V dnešnom svete, ktorý je často charakterizovaný falošným humanizmom, téma pekla ustupuje do úzadia. Vodcovia cirkevných organizácií sa tejto téme vyhýbajú, pretože neprináša nové ovečky. Dokonca aj pápež naznačil, že spasení budú všetci, čím peklo stráca svoj význam.
Avšak, je dôležité preskúmať, čo o pekle hovorí Biblia a či existujú biblické dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho existenciu.
Lukáš 16:20-31: Boháč a Lazar
Jeden z najvýznamnejších textov, ktoré sa týkajú pekla, je v Lukášovi 16:20-31:
„A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni. A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš. A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali. A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca, lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk. A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie. Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.“
Tento text nie je podobenstvo, pretože v príbehu vystupujú skutočné osoby Lazár a Abrahám. V Písme nenájdeme podobenstvo, kde by vystupovali skutočné osoby.
Z textu jasne vyplýva, že po smrti človek nemôže ísť naspäť na zem svedčiť o tom, ako vyzerá v pekle. Boh nič také nepripustí a Abrahám to hovorí veľmi jasne. Čiže všetky zjavenia pekla a neba sú lož a ak sa aj niekto niekomu zjavil trebárs aj v podobe známeho, ktorý zomrel, bol to celkom určite démon. Existuje len jedna jediná výnimka a to je keď Saul dal vyvolať proroka Samuela. Vtedy to jediný krát Boh dovolil, ale odvtedy sa už nič podobné nestalo.
Výrazy pre Peklo v Písme
Pre lepšie pochopenie je dôležité rozlišovať medzi rôznymi výrazmi, ktoré sa v Písme používajú pre peklo:
- Keber: Označuje fyzický hrob, miesto odloženia fyzického tela.
- Šeol (po grécky Hádes): Označuje miesto pobytu duchovnej podstaty človeka po smrti, naznačuje stav človeka po smrti. Je to miesto pobytu duchovnej podstaty človeka a ukazuje, že človek zomrel len telesne, ale duch a duša sú živé. Toto miesto sa už prekladá ako peklo, ríša mŕtvych, podsvetie.
- Gehenna: Označuje miesto, kde budú zatratení ľudia navždy, ohnivé jazero.
V Lukášovi 16:23 sa píše, že boháč sa ocitol v pekle (Hádes). Na rovnakom mieste sa ocitol aj Lazar, ale v oddelení Hádesu pre spravodlivých, kde sa tešil v prítomnosti Abrahámovej. Boháč sa mučil v plameni. Mohli sa vidieť, rozprávať sa spolu, ale nemohli ísť kvôli priepasti jeden k druhému a ani von. To znamená, že duchovná podstata človeka existuje, môže trpieť, pociťovať smäd, alebo bolesť.
Starý Zákon a Život po Smrti
Starý zákon tiež poskytuje dôkazy o tom, že duchovná podstata človeka žije ďalej aj po fyzickej smrti. Napríklad:
- Genezis 37:35: Jakub hovorí, že sostúpi k svojmu synovi smutný do hrobu (šeolu), aj keď vie, že jeho telo fyzicky nie je v hrobe.
- Genezis 49:33: Jakub zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu okamžite, ale fyzicky bol do hrobu vložený až o niekoľko mesiacov.
Pán Ježiš povedal, že Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých (Lk 20). O tele nie je nikde napísané, že by sa nachádzalo v šeole (hádese), a nikde nie je napísané o duchu, že by bol v hrobe (keber). Šeol (hádes) je miesto pre duchov a hrob (keber) miesto pre telo.
Gehenna a Duchovná Smrť
Písmo nepozná len smrť fyzickú, ale aj duchovnú. Boh vidí mŕtvolnosť všade tam, kde nie je znovuzrodenie. Pán Ježiš nazýval neznovuzrodených ľudí mŕtvymi (Mt 8:22). Pavol hovorí v Ef 2, že aj keď sme boli mŕtvi v previneniach, spolu nás oživil s Kristom.
Duch človeka je večný (1 Pt 3:4). Mt 10:28 hovorí: „A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle“.
Ak neexistuje duchovná podstata človeka (duch, duša), ako mohol kázať Kristus duchom v žalári? (1Pt 3:19 - 20). Zj 6:9-10 hovorí o dušiach zabitých pre slovo Božie, ktoré kričia pod oltárom.
Ďalšie Dôkazy z Písma
- Zjavenie Mojžiša a Eliáša: Na vysokom vrchu sa zjavili Mojžiš a Eliáš (Mt 17:3), čo je dôkaz o existencii života okamžite po smrti.
- Kniha Kazateľ: Mnohí citujú verše z knihy Kazateľ, aby dokázali neexistenciu pekla. Avšak, je dôležité čítať tieto verše v kontexte a zohľadniť aj iné verše, ktoré hovoria o živote po smrti.
Ježiš a Peklo
Ježiš hovorí o „večnom ohni a treste“ ako o konečnom príbytku anjelov a ľudských bytostí, ktorí odmietli Boha (Mt 25:41; Mt 25:46). Hovorí, že tí, ktorí sa poddávajú hriechu, sa ocitnú v nebezpečenstve „ohnivého pekla“ (Mt 5:22; 18:8-9). V evanjeliu podľa Marka 9:43-44 hovorí Ježiš o človeku, ktorý ide do „pekla“ [gehenna], kde „ich červ neumiera a oheň nevyhasína“.
Pre Ježiša bolo peklo očividne skutočným miestom, keďže povedal, že ľudia ho po súdnom dni okúsia vo svojom tele. Ježiš neustále opisoval peklo ako bolestivý oheň a „vonkajšiu tmu“ (Mt 25:30; por. Júd 6:7, Júd 6:13), ako miesto nepredstaviteľne hrozného trápenia a nešťastia.
Ak Ježiš, Pán lásky a Pôvodca milosti hovoril o pekle častejšie než ktokoľvek iný, a tak živým spôsobom, až pri ňom tuhla krv v žilách, určite ide o mimoriadne dôležitú pravdu.
13. Čo hovoril Ježiš o pekle? 01
Peklo ako Dôsledok Slobodnej Vôle
Boh dal ľuďom slobodnú vôľu. Môžu hľadať Boha a začať s ním vzťah, alebo ho odmietnuť. To, pre čo sa ľudia rozhodnú, určuje, čo s nimi bude po smrti.
Peklo je miestom, kam nás Boh posiela, ak sa rozhodneme ísť vlastnou cestou a uniknúť pred ním. Je to dobrovoľná voľba, kde ľudia dostávajú to, čo si v skutočnosti vybrali - byť navždy s Bohom a uctievať ho, alebo navždy bez Boha a uctievať seba samého.
Záver
Biblia poskytuje dostatok dôkazov o existencii pekla. Je dôležité brať tieto dôkazy vážne a snažiť sa žiť život, ktorý nás vedie k spáse, nie k zatrateniu.
Použité Zdroje:
- EDWARDS, Jonathan. Hriešnici len milostivo držaní v rukách rozhnevaného Boha.
- HELM, Paul. The Last Things; Death, Judgment, Heaven and Hell. Edinburgh: Banner of Truth Trust, 1989.
- KELLER, Timothy et al. Is Hell for Real or Does Everyone Go To Heaven? [kindle].
- LEWIS, C. S. Velký rozvod.
- PAWSON, David. The Road to Hell; Everlasting Torment or Annihilation?. London: Hodder & Stoughton, 1992.