História farností Svätého Kríža na Slovensku

Farnosť Povýšenia Kríža má hlboké korene v slovenskej histórii a kultúre. Táto téma sa dotýka mnohých obcí a miest, ktoré majú kostoly a farnosti zasvätené tomuto sviatku. V nasledujúcom texte preskúmame históriu, architektúru a význam niektorých z týchto miest.

Panoráma Zvolenskej Slatiny

Farnosť vo Zvolenskej Slatine

Zvolenská Slatina patrí medzi najstaršie obce nielen v okrese Zvolen, ale i na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Prvý názov obce bol “SANCTA CRUX DE SOLIO” (Svätý kríž pri Zvolene). Ďalšie pomenovania - Zalatna, Zalatna Zolienzis, Veľká Slatina a od roku 1927 nesie názov Zvolenská Slatina. Do tohto roku bola Zvolenská Slatina aj sídlom veľkoslatinského okresu.

Farnosť je starobylá. Počíta sa s tým, že bola hradnou farou vígľašského zámku. Uvádza ju pápežský decimačný protokol aj Pazmáňov katalóg. V 16. st. prešla do správy ev. farára. Keď sa stal zemepán Ladislav Csáky, katolík, okolo roku 1639, zaviedol katolícku správu, ale po uzavretí zmieru s Fr. Rákoczym I. prišli do Slatiny komisári a tí ju prisúdili evanjelikom. R. 1663 bol kostol vrátený katolíkom.

Najstaršie pamiatky o osídlení obce sú z mladšej doby bronzovej. Obec vznikla na staršom slovanskom osídlení - ľudu lužickej kultúry, o čom svedčia archeologické nálezy, niekedy v 12. alebo v 13. storočí. Na začiatku 14. storočia bola už strediskom cirkevného života. Slatinský chotár bol veľmi rozsiahly. Na jeho území vznikol hrad Vígľaš, preto bola Slatina prirodzeným centrom Vígľašského panstva. Od začiatku 15. storočia sa Slatina spomína v listinách aj ako mestečko a jej obyvatelia mešťania. Od kráľov požívala rôzne výsady a práva ale aj povinnosti.

Najstaršou obývanou časťou obce je: Rajčuľa - kde stál pôvodne kláštor, ktorý bol spolu s kostolom obkľúčený hradbami. V okolí hradieb bol rybník. Je to priestor od katol. kostola východne až po križovatku, patrí k najstarším častiam obce. Názov pochádza z čias, keď tu zemania predvádzali rajtovanie koní. Domáce znenie ďalších častí obce je Sebechov - žili tu zaslúžilí občania, ktorí dostávali výhody na chov dobytka pre seba. Prefektuška - sídlo prefekta. Krvavník - miesto v južnej časti obce, kde v roku 1575 slatinčania prepadli Turkov a oslobodili zajatcov.

Dejiny obce sú bohaté na udalosti i na osobnosti z rôznych oblastí. Napríklad v roku 1918 sa vo Zvolenskej Slatine na svojej ceste zastavil prezident USA Wilson. Krátko po vzniku I. ČSR v roku 1921 prezident T. G. Masaryk a hneď po skončení II. sv. vojny i prezident E. Beneš. Z udalostí najviac do diania v obci zasiahli I. a II. sv. vojna a SNP. Mnoho Slatinčanov tieto udalosti neprežilo a Slatina utrpela i veľké materiálne škody. Obnova a rozvoj obce začali po oslobodení 25. 2. 1945 a pokračuje vďaka obyvateľom obce dodnes.

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba.

Ďalšie Kostoly Povýšenia Svätého Kríža na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke

Medzi ne patrí aj Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke

Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.

Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.

Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.

Kostol v Smižanoch

V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti. Dokonca aj zariadenie interiéru, ktoré je od stredoveku nejaké to storočie mladšie, je vytvorené v neogotickom štýle.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Smižanoch

Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne.

Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.

Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.

História kostola vo Svätom Kríži nad Hronom (Žiar nad Hronom)

Až do roku 1806 stál vo vyvýšenej polohe v Žiari nad Hronom stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec dostala názov Svätý Kríž od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol.

V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.

Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813.

Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.

Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“

Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa.

Kostol v Krížovej Vsi

V Krížovej Vsi sa nachádza klasicistický kostol upravený v roku 1819 s čiastočným použitím obvodového muriva z predošlého gotického kostola, ktorý bol začiatkom 18. storočia zničený. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na západnom vstupnom priečelí je barokovo-klasicistická úprava s odseknutým tympanónom a vežou, členenou lizénami a čabrakmi, zastrešenou ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je neogotická kópia kežmarského oltára.

V 13. storočí už bol na území Krížovej Vsi kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara. Kamenná neomietnutá jednoloďová stavba má pôsobivú neorománsku formu. Kostol nie je veľký, ale jeho symetrická kompozícia s masívnou, pomerne nízkou stupňovitou vežou mu dáva mystický monumentálny výraz. Trojica širokých oblúkov vytvára nízke vstupné podlubie. Jednoduchému interiéru ohraničenému omietnutými stenami dominuje moderný oltár.

Kostol v Dunajskej Lužnej

Rímskokatolícky kostol sa nachádza v časti obce Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou Dénešd. Dedina s kostolom bola filiálkou farnosti v Nové Košariská (Mišérd). Pôvodný kostol bol románsky a patril benediktínom z Pannonhalmy. Bol zasvätený sv. Bartolomejovi. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova.

Kostol sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Preto bolo potrebné ho prestavať. So stavbou nového kostola sa začalo v roku 1786 na mieste pôvodného kostola. Postaviť ho dal opát Daniel Somogyi. Dostavaný a posvätený bol až v roku 1797, a bol zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Kostol bol postavený v barokovom slohu.

V roku 1852 vyhorel pôvodný farský kostol sv. Martina v Nových Košariskách, a tak sa farským kostolom stal kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej a je ním až dodnes.

Farnosť v Košiciach

V Košiciach sa nachádza jeden z najvýznamnejších kostolov na Slovensku - Dóm svätej Alžbety. Jeho história je úzko spojená s vývojom mesta a náboženským životom jeho obyvateľov.

Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola.

Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.

Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.

Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.

Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže.

Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.

Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).

Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.

V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.

V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.

Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II.

V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.

Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.

Farnosť Belá

Do farnosti Belá patria obce: Belá, Lysica, miestna časť Kubíková a miestna časť Nižné Kamence.

História belskej farnosti

V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave. V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami.

História farského kostola

Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom.

Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba namaľovaný na bielo.

Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili.

Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. Preto sv. omše sa konali vo veľkej sále u Adama Vrábla (obchodníka).

V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona. V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice. V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitovou omietkou. Vtedy bola aj vymenená eternitová krytina na kostole za novú z pozinkovaného plechu.

V r. 1969 bolo priestranstvo vo svätyni obložené mramorom. V r. l972 nové lavice do kostola vyhotovil rezbársky podnik z Rajca. V r. 1986 bola uskutočnená reštaurácia kostolnej maľby, ktorú previedol podnik Dekora z Trenčína, v r. 1992 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola, v r. 1993 boli vymenené okná na kostole za zdvojené s možnosťou vetrania.

Svätokrížska farnosť

Svätokrížska farnosť je veľmi stará, pričom prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264).

História Kostola

Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí.

Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.

Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa.

V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.

Významné udalosti vo farnosti

V tabuľke sú zhrnuté významné udalosti vo farnosti:

tags: #farnost #svaty #kriz