Katedrála v Chartres: História, Labyrint a Mariánsky Význam

Katedrála v Chartres, nachádzajúca sa asi 80 km juhozápadne od Paríža, je jednou z najslávnejších a najlepšie zachovaných príkladov stredovekého umenia v Európe. Mesto Chartres je známe pútnické miesto a okrem katedrály sem chodia turisti obdivovať čiastočne zachované stredoveké uličky. Miesto samotné má bohaté a dlhé dejiny, ktoré fascinujú a priťahujú generácie pútnikov, turistov, umelcov i historikov. Poďme sa ponoriť do jej fascinujúcej histórie a symboliky.

História Katedrály

O podobe pôvodnej svätyne sa nevie veľa, lebo trosky starej stavby boli pri prácach na gotickej novostavbe kompletne odstránené. Ľudia tam žili tisícročia. V storočiach pred narodením Krista, kedy bola táto časť Európy obývaná Keltmi (konkrétne na tomto území žili príslušníci keltského kmeňa Carnutov) sa tu nachádzal rozsiahly les. V ňom bola svätyňa, kde sa každoročne konali druidské rituály (druidi boli keltskí kňazi). Svätyňa bola zasvätená bohyni, ktorá prinášala pôrod alebo zrodenie (alebo počatie; latinsky Virgo paritura) a je možné, že sa tam aj veštilo. Túto druidskú svätyňu spomína vo svojom diele Zápisky o vojne v Galii dobyvateľ Galie (tak označovali územie Francúzska Rimania) Gaius Iulius Caesar.

Historici sa zhodujú na tom, že sa na mieste dnešného Chartres v časoch kedy v Galii vládli Rimania, nachádzalo keltské oppidum (mohutnými valmi opevnené mesto) nazývané Autricum, ktoré bolo hlavným mestom kmeňa Carnutov a v prvých storočiach po narodení Krista patrilo k najväčším a najľudnatejším mestám v Galii. Fakty sa tu miešajú s legendami takým spôsobom, že najstaršie dejiny miesta na ktorom stojí katedrála sú záhadou.

V Chartres bolo založené biskupstvo už v 3. stor. Sídelný kostol biskupa sa označuje ako katedrála. Okrem toho Chartres patrilo k významným centrám vzdelanosti a slávna Chartreská škola pri katedrále bola založená už v 5. stor. Vrchol dosiahla od konca 10. stor. do 12. stor. kedy patrila k najvýznamnejším vzdelávacím inštitúciám v Európe. Samotná katedrála Panny Márie má pozoruhodný stavebno-historický vývin a stavba, ktorú dnes vidíme je výsledkom niekoľko storočí trvajúcej stavebnej činnosti.

V krypte katedrály (krypta je zasvätená sv. Lubinovi, ktorý bol chartreským biskupom v 6. stor.), ktorá sa nazýva aj dolný kostol, sa nachádzajú zvyšky merovejovskej katedrály zo 6. stor., tie sú najstaršou zachovanou časťou stavby. Monumentálnu katedrálu dal na jej mieste začiatkom 11. stor. vybudovať biskup Fulbert z Chartres (zomrel 1028; spája sa s ním veľký rozkvet Chartreskej školy). Fulbertova katedrála v roku 1194 vyhorela a okrem rozsiahlej krypty sa z nej zachovalo západné priečelie s dvoma vežami. Jeho tri brány sú aj v súčasnosti hlavným vstupom do katedrály.

Budovanie novostavby začalo hneď v roku 1194. Architektonicky vychádzala z novších častí katedrály v Soissons. Stavba prebiehala veľmi rýchlo. Južný portál katedrály bol, vrátane sochárskej výzdoby, dokončený v roku 1206, v roku 1215 bol dokončený severný portál a tiež západne rozetové okno v západnom priečelí. Zvýšená bola i dvojica západných veží. Pred rokom 1221 bol zaklenutý chór, pretože v tom roku tu boli umiestnené chórové lavice. Transept bol dokončený až okolo roku 1240. Plánovaná dvojica veží transeptu nebola postavená, rovnako ako iná plánovaná dvojica veží flankujúcich chór. Realizovaná nakoniec nebola ani veža nad krížením. Katedrála bola slávnostne vysvätená 24. októbra 1260 za prítomnosti francúzskeho kráľa Ľudovíta IX.

Po požiari sa začalo s výstavbou gotickej katedrály, ktorá patrí k najvýznamnejším zachovaným stredovekým umeleckým dielam vôbec. Posvätená bola v roku 1260. Okrem architektúry je v katedrále výnimočne zachovaná sochárska výzdoba portálov s legendárnym Kráľovským portálom so sochami pochádzajúcimi z obdobia okolo polovice 12. stor. Výnimočná je aj sochárska figurálna výzdoba portálov severnej a južnej krížovej lode (transeptu). Okrem toho sa tam zachoval jeden z najvýznamnejších súborov stredovekých vitráží, z ktorých viaceré pochádzajú z polovice 12. stor. (zo staršej stavby, ktorá vyhorela) a viacero iných pozoruhodných umeleckých diel (napr. chórové zábradlie zo začiatku 16. stor.).

Katedrála je vybudovaná na základnom katedrálnom pôdoryse. Skladá sa z polygonálne, siedmimi stranami dvanásťuholníka ukončeného chóru, trojloďového, bazilikálne utváraného transeptu s krížením a totožne utváraného západného súlodia. Západné priečelie je spevnené dvojicou veží, chór obieha dvojloďový ambit s trojicou kaplniek. Rebrová krížová klenba je nesená zväzkovými príporami v pomerne hustom rytme, pretože klenbové travé prevýšených stredných lodí a chóru majú pomer strán 1:2.

Hoci má katedrála ohromné rozmery (dĺžka 130 metrov, šírka 32 (loď), 46 (transept) metrov, výška 37 metrov, rozpätie klenieb 16,4 metru), nepôsobí vznosne, ale skôr ťažko a mohutne. To, že katedrála pôsobí pomerne ťažko, je dané použitím výrazne predimenzovaných architektonických prvkov. Napríklad piliere majú priemer 370 cm, čo v porovnaní so vzorom katedrály v Soissons, kde majú piliere priemer len 140 cm, dobre ukazuje zámernú predimenzovanosť všetkých prvkov. K tomuto mohutnému, ťažkopádnemu výrazu stavby prispieva i temnota interiéru.

Výzdobu katedrály sprostredkovávajú najmä zmienené mnohofarebné vitráže osadené celkovo v 176 oknách. Z hľadiska vývoja gotickej katedrály je dôležité masívne použitie vitráží, vložených do lancetových okien zavŕšených obrovskými rozetami, ktoré sú predstupňom neskorších kružieb. Významný je tiež podiel sochárskej výzdoby, ktorý ešte vzrástol na nasledujúcej katedrále v Reims.

Labyrint v Katedrále

Turistu, ktorý zavíta do katedrály v Chartres, môže prekvapiť obrovský labyrint na podlahe. Prečo tam je? Craig Wright, profesor dejín hudby na Yale University, sa vo svojej fascinujúcej knihe zaoberá týmto symbolom a jeho významom v architektúre, náboženstve, literatúre, tanci a hudbe. Sleduje príbeh labyrintu a bojovníka, ktorý je s ním neodmysliteľne spjatý, od starovekého mýtu o Théseovi a krétskom bludišti cez stredovek a osvietenstvo až do súčasnosti. Zabývá se rolí, již sehrál v křesťanských velikonočních rituálech, a jeho interpretací ve středověké teologii.

V labyrinte sa na rozdiel od bludiska plného falošných odbočiek nedá stratiť, má totiž len jednu trasu. Stačí sa ňou riadiť a cieľ je istý. Prechádzka labyrintom je symbolom náročnej cesty plnej zmien, ktorá vedie k víťazstvu. Labyrinty sa na podlahách kostolov objavujú najmä v gotickom období.

Najstarší kresťanský labyrint bol objavený v alžírskej Bazilike svätého Reparáta zo 4. Stred labyrintu je zároveň jeho cieľom. Všetky naše cesty, akokoľvek kľukaté a zamotané, by mali smerovať do Kristovej Cirkvi. Labyrinty teda môžu byť aj obrazom túžby po večnom živote, po Nebi.

Slávny labyrint v Chartres si žije vlastným životom. Veľmi rozšírené je tvrdenie, že veniec artificiálnych ciest predstavuje pútnické trasy do Jeruzalema. Tí, ktorí z rôznych dôvodov nemohli putovať do Svätej zeme, kráčali labyrintom a modlili sa. Často aj na kolenách.

Gilles Frésson vyslovil myšlienku, že labyrint v Chartres treba „čítať“ mariánskymi okuliarmi. Veď onen gotický zázrak má mariánske patrocínium (Notre-Dame). Bohorodička je niť, ktorá nedovolí kresťanom stratiť smer. Kto sa drží Márie, v bludisku pokušení nezablúdi. Podľa Rogera Jolyho je labyrint Máriinou hruďou (la sein de Marie), miestom materinskej útechy.

Cesta chrámovým labyrintom je výzvou k mlčaniu. Silentium je záchrana z bludiska slov, v ktorom môžeme uviaznuť každý deň.

Mariánska Svätyňa

Katedrála v Chartres je najvýznamnejšou mariánskou svätyňou vo Francúzsku. Práve v 12. stor. sa Chartres stalo centrom kultu Panny Márie a následne až do Francúzskej revolúcie najvýznamnejšou mariánskou pútnickou svätyňou vo Francúzskom kráľovstve. Panna Mária niekedy v tom období nahradila uctievanie miestnych svätcov - mučeníkov z ranokresťanského obdobia. Tým je zasvätená studňa v Krypte sv. Lubina (francúzsky Puits des Saints-Forts). Rozvoj kultu Panny Márie v Chartres úzko súvisí s relikviou, ktorú katedrále daroval okolo roku 876 cisár Karol II. Holý. Je ňou orientálna tkanina považovaná za Rúšku Panny Márie (latinsky Sancta Camisia).

V katedrále je viacero obrazov Panny Márie. V súčasnosti najslávnejšou je vitráž z 12. stor. zobrazujúca Pannu Máriu s Ježiškom na kolenách nazývaná Notre-Damme de la belle verrière. Približne od 16. stor. je v katedrále doložená aj socha Čiernej madony, zachovala sa tam do súčasnosti. Isté je, že katedrála Panny Márie v Chartres patrí vyše tisíc rokov k najvýznamnejším pútnickým miestam Západu. Stále živá svätyňa, ktorá stelesňuje a symbolizuje základné tradície Západu.

Prechádzajúc sa po katedrále sme našli niekoľko zaujímavostí. V sochárskej výzdobe steny okolo chóru je sled reliéfov zo života Ježiša Krista. A ajhľa, jeden spodobuje Kristovu obriezku...Všetci vieme, že bol Žid, ale tento výjav sa akosi často v kostoloch nepripomína... V Chartres je to hneď na dvoch miestach - na tomto zvieratníku a na vitrážach jedného z okien. Obrovský labyrint na kamennej podlahe je nielen znamenitým dôkazom o vedomostiach staviteľov katedrály. Ak na ňom nie sú práve rozostavané stoličky, možno po ňom prechádzať. Symbolizuje cestu, ktorá vedie človeka zo zeme k Bohu.

Každému tam dajú plánik s vyznačenou odporúčanou historickou trasou, aby nezablúdil. Zo starých kamenných mostov je výhľad na rieku i na katedrálu na kopci.

Katedrála v Chartres nám nabízí nejautentičtější dojem o tom, jak v době vrcholného středověku vypadala a působila francouzská gotická katedrála. Katedrála v Chartres nám nabízí nejautentičtější dojem o tom, jak v době vrcholného středověku vypadala a působila francouzská gotická katedrála.

Katedrála je postavená na pahorku, ktorý bol posvätným miestom už v dobe Keltov. Kresťania sem chodili oddávna na púte, modliť sa k tzv. čiernej Panne, drevenej soche - dnes by sme povedali Madony, ktorá bola taká stará, že vekom stmavla. Vykopali ju spod zeme v 3. storočí, no údajne vznikla dávno pred narodením Ježiša podľa starej legendy a niesla nápis: Panna, ktorá porodí. V dobe francúzskej revolúcie boli mnohé pamiatky poškodené či zničené, a tak dnes túto madonu v krypte pripomína kópia. V jednej z kaplniek je umiestnená iná - tzv. Madona na pilieri, ktorá je ale omnoho mladšia, baroková. V chráme opatrujú tiež vzácnu relikviu - kúsok z rúcha Panny Márie, ktorú daroval kostolu v 9. storočí francúzsky kráľ Karol zvaný Lysý.

Louis Charpentier (1905 - 1979) bol francúzsky novinár, cestovateľ a spisovateľ, zaujímali ho záhady tohto sveta, zaoberal sa štúdiom teórií o pôvode človeka, prehistorickými kultúrami a napokon i zaujímavosťami francúzskych dejín. Ak na ňom nie sú práve rozostavané stoličky, možno po ňom prechádzať. Symbolizuje cestu, ktorá vedie človeka zo zeme k Bohu. Podobný labyrint ale hranatého tvaru má aj katedrála v Amiens. Farebné vitráže sú obrazovou učebnicou kresťanstva. Mnohé sú dielom majstrov vitrážistov ktorí vyrábali okná aj v Saint Denis a Notre Dame v Paríži. Každé je zamerané na inú tému. Okrem centrálnych zo života Ježiša Krista a Panny Márie je tam napríklad okno venované Márii Magdaléne. Na inom mieste sú zasa vitráže s vyobrazením stredovekých remeselníkov. Katedrálu sme obišli dookola. Postavená je na vyvýšenom mieste tak, že ju vidieť aj z veľkej diaľky. Na terasovitom trávniku za kostolom je vysadená tráva v podobe labyrintu. Park s alejou zostrihnutých stromov poskytuje úžasnú hru svetla a tieňa. Popri múroch sa dá schodiskami dostať až dolu k rieke a do stredovekých uličiek mesta. Prechádzka mestom poskytuje nekonečné varianty romantických výhľadov. V uzučkých uličkách narazíte na hrazdené domy. Aj turistická informačná kancelária sídli v jednom z nich.

Nechajte sa očariť katedrálou v Chartres, ktorá je živým svedectvom histórie a umenia!

tags: #katedrala #v #chartres #labyrint