Katedrálny chrám Najsvätejšej Trojice v Žiline prejde komplexnou rekonštrukciou. Pamiatková obnova chrámu, ktorého základy siahajú do 13. storočia, začala krátko po vzniku Žilinskej diecézy v roku 2008. Žilinská diecéza predstavila 19. februára projekt komplexnej rekonštrukcie Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline.
Na prvú etapu rekonštrukcie podpísala Žilinská diecéza zmluvu s dodávateľom vo výške 1,18 milióna eur. Z Ministerstva kultúry SR dostala dotáciu 801-tisíc eur, čo je podľa žilinského biskupa Tomáša Galisa dobrý základ na začatie prác.
„Mám veľkú nádej, že po dnešnom naštartovaní rekonštrukciu aj dokončíme. Je to záležitosť nielen farnosti a mesta Žiliny, ale celej diecézy a aj hrdosti Žilinčanov či Žilincov.
Zvyšné financie na prvú etapu diecéza bude musieť vykryť z vlastných zdrojov. „Po začiatku obnovy by sme radi komunikovali s darcami - máme zriadený účet a chceme osloviť širšiu verejnosť. Zároveň prosiť ľudí, ktorí prichádzajú do katedrály, a komunikovať so sponzormi,“ uviedol diecézny ekonóm Peter Dubec.
Prvá etapa obnovy by mala trvať 22 mesiacov. Veriaci i návštevníci budú mať znížený komfort, keďže celý objekt bude pod lešením.
„Začala sa pripravovať dokumentácia na obnovu. Robili sa architektonicko-historické výskumy, reštaurátorské výskumy v interiéri, archeologické výskumy.
„Celý kostol by mal ísť do vizuálu stredoveku, interiér sa podstatne zmení - zjednoduší sa,“ priblížil reštaurátor a konateľ dodávateľskej firmy Mário Flaugnatti. Fasáda žilinskej katedrály bude po obnove svetlejšia.
Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii - „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau". Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky.
Interiér Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline
Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána PODMANICKÉHO (+ 1545?) a jeho brata Rafaela PODMANICKÉHO dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš ROHOŽNÍK-MOŠOVSKÝ (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice.
V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestnenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž.
Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858.
Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo. Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline.
Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv.
Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže - veža farského kostola i Nová veža - nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža.
Burianova veža v Žiline
Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť - Andrej HLINKA (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu.
Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936 V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo ŠTEFUNKO (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže.
V septembri bola z Prahy do Žiliny presťahovaná Vysoká škola dopravná. Vznikla v roku 1953 v Prahe ako Vysoká škola železničná. V Žiline mala pôvodne dve fakulty (Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a Strojnícko-elektrotechnickú fakultu). V roku 1979 bola premenovaná na Vysokú školu dopravy a spojov a v roku 1996 sa premenovala na Žilinskú univerzitu. Presťahovanie vysokej školy do Žiliny znamenalo významný počin v oblasti vzdelávania.
Škola začala vychovávať nielen študentov, ale i svojich pedagógov. Vyštudovalo ju množstvo významných osobností vedy a techniky.
V roku 2022 bol v Trenčíne posvätený prvý gréckokatolícky chrám na území Bratislavskej eparchie po páde Železnej opony. Je zasvätený svätým Cyrilovi a Metodovi.
Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove.
Obsah kapsúl z veže Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline
tags: #katedralny #chram #zlinskeho #biskupa