Podunajské Biskupice, mestská časť Bratislavy na jej východnom okraji, ukrývajú sakrálne pamiatky s bohatou históriou. Medzi ne patrí aj Kostol sv. Mikuláša, rímskokatolícky farský kostol na Vetvárskej ulici.
Ak zavítate do Kostola sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach, vaše oči pohladí krása dávnych čias. Pri nedávnej rekonštrukcii totiž v tomto chráme objavili vzácne fresky. Nástenné maľby majú nielen úctyhodný vek a obrovskú historickú hodnotu, ale sú najmä dôkazom duchovného života našich predkov. Veriaci, ktorí zavítajú do Kostola sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach, môžu obdivovať vzácne fresky.
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
História kostola sv. Mikuláša
- Kostol v obci, ktorá bola majetkom ostrihomského arcibiskupstva, postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na mieste staršieho chrámu z 11. storočia.
- V tej dobe už tento kostolík zrejme kapacitne nestačil a tak bolo k nemu zo západnej strany pripojené dodnes zachované románske trojlodie s vežou.
- Na základe analógií potom zrejme pôvodná loď slúžila ako svätyňa zväčšeného chrámu.
- V západnej časti lode sa zrejme nachádzala drevená empora.
- Odborníci ale nevylučujú ani možnosť, že kostolík z 11.
História farského kostola sv. Mikuláša siaha do dávnych čias. Kostol bol vybudovaný v roku 1221 najmä z lomového kameňa bratislavských kameňolomov. Dátum 1221 považujeme za hodnoverný, hoci priamy dôkaz o ňom nemáme.
Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+ .
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia.
Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou.
Najneskôr v druhej polovici 13. storočia sa začalo s výstavbou súčasného polygonálneho presbytéria, pri výstavbe ktorého využili aj základové murivo staršej stavby. Z tohto dôvodu tak severná stena dnešnej svätyne nie je rovnobežná s južnou stenou a smeruje viac na severovýchod.
Zrejme predlžujúca sa dostavba nového presbytéria viedla na prelome 13. a 14. storočia k rozhodnutiu zbúrať pôvodnú sakristiu a nahradiť ju novou.
Nové presbytérium bolo dokončené niekedy v 40. rokoch 14. storočia, pričom bola zaklenuté rebrovou klenbou na konzolách, ktoré osadili ešte v druhej polovici 13. storočia. Podobnú klenbu dostala aj loď, pričom boli využité pôvodné románske stĺpy kruhového prierezu.
Koncom 15. storočia.
Niekedy koncom 16. alebo začiatkom 17. storočia sa pravdepodobne zrútila gotická klenba i so stĺpmi a musela byť nahradená novou - krížovou hrebienkovou - nesenou štyrmi stĺpmi. Tie boli vymurované s využitím novoosadených pätiek starších stĺpov i zväzkov dolných častí rebier gotickej klenby.
V prvej polovici 18. storočia bola táto empora rozšírená smerom do lode o prestor pre organ, pričom ho podopierajú hranolové piliere pristavané k západnej dvojici stĺpov klenby.
V poslednej tretine 18. storočia bol priestor kostola rozšírený o oratórium (1770) a južnú kaplnku (1794). V tejto podobe kostol existoval až do 30. rokov 20. storočia.
V rokoch 1937 - 38 boli pri obnove objektu nahradené barokové prístavby novými bočnými loďami v modernom štýle, ktoré významne narúšajú stredovekú podobu stavby.
V 60. rokoch.
Objav a význam fresiek
Čo predchádzalo ich objaveniu? Objavenie bolo čisto „náhodné“. Začalo sa to výmenou koberca. Vo svätyni bola drevená podesta prikrytá ošúchaným červeným kobercom. Tak som ho chcel vymeniť a dať do svätyne podlahu, ktorá by bola dôstojná pre toto miesto. A potom to už išlo - keď už ideme robiť toto, neurobíme aj tamto? Keďže sa v kostole zatiaľ nerobil žiaden pamiatkový výskum, tak sme sa pred začatím prác pustili do architektonicko-historického, archeologického a reštaurátorského výskumu.
V roku 2015 sa začal výskum kostola, ktorý pomohol objasniť stavebný vývoj kostola a priniesol tiež objav nástenných malieb v presbytériu a viacerých románskych architektonických prvkov. Následne sa uskutočnila aj obnova stavby.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
Fresky v Kostole sv. Mikuláša
Aké sú staré? Áno, nástenné maľby vo svätyni sú v troch vrstvách, najstaršia pochádza z obdobia 40. - 50. rokov 14. storočia. Druhá vrstva je datovaná okolo roku 1400 a tretia vrstva pochádza pravdepodobne z konca 15. Pod týmito freskami sa už nenachádzajú iné. Odkryli sa všetky.
Pri posledných výskumoch sa maľby podarilo odkryť len vo svätyni, inde už boli zničené pri prestavbách kostola v 18. a 20. storočí.
Prvá vrstva nástenných malieb zobrazuje kristologický cyklus, konkrétne pašiové výjavy. Na jednej freske je i svätica s rakom. Nie, nevie sa, dokonca ani nevieme, o akú sväticu ide, napriek tomu, že jej atribút je jasne čitateľný. V širokom súbore z predmetného umenia poznáme iba jedno obdobné zobrazenie svätice s rakom, a to v severnej predsieni Kostola sv. Jakuba v Levoči.
Fresku anjela zachránili odborníci podľa novej metódy. Na tejto časti fresiek bola veľmi tenká vrstva nejakej maľovky, ktorú už reštaurátori nevedeli oddeliť od zobrazenia anjela. Preto bol anjel nevýrazný. No práve v čase, keď sa pracovalo na tejto časti, sa reštaurátori zúčastnili na školení, kde predstavovali nové metódy na odkrývanie malieb.
Ide o neznámych umelcov. V prípade prvej vrstvy nástenných malieb z polovice 14. storočia by mohlo ísť o lokálnu „žitnoostrovnú“ dielňu, keďže podobné analógie nachádzame v kostoloch v Moste pri Bratislave či v Šamoríne.
Zatiaľ máme iba jednu ikonografickú interpretáciu fresiek, ktorú spracovali v rámci reštaurátorského výskumu Adrián Kobetič a Peter Megyeši. Totiž rastlinné motívy vo svätyni - čo je úplný nezvyk - môžu evokovať rajskú záhradu, ale aj ratolesti, ktoré vyrastajú z viniča a rastú smerom k Bohu. No môžu byť aj prejavom vyprázdneného človeka, ktorý stratil svoju hĺbku, a preto vo svätyni maľuje rastliny. Odpovede na tieto otázky nájdeme až potom, čo sa budú tieto fresky porovnávať s inými podobnými freskami v regióne.
Napríklad v strede svätyne máme krásne zobrazenie Krista. Napravo od Krista je muž s bradou. Predpokladá sa, že by to mohol byť Boh Otec. Potom by sme naľavo mohli očakávať Ducha Svätého. Lenže je tam žena s dieťaťom.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Podunajských Biskupiciach
Okrem Kostola sv. Mikuláša sa v Podunajských Biskupiciach nachádza aj Kostol Povýšenia Svätého kríža. Hlavné pútnické miesto je rehoľný Kostol Povýšenia Svätého kríža v Bratislave, časť Podunajské Biskupice, Biskupická 64, kde je od 20. 9. 2003 v relikviári uložená prevažná časť pozostatkov blahoslavenej Zdenky identifikovaných pri exhumácii 16. 6. 2003.
Poslednú sobotu v mesiaci je tu o 17,00 hod. pútnická sv. omša ku cti blahoslavenej Zdenky. V predsieni kostola je pamätná izba s informačnými panelmi zo života blahoslavenej Zdenky a z jej blahorečenia svätým Jánom Pavlom II. 14. 9.
V Podunajských Biskupiciach na miestnom cintoríne, kde boli od r. 1979 v spoločnom hrobe umiestnené telesné pozostatky sestry Zdenky, je dnes vytvorené Zátišie bl. Zdenky Schelingovej.
Pútnický kostol je otvorený denne od 9.00 - do 11.00 hod. Kontakt pre púte k bl. Sr. Zdenke je 02/45247117, 0903/427509.
20. september 2003 - Prenesenie pozostatkov sr. Zdenky z miestneho cintorína do Kostola Povýšenia Svätého kríža, ktorý sa stáva pútnickým kostolom bl. Zdenky.
Podunajské Biskupice sú dôležitým bodom v dejinách našej provincie. Tu pred sto rokmi, v roku 1922, prišli prvé sestry, aby pripravili starý kaštieľ na život novej Slovenskej provincie. Toto miesto, napriek tomu, že sa v 50-tych rokoch minulého storočia zapíše na stránky našich dejín ako jedna bolestná kapitola, ostáva pre nás, slovenské Milosrdné sestry Svätého kríža, miestom trvalého znamenia dotyku Boha, ktorý nás vedie a miluje nás.
Významným bodom, ktorý zapisujeme do našej histórie, je aj rok 2022. Je to ako zázrak, prekvapenie Božieho Ducha, ktorý nás sám priviedol naspäť na toto miesto a dáva nám v úžase vidieť a objať to, čo je očiam neviditeľné.
17. september 2022 sme prežili vo vďačnosti a spomienke na našu cestu putovania, na prítomnosť Krista a na svedectvo životov našich prvých sestier v Podunajských Biskupiciach. V Kostole Povýšenia sv. Kríža pri slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval otec biskup Mons. Jozef Haľko, sme ďakovali za 100 rokov od pôsobenia našich sestier na tomto mieste a za obnovenie nášho kláštora.
Viditeľnou spomienkou na tento deň zostáva Kríž. Kríž, ktorý pôvodne stál pred kláštorom, bol zreštaurovaný, zasadený do átria kláštora a posvätený otcom biskupom.
Slovenská provincia Milosrdných sestier Svätého kríža je súčasťou medzinárodnej Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža so sídlom v Ingenbohle (SCSC - Sororum Caritas Sanctae Crucis), ktorá vznikla v roku 1856 vo Švajčiarsku. Založil ju páter Theodosius Florentini OFMCap spolu so sestrou Máriou Teréziou Schererovou. Patrí k Regulovanému tretiemu rádu svätého Františka z Assisi a je kongregáciou pápežského práva.
Kostol sv. Mikuláša dnes
Keďže prestavby v 20. storočí radikálne zmenili výzor kostola, málokto by pri pohľade na chrám zvonka predpokladal, že je to najstarší stojaci románsky kostol v Bratislave, ktorý ukrýva také cennosti. Doteraz to ani nikto nevedel. Po publikácii výsledkov výskumov začína odborná verejnosť, ale aj bežní ľudia kostol objavovať. Zatiaľ je o kostol najväčší záujem z Maďarska.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí.
Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.
Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.
tags: #kostol #sv #kriza #podunajske #biskupice