Banská Bystrica, jedno z trojice najvýznamnejších slovenských banských miest, sa pýši bohatou históriou a kultúrou. Prirodzenou dominantou mesta je vrch Urpín. Medzi významné architektonické diela patrí Katedrála sv. Františka Xaverského, ktorá zohráva dôležitú úlohu v kultúrnom a spoločenskom živote mesta.
Katedrála sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici
História katedrály
Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy.
Katedrála stojí na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby. Príchodom Jezuitov do mesta, bola v roku 1648 na mieste bývalého Oberhausu postavená najskôr kaplnka sv. Jána a neskôr, v rokoch 1695-1715, na jej mieste vznikol kostol sv. Františka Xaverského.
V rokoch 1647 - 1671 využívali kaplnku jezuiti, ktorí sa usadili v meste, aby v ňom a na jeho okolí podporovali katolícku reformu. Na mieste kaplnky sv. Jána Krstiteľa začali jezuiti v roku 1695 budovať svoju rezidenciu. V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715. Nový kolegiálny kostol sv. Františka Xaverského slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale, auxiliár ostrihomského arcibiskupa.
Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského stal katedrálnym chrámom novozriadenej Banskobystrickej diecézy.
Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí - Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály.
Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu - loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Premenou prešla aj fasáda kostola. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami. Hlavný oltár s obrazom sv. Františka Xaverského je z roku 1829. V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V tomto roku vzniká aj dvojvežová fasáda, orientovaná smerom k námestiu. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády.
Interiér kostola ako aj vonkajšia fasáda boli opravované aj v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy bol kostol čiastočne upravený aj pre pokoncilovú liturgiu. Pokoncilovému duchu úplne zodpovedá až úprava kostola z roku 2001, keď prebehla generálna oprava a úprava interiéru katedrály. Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Slávnosť začala o 10:00 hod. Celebroval ju J. E. Mons.
Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001.
Dominantou hlavnej siene je oltár s obrazom sv. Františka Xaverského pochádzajúci z roku 1829. Exteriérovej architektúre dominujú dve veže, ktoré boli pristavané až v roku 1844. Medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
Pôvodne jezuitský kostol stavaný v rokoch 1695 - 1715. V r. 1776 sa stal katedrálnym chrámom banskobystrickej diecézy. R. 1844 bol rozšírený o jedno pole prístavbou predsiene a dvojicou veží, v 80. rokoch 19. storočia nasledovala romantizujúca prestavba. Jednoloďový priestor má veniec postranných emporových kaplniek, loď je zaklenutá valenou, pásmi delenou klenbou. Začiatkom 21. storočia prešiel chrám úpravou interiérov.
V roku 1880 postavila do katedrály organ firma Rieger z Krnova, opus 63 (podľa katalógu firmy, kde je nástroj označený: (op.) *63 Neusohl (Dom) (hviezdička pred opusovým číslom označuje dvojmanuálový nástroj). Nástroj mal 12 registrov. Na jeseň r. 1924 bol rozšírený o šesť registrov. Tento organ bol v kostole do r.
24. septembra 2008 o 18:00 hod. v Katedrále Sv. Františka Xaverského celebruje Mons. Rudolf Baláž svätú omšu pri príležitosti spomienky na posviacku katedrálneho chrámu Banskobystrickej diecézy.
Posledná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá úplne zodpovedá pokoncilovému duchu, bola urobená za pätnásteho banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža v roku 2001. Renovácia exteriéru prebehla v roku 1999. V roku 2003 bol postavený nový píšťalový organ. V roku 2005 Mons. Rudolf Baláž ustanovujúcim dekrétom vytvoril novú farnosť a súčasne aj nový dekanát Banská Bystrica - Katedrála sv.
Významné udalosti a rekonštrukcie
Banskobystrická Katedrála sv. Františka Xaverského, si pripomenula 307 rokov od posviacky. Katedrálny chrám sv. Františka Xaverského bol konsekrovaný 24. septembra 1715. Urobil tak Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu, auxiliár ostrihomského arcibiskupa.
V súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia banskobystrickej Katedrály svätého Františka Xaverského. Predstavitelia banskobystrickej diecézy sa rozhodli dať zrekonštruovať katedrálu pred predpokladanou návštevou pápeža Jána Pavla II. A keďže počas svojej prvej návštevy Slovenska pápež v Banskej Bystrici nebol, predpokladá sa, že sa tak stane teraz.
Počas rekonštrukcie sa zväčší aj výška svätyne. Vymenia v nej lavice, dlažbu a namontujú zdvojené okná. Inštalujú aj modernejšie kúrenie, ozvučenie a osvetlenie. Rekonštrukcia sa v značnej miere dotkne aj katedry, predsedníckeho miesta biskupa.
„Bohoslužby sa počas úpravy katedrály konajú v Kostole Svätého kríža, ktorý dočasne prevzal jej funkciu,“ povedal Hrtús.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici a okolí
Okrem Katedrály sv. Františka Xaverského sa v Banskej Bystrici a jej okolí nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kostol sv. Alžbety Uhorskej
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku
- Kostol sv. Jána Krstiteľa v Tajove
- Kostol Cyrila a Metoda v Selciach
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.
Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici. Zoznam kňazov Misijnej spoločnosti sv. ktorí pôsobili ako rektori kostola sv. 9. Miroslav Obšivan od 1.8.2016 do 31. 10. Pavol Noga od. 1.
Kaplnka bola postavená r. 1766 ako súčasť pútnického miesta „Kalvária“ na vrchu Urpín. Dodnes si napriek veľmi zlému stavu zachovala vysokú mieru autenticity. Posledné úpravy r. Opis toho, čo nasleduje, videl návštevník v čase, keď kaplnka slúžila svojmu účelu. Centrálny pôdorys je zaklenutý kupolou. V závere južnej časti je umiestnený oltár sv. Jána Nepomuckého. Klenba a steny sú bohato zdobené iluzívnou rokokovou výmaľbou (freska) od A. V nike je dvojica okrídlených anjelských hlavičiek a oblaky prechádzajúce cez okraje niky. Po obvode stien sa nachádza obiehajúce architektonické orámovanie dekorované rokajom. Na klenbe kupoly vľavo je Panna Mária, vpravo Boh Otec, v strede symbol Ducha Svätého, okolo sú postavy anjelov nesúcich symboly - veniec, ružu a ľaliu. Návštevníka zaujme sýta, pestrá farebnosť a dynamická kompozícia. Štvorcový pôdorys má na južnej strane polkruhový uzáver, na severnej portikus s vysokým vstupným portálom. Strecha nad centrálnym priestorom je kupolovitá, nad portálom sedlová. sú okná s drevenými žalúziami, na nárožiach voluty. Strecha vežičky je v spodnej časti kupolovitá, nad ňou cibuľovitá, ukončená trojramenným krížom. Na južnej strane steny je do svahu orientovaný malý vikier so sedlovou strieškou. Čelná fasáda /severná/ je jednoosová, s vysokým vstupným portálom s kamenným ostením, v hornej časti je portál konkávno-konvexne tvarovaný, vo vrchole klenák v podobe kartuše, s motívom palmových ratolestí a korunkou vo vrchole. Po oboch stranách portálu je fasáda vertikálne členená dvojicami pilastrov s korintskými hlavicami. Korunná rímsa je bohato profilovaná, nad ňou sa nachádza trojuholníkový štít s postrannými volutami. k patrocíniu kaplnky. V tympanóne je predpoklad maľovanej výzdoby resp. lat. s polkruhovým ukončením a kamennými osteniami. Nad oknami je zdôraznený vrcholový klenák.
Tabuľka: Významné dátumy v histórii Katedrály sv. Františka Xaverského
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1648 | Postavená kaplnka sv. Jána na mieste Oberhausu |
| 1695-1715 | Na mieste kaplnky vznikol kostol sv. Františka Xaverského |
| 1715 | Slávnostná konsekrácia kostola |
| 1776 | Kostol sa stal katedrálnym chrámom |
| 1844 | Predĺženie kostola a výstavba dvojvežovej fasády |
| 2001 | Generálna oprava a úprava interiéru katedrály |