Rímskokatolícky kostol Komenského 14 Košice: História a význam

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.

Počet veriacich v Košiciach klesol z 178 877 v roku 2001 na 35-tisíc v roku 2011, čo je posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 nás bolo niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu vlani 239 141. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané.

V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších kostolov v Košiciach, vrátane kostola na Komenského 14, ich históriu a architektonické prvky.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Dóm svätej Alžbety

Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Nejeden turista - malý či veľký hľadí na gotickú katedrálu v nemom úžase.

Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m². Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.

Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.

V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe. Predpokladá sa, že malo len dekoratívny charakter, keďže je veľmi úzke.

Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.

Košice okrem nádhernej katedrály lákajú svojich návštevníkov aj ostatnými pamiatkami. Ponúkame Vám ubytovanie v centre Košíc a ubytovanie v blízkosti Dómu svätej Alžbety na našich stránkach.

Dve katedrály: pravoslávna a gréckokatolícka. Pre menej znalých jedinou. Ale Košice ako máloktoré iné mesto, má ďalšie dve katedrály. Každá katedrála predpokladá aj biskupa či arcibiskupa. V Košiciach ich máme až troch! Navštívime gréckokatolícku katedrálu Narodenia Panny Márie na Moyzesovej ulici a pravoslávny katedrálny chrám Zosnutia Panny Márie na ulici Československej armády pri TIP TOPe. Dozviete sa aj základy a zaujímavosti východného obradu, liturgie a symboliky priamo na svätých miestach. Uvidíte exteriér aj interiér oboch chrámov a objavíte spirituálny svet ikon.

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády

Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.

Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.

Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach

Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
• Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
• Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
• Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
• Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
• Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
• Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
• Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
• Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
• Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
• Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
• Kostol Svätej Rodiny (Furča)
• Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna Charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.

Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:

• Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
• Michalovce (2): Budince, Krásnovce

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou

tags: #rimsko #katolicky #kostol #komenskeho #14 #kosice