Gréckokatolícka katedrála v Užhorode je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami regiónu a jeho obyvateľov. Tento chrám prešiel zložitým vývojom a zmenami, ktoré odrážajú politické a náboženské vplyvy v priebehu storočí.
Gréckokatolícka katedrála v Užhorode
Založenie a Raná História
Chrám bol postavený v 17. storočí ako rímskokatolícky a patril reholi jezuitov. Stavbu financovala šľachtická rodina Drugetovcov. Bol dokončený v roku 1646 a zasvätený sviatku Povýšenia svätého kríža.
Po tom, ako bola v roku 1773 rehoľa jezuitov rozpustená, chrám nebol nikým užívaný. V roku 1775 bol odovzdaný gréckokatolíckej cirkvi a stal sa jej katedrálnym chrámom. Po prispôsobení vnútra chrámu byzantskému obradu, katedrálu 15. októbra 1780 roku posvätil biskup Andrej Bačinský.
Úpravy a Obnovy
V roku 1858 biskup Vasiľ Popovič dal chrám nanovo vymaľovať a obnovil ikonostas. V roku 1877 bol zovňajšok chrámu dolpnený o priečelie so 4 stĺpmi s korinskými hlavicami a bola zmenená aj forma veží.
Obdobie Pravoslávnej Cirkvi
Po druhej svetovej vojne, v roku 1949 bol chrám gréckokatolíkom násilne odobratý komunistickou mocou a bol až do roku 1991 užívaný pravoslávnou cirkvou.
Počas tohto obdobia, v rokoch 1950 - 1990 chrám patril pravoslávnej cirkvi a stal sa katedrálou, zasvätenou sv. Trojici.
Návrat Gréckokatolíckej Cirkvi
Po legalizácii gréckokatolíckej cirkvi bol v roku 1991 vrátený gréckokatolíckej cirkvi a stal sa opäť katedrálou Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Mukačevská Eparchia a Rusíni
Už od svojho založenia bola Mukačevská eparchia spätá s Ruténmi, ktorí predstavovali väčšinu jej veriacich. V období Sovietskeho zväzu boli všetci východní Slovania, ktorí obývali región ukrajinského Zakarpatia, oficiálne klasifikovaní ako Ukrajinci.
Predkov Rusínov možno identifikovať v slovanských populáciách, ktoré v 5. a 6. storočí začali v malých skupinách osídľovať údolia Karpát. Títo noví kolonisti sa podobne ako Slovania, ktorí už žili na Karpatskej Rusi, stali v 11. storočí známi ako ľud Rusi alebo Rusíni.
V každom prípade, Karpatská Rus nikdy nebola pod politickou nadvládou Kyjevskej Rusi alebo akejkoľvek inej východoslovanskej politickej entity, ani počas stredoveku, ani v akomkoľvek inom historickom období až do druhej polovice 20. storočia. V priebehu svojich dejín bola Karpatská Rus nepochybne zviazaná s kultúrnou a politickou sférou strednej Európy.
Aj keď počiatky eparchie nie sú úplne jasné, niektorí historici tvrdia, že ju založili už svätí Cyril a Metod alebo ich žiaci v roku 863. Len nedávno objavené písomné svedectvo, ktoré sa týka eparchie, siaha do roku 1491, keď bol istý Ján zvolený za jej prvého biskupa (1491 - 1498).
Prvé kroky smerom k únii s Apoštolským stolcom boli podniknuté v brázde protestanskej reformácie a katolíckej protireformácie. Katolicizmus ponúkal emancipáciu, sociálne postavenie rovnocenné s postavením katolíckeho kléru a v tom istom čase aj lepšie kultúrne a vzdelávacie príležitosti.
Na základe tejto Užhorodskej únie Gréckokatolícka cirkev v Uhorsku uchovávala svoj byzantský obrad a východné liturgické tradície. Gréckokatolíckych biskupov volila ako predtým rada (sobor), ktorá bola zložená z baziliánskych mníchov a diecézneho kléru. Následne ich potvrdzoval pápež.
Tak Mária Terézia, ako aj jej syn Jozef II. urobili mnoho pre rast vážnosti gréckokatolíkov prítomných na ich panstvách.
Po Bačinského smrti Mukačevská eparchia podstúpila prvé delenie: odňali jej dobrých 192 farností z jej zapadných žúp (Abov, Boršód, Gemer, Spiš, Šariš a časť Zemplína) pre vytvorenie Prešovskej gréckokatolíckej eparchie (1818).
V roku 1949 komunistický režim zakarpatského regiónu sovietskej Ukrajiny vyhlásil za neplatnú a nulitnú cirkevnú úniu z roku 1646 a formálne zrušil Mukačevskú eparchiu. Biskupa v úrade Teodora Romžu v roku 1947 zavraždili. Medzi rokmi 1944 a 1949 zatkli a internovali kňazov, ktorí odmietli vzdať sa katolicizmu a pripojiť sa k Pravoslávnej cirkvi.
Na konci 80. rokov minulého storočia v dôsledku politických zmien v Sovietskom zväze vyšla Gréckokatolícka hierachia z podzemia a v roku 1989 došlo k novému ustanoveniu Mukačevskej eparchie s 209 farnosťami (v období zrušenia v roku 1949 mala 289 farností).
Po preskúmaní tejto otázky Svätá stolica stanovila v roku 1993, že jurisdikčný status Mukačevskej eparchie má zostať nezmenený a že z dvoch v tej dobe jestvujúcich pomocných biskupov má byť jeden poverený starostlivosť o veriacich rusínskeho a maďarského pôvodu (Jozef Holovač, 1924-2000) a druhý starotlivosťou o ukrajinských veriacich (Ivan Margitič).
Profesor Michal Lacko a Gréckokatolíci
V januári 2020 sme si pripomenuli sto rokov od narodenia jezuitského pátra, gréckokatolíckeho kňaza, dvojnásobného riadneho profesora cirkevných dejín, publicistu, bibliografa, redaktora Vatikánskeho rozhlasu a v prvom rade horlivého zástancu práv slovenských gréckokatolíkov, Michala Lacka.
Prof. Michal Lacko sa mimoriadne zaslúžil o uznanie samobytnosti slovenských gréckokatolíkov, resp. Najmä v 60. rokoch neúnavne pracoval v prospech obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v Československu, komunistickým režimom násilím „zjednotenej“ s pravoslávnou cirkvou v roku 1950, čo bol pre československú Štátnu bezpečnosť jeden z dôvodov pre založenie pozorovacieho zväzku s krycím menom „METOD“, ku ktorému došlo v máji 1960.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Prof. Lacko bol tiež činný v radoch Svetového kongresu Slovákov, zúčastňoval sa generálnych zhromaždení a bol tiež aktívnym účastníkom I. Svetového festivalu slovenskej mládeže v západonemeckom Waldkraiburgu v lete 1980.
Počas celého svojho pôsobenia v Ríme sa neúnavne venoval slovenským pútnikom, ktorí prichádzali do Večného mesta, prijímal ich v miestnosti na Pápežskom východnom inštitúte na Piazza Santa Maria Maggiore, kde bol ubytovaný.
Záver
Gréckokatolícka katedrála v Užhorode je nielen významnou náboženskou stavbou, ale aj symbolom histórie a kultúry Rusínov a gréckokatolíckej cirkvi v tejto oblasti. Jej osudy sú prepletené s dejinami regiónu a svedčia o jeho bohatom a rozmanitom dedičstve.
Rozhodnutím príslušnej komisie Užhorodskej mestskej rady bolo 4. februára 2021 jednohlasne schválené, že ulica vedúca od gréckokatolíckej katedrály Povýšenia sv. kríža v Užhorode po obchodné centrum Edelweis (ТЦ «Едельвейс») bude pomenovaná na česť biskupa Milana Šašika CM (1952-2020).
tags: #katedrala #uzhorod #greckokatolicke