31. október, výročie Lutherovho zverejnenia 95 téz proti zneužívaniu odpustkovej praxe, je sviatočným dňom pre každého úprimne veriaceho evanjelika.
Hovorí mu, že cirkev, ktorej je členom, nevznikla z nejakého ľudského rozmaru, špekulácie, náhody, či dokonca omylu, ale zrodila sa z radikálneho poukázania na tri kľúčové skúsenosti viery, ktoré v každej generácii kresťanov majú absolútnu platnosť, ale rovnako sú v každej generácii kresťanov prekrývané hriechom pýchy, sebavedomia, či povrchnosti.
31. október sa zrodil zo skúsenosti, že najrozhodujúcejším pre záchranu človeka je Ježišovo dielo spásy. Zo skúsenosti, že človek je na toto dielo úplne odkázaný. A zo skúsenosti, že človek nemôže Ježišovo dielo nahradiť ničím vlastným, nech by to malo punc akejkoľvek náboženskej, alebo morálnej kvality.
Takto Pamiatke reformácie rozumieme, pre toto je nám vzácna a v tomto duchu si jej odkaz chceme sprítomňovať aj dnes. Zaostrujeme svoj pohľad však aj bližšie, aby sme uvideli niečo konkrétne v životnom príbehu nášho reformátora a evanjelického hnutia, čo by bolo pre nás konkrétnym povzbudením na našej ďalšej osobnej i spoločnej ceste.
Najdôležitejšou udalosťou práve spred 500 rokov, z leta 1519, bolo konanie Lipskej dišputy, intelektuálneho a slovného súboja medzi rímskokatolíckym učencom Johannom Eckom a profesormi wittenberskej univerzity, predovšetkým Martinom Lutherom.
Luther s Eckom diskutoval o otázke primátu pápeža, jeho právomocí a zdrojoch pravej jednoty cirkvi. Práve v Lipsku získal povesť nového Husa, ktorého treba umlčať.
Jedna vec však bola na Lutherovom počínaní si počas dišputy zrejmá a z jeho strany programová: neustále sa odvolával k autorite Písma Svätého. Tento jeho probiblický postoj potom vyvrcholil v roku 1521, keď pred wormským snemom odmietol odvolať svoje učenie, postavené na Písme.
Sestry a bratia, toto viďme, a nech je práve táto časť Lutherovho zápasu takým istým mocným impulzom pre nás dnes, po 500 rokoch: jednoznačné spoľahnutie sa na pravdu, význam, dosah a autoritu Božieho Slova!
Zaužívali sme si menovať sa „cirkvou Božieho Slova“. Nech toto pomenovanie nie je iba frázou bez skutočného obsahu.
Ako biskupi vás povzbudzujeme a povzbudzujte sa i vy navzájom k štúdiu Božieho Slova v našich cirkevnozborových spoločenstvách. Poctivo Božie Slovo vykladajme, ochotne z neho čerpajme a prakticky ho žime!
Otvárajme Bibliu v našich rodinách. Rodičia, veďte svoje deti k láske a k bázni voči Božiemu Slovu. Starší, buďme sprievodcami Božím Slovom mladším. Každý osobne si dajme predsavzatie, že Božie Slovo urobíme viditeľnejším a autoritatívnejším sprievodcom našim vlastným životom a rešpektovanejším smerovníkom na každodenných životných križovatkách.
Povzbudzuje nás k tomu samotné Božie Slovo z 2. biskup ZD ECAV gen.
V pôstnom období ide najmä o vnútornú - duchovnú prípravu na veľkonočné sviatky - sviatky vzkriesenia Pána Ježiša Krista, Jeho víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Počas pôstneho obdobia si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša Krista.
Postenie - v zmysle odriekania sa istých pokrmov v určité dni - je v našej cirkvi dobrovoľné.
11. januára 2016 bola uverejnená výzva generálneho tajomníka Svetového luteránskeho zväzu farára Dr. Martina Junga a predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov Kurta kardinála Kocha členským cirkvám SLZ a katolíckym biskupským konferenciám vo svete využiť pripravený materiál Spoločné modlitby k pripomienke 500. výročia reformácie v r. 2017.
Veľká noc uzatvára dvere pôstneho obdobia, ktoré bolo tento rok v mnohom ojedinelé a jedinečné. Sme donútení zriecť sa našich zaužívaných spôsobov života. Strach o seba a blízkych, ohrozenie života, prijímanie život chrániacich opatrení, spomalenie ekonomických aktivít, až úplné zastavenie sveta, vytvorilo dostatočný priestor k sebareflexii, k prehodnoteniu nášho smerovania, správania sa k prírode, blízkym i k novému hľadaniu Boha v tejto pominuteľnosti. Mnohí skloňujú slovo „krehkosť“.
Sme krehkí, aj keď sa tvárime nezlomne; sme krehkí, aj keď sa cítime neporaziteľne; sme krehkí, aj keď sa vnímame samospasiteľne. Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je príležitosťou na precitnutie.
Dnešná situácia nám veľmi pripomína situáciu po Kristovom ukrižovaní. Evanjelista Ján hovorí o učeníkoch, ktorí sa po Ježišovej smrti ocitli kvôli strachu o vlastný život za zatvorenými dverami, v izolácii, sklamaní z nenaplnených očakávaniach, čakajúci na nejasnú budúcnosť.
Čo sa stane s učeníkmi, ak ich Majster ostane za dverami ich života? Podliehajú zúfalstvu, rezignácii, nepokoju, sklamaniu. Čo robí Majster pre ich záchranu? A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!
Bolo veľkou milosťou a novou príležitosťou pre učeníkov, že živý Pán napriek zatvoreným dverám, napriek všetkému, akí učeníci boli, prichádza. Prebodnutými rukami prelamuje priestor, kde už nie je v centre pozornosti zlyhávajúci človek, ale On ako živý Pán!
Jeho ruky prinášajú liek uzdravenia, ktorý je zložený z viacerých látok - odpustenie, pokoj, zmierenie. A čo je znakom tejto otvorenosti? Život nesúci Kristove rany, prinášajúci obete, milujúci až do krajnosti.
Kristove rany boli dôkazom pre spoločenstvo učeníkov, že On nie je prízrak, ani halucinácia, ale živý a vzkriesený Pán. Ruky, ktoré uzdravovali; nohy, ktoré hľadali, čo bolo zahynulo; hlava a srdce, ktoré v sebe nosili každé stvorenie - tie boli zasiahnuté ranami, aby sme pochopili hĺbku Božej lásky.
Jeho ruky sú naša legitimácia, „občiansky preukaz padlého človeka“. Človeka, ktorý zväzuje ruky láske, falšou a lžou prikrýva pravdu, mocou a peniazmi si obmýva svedomie, či pichľavými slovami vracia späť údery.
Kristove rany a stopy po klincoch sú nielen ľudskou, ale predovšetkým Božou legitimáciou. Sú viditeľným znamením Božej odpovede na problém zla a hriechu.
Milí bratia a sestry, dnes celý svet hľadá liek, ktorý by prelomil pandémiu koronavírusu. Sú miesta, kde sa smrť bytostne dotýka rodín aj jednotlivcov. O to väčšie je očakávanie, o to väčšia je potreba.
Posolstvo Veľkej noci je počas tisícročí naliehavé a vždy aktuálne. Golgota je Božie laboratórium, kde sa z lásky zrodil liek - antivirotikum proti vírusu hriechu. Kristus sa stal cestou záchrany a uzdravenia tohto zavíreného sveta.
Je to cesta prinášania obetí, ktoré lámu putá poviazaností a razia cestu do ľudských sŕdc. V týchto týždňoch s vďakou myslíme najmä na všetkých zdravotníkov, lekárov, zdravotné sestry, záchranárov, ktorí sa s vypätím všetkých síl postavili do prvej línie v boji so zákernou chorobou.
Ich obetavosť zachraňuje mnohých a vlieva nádej na zvrátenie situácie. Myslíme aj na všetkých ostatných obetavých ľudí, ktorí v týchto náročných časoch dokážu priniesť nákup, či podať pomocnú ruku tým najzraniteľnejším.
Je čas viac si všímať obetavosť v našich rodinách, na školách, ale aj v cirkvi. Je čas byť vďačnými za ľudí, ktorí sú pre nás darom.
Lebo obeťou sme boli zachránení a obetavosťou porazíme nákazu egoizmu. V Kristovi nás Boh neopustil. V Kristovi nás uzdravil. V Kristovi porazil moc zlého a moci smrti.
Nech aj tohtoročné veľkonočné sviatky, ktoré prežijeme za zatvorenými dverami našich domovov, budú pre nás osobným a bytostným stretnutím so živým Pánom, ktorému sa ani dnes nič nevymklo z rúk.
Kiež by sme aj my mohli vyznať: Videli sme Pána - a takto otvorili dvere našich sŕdc pre nové a živé vzťahy. Svet sa zastavil, aby sme nanovo precitli k poznaniu, kde sme v živote zlyhali, ale zároveň aj poznali moc Božieho uzdravenia.
Mnohé končiny sveta počas týchto týždňov zažívajú vzkriesenie k novému životu, obnovenie prírody, návrat života do nehostinného, ľudskou činnosťou zamoreného prostredia. Svet sa mocou vzkriesenia obnovuje k novému životu.
Je k tomu potrebné len to, aby sme sa zastavili a prehodnotili svoj rebríček hodnôt. Príjmite od nás úprimné bratské pozdravy pri tohtoročnej Pamiatke reformácie.
Slávime Veľkonočné sviatky. Oslavovať nejakú udalosť znamená nanovo si sprítomniť skutočnosť, ktorá sa stala, vyzdvihnúť jej dôležitosť, aktualizovať jej posolstvo vo svojom živote.
Aj veľkonočné jedlá symbolicky vyjadrujú, že obeť Ježiša Krista - Baránka Božieho, je dielom zmierenia s Bohom aj pre nás. Veľkonočné posolstvo nám nanovo pripomína zvesť „vskutku vstal Pán“(L 24,34) a volá nás nanovo vyznať „Pán môj a Boh môj“(J 20,28).
Ježišov pašiový príbeh hovorí, že človek sa môže považovať za Ježišovho učeníka, patriť do spoločenstva Jeho nasledovníkov, a predsa nemusí rozumieť dielu Kristovmu a svojmu poslaniu v ňom.
Môže egoisticky s matkou bratov Zebedeových túžiť po dobrom postavení v spoločenstve zabúdajúc, že poslaním kresťana je služba a jeho veľkosť sa meria veľkosťou jeho služby (Mt 20,20-21). V zmysle Petrových slov „Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším“(Mt 26,33) dokáže aj dnešný človek pyšne veriacich kastovať na prvotriednych a druhotriednych kresťanov.
Nechápe, že poslaním veriaceho nie je kastovanie a súd nad spolubratmi, ale ich utvrdzovanie vo viere (L 22,32). Môže ako Peter pravoverne vyznávať „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“(Mt 16,16), ale cesta obete je mu ďaleká, „lebo nemyslí na veci Božie ale ľudské“(Mt 16,22-23).
Aj my sa dokážeme sa hrať na pravoverných luteránov a niektorých spoluveriacich považovať za druhotriednych evanjelikov. Máme ústa plné vyznania, ako je nám dôležitý Kristus, Augsburgské vyznanie, naši evanjelickí svedkovia viery v minulosti, len ísť cestou pokory a obete sa nám nechce, lebo zabúdame myslieť na veci Božie.
Človek dokáže prepadnúť skepse a pochybnostiam ako Tomáš, opúšťa spoločenstvo veriacich a rozumom chce obsiahnuť Božie transcendentné konanie, alebo ako Emauzskí učeníci - nerozumie Písmu, a ide si svojou cestou. (J 20,24-31, L24, 13-15). Niektorí členovia nepraktizujú svoju vieru, opúšťajú zhromaždenie cirkvi, lebo nerozumejú Písmu a nerozumejú ani poslaniu cirkvi.
Avšak veľkonočné posolstvo hovorí, že všetka táto ľudská bieda sa môže meniť, ak do nej vstúpi vzkriesený Kristus. On vniesol do sŕdc ustráchaných učeníkov pokoj. Z bojkov, skeptikov a pochybovačov sa stali svedkovia a vyznávači Vzkrieseného. Nejasná budúcnosť malého spoločenstva nasledovníkov sa zmenila na rastúce spoločenstvo kresťanskej cirkvi.
Aktualizovať odkaz Veľkej noci pre nás dnes, znamená predovšetkým brať zvesť o Vzkriesenom vážne. Ak Ho vnímame ako živého, potom budeme čítať Písmo, lebo v ňom je Jeho slovo. Budeme rozumieť Jeho odkazu, a preto nebudeme opúšťať Jeho cirkev. Cesta obetí pre Božie veci nám nebude neschodná. Jeho láska k nám bude motívom pre našu vzájomnú lásku a šírenie pokoja.
Milí bratia a sestry! Srdečne vás pozdravujeme v tieto Svätodušné sviatky Božím slovom zo Sk 4, 32-33: „A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné. Duch Svätý zjednocuje.
O jednote, vzácnej a neobyčajne hlbokej vypovedá prečítané Božie slovo a charakterizuje spoločenstvo prvých kresťanov v Jeruzaleme: „boli jedno srdce a jedna duša“. V situácii bezprostredne po zoslaní Ducha Svätého vnímame vnútorne tak stmelené spoločenstvo, že dokonca aj majetok dávajú do spoločného.
Čítame ďalej vo veršoch 34 a 35: „medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval“.
Aká to musela byť dôvera, aké zodpovedné jednanie, čestnosť, charakternosť, keď to, na čom si toľko zakladáme, na našich majetkoch, oni dokázali venovať do spoločného a spravodlivo rozdeliť. To vyzerá ako utópia.
Bola to však realita konania Božieho Ducha. Takto im otváral oči pre to, čo je dôležité, pre správne nastavenie hodnôt a oni vedeli, že dostali ďaleko, ďaleko viac ako majú a môžu dať.
Ako veľmi potrebujeme oživujúce a zjednocujúce konanie Božieho Ducha aj dnes v našej cirkvi. Tam, kde sú spory a rozdelenie, nemôže byť Boží Duch. Rozdelená cirkev pustne, rozdvojený dom padá. To, čo má byť Ducha plné sa mení na bezduché.
Veď prečo inak by sme čelili úpadku členstva, prečo pribúda zborov, ktoré sú de facto mŕtve, prečo naše spoločenstvá starnú a práca s mládežou je najproblémovejšou časťou našej služby?
Demografický vývoj a dedičstvo minulosti sú síce realitou, ktorá sa podpisuje na tejto situácii, ale treba vidieť aj to, že v tom istom prostredí, v tých istých podmienkach sú kresťanské cirkvi, ktoré rastú.
Naša cirkev má úžasný historický príbeh, mnoho horlivých a oduševnených pracovníkov aj dnes, nikdy nemala lepšie podmienky na svoje fungovanie, čo sa týka slobody, možností pre rôzne aktivity a programy, školstvo, diakoniu.
Chceli by sme vás všetkých pozvať: Spájajme sily. Dávajme to, čo máme dobré a cenné do spoločného. Nehľadajme čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája. Veď predsa toho je oveľa viac. Prosme o konanie Božieho Ducha.
„Veď Syn človeka prišiel, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo“. Lk 19, 10 „Vanutím Božieho Ducha sa zo suchých kostí stali živé bytosti“. Ez 37.
Keď sa na prvé Letnice pod mocným vplyvom Ducha Svätého obracali ľudia k Bohu, pýtali sa aj ostatní: „Čo máme robiť“? Apoštol Peter im povedal: „Kajajte sa! A nech sa dá každý pokrstiť v meno Ježiša Krista, na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého“.
Preto prosme s o to väčšou vrúcnosťou a vytrvalosťou: Príď Duchu svätý! Obživ nás. Naplň nás svojimi darmi. Spoj nás ku vzájomnej jednote. Daj silu a odvahu k pokániu a daruj nový život.
Kázňové materiály z rôznych období
Nasledujúce dáta predstavujú príklady kázňových materiálov z rôznych období:
- 31.12.2009 - Silvester - Kronika - (1.Kron.
- 27.12.2009 - nedela po Vianociach (Mt.
- 24.12.2009 - Štedrý večer - Pravá radosť a skutočné Vianoce (Luk.
- 20.12.2009 - Prosba ako súčasť modlitby (Mk.
- 4.10.2009 - Boží súd (R.
Tieto materiály poukazujú na rôznorodé témy a biblické texty, ktoré boli predmetom kázní v danom období.
Luther a protestantská reformácia: Rýchlokurz svetových dejín #218
Kolekta - pri spomienke na Milana Rastislava Štefánika v Košariskách Milostivý a dobrotivý Bože, ďakujeme Ti úprimne, / že si nám býval príbytkom od pokolenia do pokolenia .// Ďakujme Ti pri dnešnej pietnej spomienke za to, že si aj náš národ povolal do svojej služby/ a obdaril si ho vernými a požehnanými služobníkmi.
Dies viridium. Zelený štvrtok Krv Tvoja, Pane náš, je kňazstva Tvojho pečať a s Otcom spája nás, by nemusel nás trestať. Krv Tvoja, Pane náš nás k láske ponúka, v nej spasenie je isté a stála záruka. Amen.
Ježišov a náš pôst Pôst Tvoj na púšti, Kriste - ó, daj nám tiež stáť v ňom, nech našou skúškou v svete a naším víťazstvom. Nech: chlieb, sláva, zlato nám myseľ nezmetie, lež za príkladom Tvojím žijeme vo svete!
V čom spočíva požehnanie Pánovej večere? Ó, zostaň s nami, Pane, hľa, deň sa večerí, a uchráň nevery! Ó, zostaň s nami, Pane, zvlášť v tento vážny čas, posilň, utuž ducha… a niekdy verných spas!
Bohoslužby na “Závierku občianskeho roku”. Tak znie oficiálne pomenovanie služieb Božích v posledný deň občianskeho roku. Tak ho nachádzame v Agende z roku 1996, ktorá je záväzná pre všetky cirkevné zbory ECAV a jej služobníkov.
tags: #pamiatka #reformacie #kazen