostol smutná udalosť - vojnová rekvirácia zvonov.
Vo vojenských záznamoch sa dočítame, že boli odobraté dva zvony spolu s hmotnosťou 1 321 kg, ktoré vojaci vyhodili z okna veže a pri dopade na zem sa rozbili. V súvislosti s touto akciou však zostávajú niektoré skutočnosti otázne. V potvrdení o rekvirácii sú spomenuté dva zvony, kostol však mal zvony štyri. Je však známa skutočnosť, že kostol zostal bez zvonov.
Nové zvony sa podarilo získať zásluhou vtedajšieho správcu farnosti Nitra - Dolné mesto prepošta Kolomana Szmida, ktorý po získaní potrebných financií objednal tri zvony v dielni Richarda Herolda v Chomoutove v Čechách. Celkové náklady dosiahli sumu 138 850 korún. Do Nitry zvony dopravili železnicou a zo stanice ku kostolu volskými záprahmi. Nové zvony slávnostne vysvätil nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko na sviatok patróna kostola 27. 6. 1928. V roku 2011 špecializovaná nemecká firma PERNER z Passau vykonala výmenu nosnej konštrukcie zvonov (zvonovej stolice). Dovtedy boli zvony zavesené na kovovej konštrukcii, odvtedy na zvonovej stolici z dubového dreva. Vymenené boli aj srdcia zvonov, zvonové hlavice a elektrický pohon zvonenia aj odbíjania času.
Zloženie zvonov:
- 1. Zvon svätý Ladislav je najväčším zvonom v Nitre. Jeho hmotnosť je 2 698 kg, spodný priemer 161 cm. Zvoní v tóne c1. Ozdobený je reliéfom svätého Ladislava, rozličnými ornamentmi a kráľovskou šesť ramennou korunou. NISI DOMINUS CUSTO DIERIT CIVITATEM FRUSTRA VIGILAT QUI CUSTODIT EAM… Ps. SANCTE LADISLAE, ORA PRO NOBIS. OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. (Svätý Ladislav, oroduj za nás. Obetovali veriaci farnosti.
- 2. Zvon svätý Karol Boromejský váži 1 648 kg, spodný priemer má 144 cm. Zvoní v tóne d1. Je ozdobený reliéfom sv. Karola Boromejského, rozličnými ornamentmi a má rovnako šesť ramennú korunu. OBTULIT SIMON SCHWITZER CONVERTITA. A. (Venoval Šimon Schwitzer, konvertita.
- 3. Zvon svätý Jozef váži 1 105 kg, so spodným priemerom 124 cm. Zvoní v tóne f1. Je podobne ozdobený šesť ramennou korunou, ornamentmi a plastikou svätého Jozefa s malým Ježišom v náručí. OBTULERUNT FIDELES PAROCHIANI. A. (Venovali veriaci farnosti.
- 4. Zvon svätý Michal, archanjel váži 300 kg a spodný priemer má 70 cm. Odliaty je v tóne c2. CHRISTIFIDELES DIOECESIS NITRIENSIS DONAVERUNT NITRAE DOMINICA RESSURECTIONIS DOMINI. A.D. (Darovali veriaci nitrianskej diecézy v nedeľu zmŕtvychvstania Pána. Zvon požehnal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák 10. 9. 2011).
Duchovná správa a aktuality
Parochia antiqua (starobylá farnosť) (farnosť Nitra - dolné mesto)20. 9. 1789 - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?
Zoznam správcov kostola:
- Michal Boleček okolo roku 1947
- Jozef Čeľovský, SchP (1. 8. 1992 - 1994)
- Anton Imrich Baláž, SchP (1994 - 31. 10. 1998)
- Ján Kováč, SchP (1. 11. 1998 - 2003)
- Alojz Orlický, SchP (2003 - 30. 6. 2015)
- Juraj Gendiar, SchP (1. 7. 2015 - 30. 6. 2019)
- Peter Valachovič, SchP (2019 - 2020)
- Marek Kotras, SchP (1. 7. 2020 - dodnes)
Úradné hodiny v kancelárii farského úradu sú:
- Pondelok 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
- Streda 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
- Piatok 7.30 - 08.30 17.00 - 17.30
V nedele a vo sviatky (štátne aj cirkevné) úradné hodiny nebývajú. Súrne prípady, ako napr. zaopatrovanie chorých sa vybavujú aj mimo úradných hodín.
Sviatosť krstu sa udeľuje vo farskom kostole v určené soboty. Krst nahlasuje rodič dieťaťa v úradných hodinách na farskom úrade. Pri zápise treba predložiť fotokópiu rodného listu dieťaťa. Krst u otcov piaristov či salvatoriánov sa nahlasuje tiež na farskom úrade; jeho konkrétny termín si však treba dohodnúť s dotyčnými rehoľníkmi. Úloha krstného rodiča môže byť zverená len kresťanovi-katolíkovi, ktorý už dosiahol 16.rok života a prijal eucharistiu i birmovanie. Ak je ženatý či vydatá, jeho manželstvo musí byť cirkevné. Nesmie žiť len v civilnom manželstve či konkubináte.
Poriadok sv. omší:
Pracovný deň:
- Farský kostol 6.00 9.00 16.15
- Kynek zvyčajne pondelok a streda 17.00 + prvý piatok 18.00
Sobota:
- Farský kostol 6.00 16.15
Nedeľa:
- Farský kostol 6.00 7.30 9.00 10.30 16.15
- Kynek 9.00