Katedrálny chrám svätého Michala archanjela: História a význam

V meste Prešov sa nachádza pozoruhodná stavba, ktorá upúta pozornosť každého okoloidúceho. Je ňou Chrám svätého Alexandra Nevského, hlavný katedrálny chrám pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Hoci je pravoslávie na Slovensku menšinovým náboženstvom, jeho prítomnosť je badateľná najmä vo východnej časti krajiny. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa k nemu hlási približne 0,9 % populácie.

Stavba pravoslávneho chrámu v Prešove sa začala v roku 1946 a bola dokončená o štyri roky neskôr. Na financovaní sa podieľali dary od pravoslávnych veriacich z Česko-Slovenska i zo zahraničia. Chrám bol slávnostne posvätený 11.

Chrám svätého Alexandra Nevského je postavený v duchu tradičnej pravoslávnej ruskej architektúry. Jeho dominantou je päť cibuľovitých kupol, ktoré evokujú typickú architektúru starého cárskeho Ruska.

Srdcom interiéru chrámu je dvojradový drevený ikonostas. V prvom rade sa nachádzajú ikony Spasiteľa a Presvätej Bohorodičky, zatiaľ čo v druhom rade sú zobrazení významní svätci pravoslávnej cirkvi, ako napríklad svätý Kliment, svätý Sergij Radonežský, svätý Ján Ryľský či Nestor.

Prešovský pravoslávny chrám privítal viacero významných osobností svetového pravoslávia. V roku 1996 ho navštívil patriarcha Moskvy a celej Rusi Alexej II. V chráme sú uložené relikvie svätého Alexeja Tótha, rodáka z Kobylnice.

Chrám svätého Alexandra Nevského v Prešove je nielen duchovným domovom pre pravoslávnych veriacich, ale aj pozoruhodnou architektonickou pamiatkou. Jeho majestátna prítomnosť v srdci mesta priťahuje pozornosť návštevníkov z blízka i ďaleka.

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších pravoslávnych kostolov v Košiciach a ich okolí, ich históriu a architektonické prvky.

Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach budovali dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013.

Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.

Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:

  • Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
  • Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
  • Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
  • Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
  • Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
  • Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
  • Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
  • Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
  • Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
  • Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
  • Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
  • Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
  • Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
  • Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
  • Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
  • Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
  • Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
  • Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
  • Kostol Svätej Rodiny (Furča)
  • Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.

Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia. Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.

V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe.

Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.

Košice ako máloktoré iné mesto, má ďalšie dve katedrály. Každá katedrála predpokladá aj biskupa či arcibiskupa. V Košiciach ich máme až troch! Navštívime gréckokatolícku katedrálu Narodenia Panny Márie na Moyzesovej ulici a pravoslávny katedrálny chrám Zosnutia Panny Márie na ulici Československej armády pri TIP TOPe.

Dozviete sa aj základy a zaujímavosti východného obradu, liturgie a symboliky priamo na svätých miestach. Uvidíte exteriér aj interiér oboch chrámov a objavíte spirituálny svet ikon.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863.

Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče.

Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie.

K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad.

Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín. Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) zí...

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

  • Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
  • Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
  • Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
  • Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
  • Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

  • 12. storočie: 4
  • 13. storočie: 61
  • 14. storočie: 43
  • 15. storočie: 21
  • 16. storočie: 10
  • 17. storočie: 18
  • 18. storočie: 139
  • 19. storočie: 182
  • 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
  • 21. storočie: 67

Gréckokatolícke kostoly na Slovensku predstavujú významnú súčasť sakrálneho a kultúrneho dedičstva krajiny. Tieto chrámy, ktoré spájajú východnú a západnú tradíciu kresťanstva, majú bohatú históriu a jedinečnú architektúru.

Napriek tomu na Morave a jej okolí, teda aj na území dnešného Slovenska, nachádzame aj v neskoršom období odkazy na grécku misiu Cyrila a Metoda. Rodiaca sa uhorská šľachta v 10. storočí mala silné väzby práve s východným kresťanstvom.

Poľskí králi zriaďovali na svojom nielen katolícke, ale aj pravoslávne farnosti a preberali nad nimi patronátne právo. Tak bola na Spiši zriadená 15. marca 1571 na základe privilégia kráľa Žigmunda II. Augusta (1548 - 1572) farnosť Litmanová.

Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva. Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi).

Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov.

Drevený chrám svätej Paraskievy v Potokoch

Architektúra gréckokatolíckych kostolov na Slovensku je rozmanitá a odráža vplyvy rôznych období a štýlov. Medzi najvýraznejšie prvky patria:

  • Ikonostas: Stena zdobená ikonami, ktorá oddeľuje loď chrámu od svätyne.
  • Kupola: Symbolizuje nebeskú sféru a často je umiestnená nad centrálnou časťou chrámu.
  • Veža: Dominantný prvok, ktorý slúži ako zvonica a orientačný bod.
  • Vitrážové okná: Zdobia chrám a prepúšťajú svetlo, vytvárajúc duchovnú atmosféru.

Medzi významné stavby patrí aj Gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej.

Kostoly z dreva sa stavali prevažne na územiach gréckokatolíckeho, evanjelického a pravoslávneho vyznania a tam, kde bol zároveň dostatok lacného stavebného materiálu - dreva. Preto dnes nájdeme väčšinu z našich drevených kostolov na úpätí Karpát alebo na severnom a východnom Slovensku.

Na Slovensku sa zachovalo viac ako 60 drevených chrámov, z ktorých je až osem zapísaných v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia.

Pojem cerkev či cerkva predstavuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).

Významné drevené kostoly na Slovensku:

  • Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, postavený koncom 15. storočia.
  • Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela bol postavený v roku 1829.
  • Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826.
  • Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v prvej polovici 18. storočia.
  • Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol pôvodne postavený v Poľsku.
  • Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala bol postavený v roku 1742.
  • Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom bol postavený v druhej polovici 18. storočia.
  • Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby.

Chrám svätého Alexandra Nevského v Prešove

Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov. Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m. Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911.

Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv.

Chrám je ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe.

Názov kostola Obec Okres Rok výstavby
Kostolík sv. Mikuláša Bodružal Svidník 1658
Drevený kostol Nižný Komárnik Svidník 1938
Kostolík sv. Kozmu a Damiána Vyšný Komárnik Svidník 1924
Chrám sv. Bazila Veľkého Krajné Čierno Svidník 1730
Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce Svidník 1752
Kostolík sv. Paraskievy Potoky Stropkov 1700

V súčasnosti gréckokatolícke kostoly na Slovensku slúžia ako dôležité duchovné a kultúrne centrá pre veriacich.

Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Plán nového chrámu vyhotovil staviteľ Jozef Turčáni a stavbu uskutočnil v rokoch 1818-1825. Nový chrám bol vysvätený dňa 28. augusta 1825. K dejinám tohto chrámu sa viaže niekoľko zaujímavých i keď tragických dátumov. Po živelnej pohrome 3. júla 1844 sa zrútila kostolná veža, ktorú znovu vybudovali v roku 1855. Požiar v roku 1876 zničil zvony vo veži, ktoré boli príspevkom samotného kráľa i ministerstva kultúry. Súčasnú podobu chrám nadobudol po druhej svetovej vojne a po úpravách v rokoch 2001-2005.

Čo sa týka samotnej stavby, jedná sa jednoloďovú budovu s dominantnou vežou. Hlavný vchod je v západnej časti. Dominantou interiéru chrámu je ikonostas. Je to stena zdobená inkonami, ktorá oddeľuje loď chrámu od svätyne chrámu. Pretože kostol je zasvätený smrti Panny Márie, ústredný obraz inkonostasu je vyhotovený na túto tému. Na ikonostase sa nachádza päť radov ikon. Za ikonostasom sa nachádza hlavný oltár chrámu. Má podobu veľkého stola, nad ktorým je baldachýn na štyroch mramorových stĺpoch. Oltár bol postavený v roku 1949 sochárom Františkom Gibalom. Vitrážové okná zdobia chrám zo severnej a južnej strany a ďalšie sa nachádzajú aj na priečelí.

Prot. N. Cyril Vasiľ SJ, košický eparchiálny biskup, úctivo predstavil farské spoločenstvo sv. Michala Archanjela v Koromli z tejže eparchie, ktoré slávi 250. Dňa 6. Apoštolská penitenciária, z poverenia Najsvätejšieho Otca Františka, ochotne udeľuje odpustky, pri riadnom splnení zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, Eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca) veriacim skutočne kajúcim a pohnutým láskou, od dňa 6.9.2021 až do dňa 8.11.2022, ktoré môžu na spôsob príhovoru byť aplikované aj pre duše zosnulých veriacich zadržiavaných v očistci, ak farský chrám sv. Michala Archanjela na spôsob putujúcich navštívia a tam jubilejné obrady nábožne vykonajú alebo aspoň pre primeraný čas v nábožnom rozjímaní sa v ňom zdržia, zakončiac ho modlitbou Pána, Vyznaním viery a vzývaním najsvätejšej Panny Márie a sv.

Aby teda prístupu k Božej láskavosti skrze moc kľúčov danú Cirkvi ľahšie v pastoračnej láske bolo umožnené, táto Penitenciária dôrazne žiada, aby farár a kňazi ktorí majú potrebné fakulty na spovedanie, v tomto jubilujúcom chráme pohotovo a veľkodušne sa dali k dispozícii k vysluhovaniu sviatosti pokánia a aby často udeľovali sv. Toto platí pre jubilujúcu farnosť. Prot.N. Apoštolská penitenciária na základe fakúlt, ktoré jej osobitným spôsobom udelil Najsvätejší Otec v Kristovi a našom Pánovi, Pán František, z Božej Prozreteľnosti pápež, udeľuje ctihodnému Otcovi Pánovi Cyrilovi Vasiľovi SJ, košickému eparchiálnemu biskupovi, možnosť, aby pri príležitosti jubilea sv. archanjela Michala vo farnosti Koromľa, v deň, ktorý si zvolí v prospech veriacich, po slávení Božskej obety (liturgie), udelil všetkým prítomným veriacim, skutočne kajúcim a pohnutým láskou, ktorí sa zúčastnili na tej istej posvätnej liturgii, pápežské požehnanie spojené s plnomocnými odpustkami, pri splnení zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, Eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej penitenciárie, v roku 2021, dňa 6.

tags: #katedralny #chram #svateho #michala #archanjela #church