Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti. Kresťania čakajú už na druhý príchod Krista, židovský mesiáš sa nezjavil ešte vôbec.
Pre kresťanov je Žid z Nazaretu menom Ježis Božím synom a spasiteľom. Pre židov falošným mesiášom, dokonca úplne najhorším zo stoviek tých, čo sa zaňho vyhlasovali. To preto, že sa mu podarilo rozšíriť jeho učenie a vytvoriť úplne nový náboženský koncept. Veľký židovský učenec Maimonides videl v Ježišovom učení Boží zámer.
Rembrandt - Návrat márnotratného syna
Historické pramene o existencii Ježiša
Je paradoxné, že v súčasnosti, keď máme viac dôkazov ako kedykoľvek predtým o tom, že Ježiš naozaj existoval, viac ľudí o tom pochybuje. Historici a vedci sa však zhodujú: Ježiš reálne chodil po tejto zemi. Ako môžeme vedieť, že skutočne žil Ježiš? Poďme sa pozrieť na historické pramene a dôkazy.
Ježišov život zanechal v literatúre viaceré stopy. Historici rozlišujú najmä dva typy prameňov: „pro-ježišovské“ a „proti-ježišovské“ spisy. Tú prvú skupinu tvoria zdroje, ktoré obhajujú Ježišovo posolstvo. Zdroje z druhej skupiny zas napísali ľudia, ktorí tiež informujú o Ježišovi, no jeho posolstvo neprijali.
Spisy Ježišových fanúšikov
Hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom živote sú štyri evanjeliá. Marek, Matúš, Lukáš a Ján napísali Ježišov životopis niekoľko rokov po jeho smrti. Na základe vlastných skúseností a/alebo správ očitých svedkov podrobne opisujú Ježišovo narodenie, jeho poslanie, zázraky, vyučovanie a napokon jeho smrť a vzkriesenie. Títo autori boli Ježišovými prívržencami a chceli šíriť jeho posolstvo.
Spisy Ježišových nepriateľov
Existuje však aj niekoľko neutrálnych až „proti-ježišovských“ zdrojov, ktoré sa zmieňujú o existencii Ježiša:
- Jozef Flavius: Známy židovský historik, ktorý žil v 1. storočí. V jeho spisoch nachádzame aj pár slov o Ježišovi. Píše, že to bol múdry muž, ktorý konal divy a mal židovských aj nežidovských nasledovníkov. Opísal aj jeho smrť ukrižovaním a že „spoločenstvo kresťanov, pomenovaných po ňom, dodnes nevyhynulo“. Z jeho ďalších spisov je zrejmé, že Jozef Flavius nebol fanúšikom kresťanov. Jeho zmienku o Ježišovi považujú historici za potvrdenie Ježišovej existencie, keďže Flavius ako Žid nemal v záujme písať o Ježišovi, keby reálne neexistoval.
- Grécky filozof Celsus: Celsus, grécky filozof, ktorý žil v 2. storočí, líči Ježiša ako nebezpečného podvodníka. Tvrdí, že Máriino panenské tehotenstvo je nezmysel a zázraky, ktoré Ježiš vykonal, sú len čierna mágia. Ale ani Celsus jeho existenciu nespochybňuje.
- Tacitus a Suetonius: Títo významní rímski historici pôsobiaci na konci 1. storočia opisujú Ježiša ako zakladateľa kresťanstva.
Niektorí ľudia hovoria, že Ježišove príbehy a výroky sú iba vymyslené. Historici však tvrdia, že o Ježišovej existencii niet pochýb, a to z dvoch dôvodov: vzhľadom na vedeckú spoľahlivosť spisov o Ježišovi a na reakciu Ježišových nasledovníkov.
Vedecká spoľahlivosť spisov o Ježišovi
Zo starovekých rukopisov, ktoré máme dnes k dispozícii, je drvivá väčšina práve o Ježišovi. Na týchto zdrojoch je zaujímavé, že boli zapísané krátko po Ježišovej smrti. Otázka, či Ježiš skutočne žil, úzko súvisí s tým, či je Biblia pravdivá. Existuje mnoho vedeckých dôvodov, prečo brať ich spoľahlivosť vážne.
Odpoveď Ježišových nasledovníkov
Ježišove radikálne posolstvo a tvrdenie, že vstal z mŕtvych, sa dajú spochybniť. Ale ako píše apoštol Ján, v čase písania evanjelií žilo ešte veľa ľudí, ktorí mohli tieto príbehy potvrdiť. Kto by si vymýšľal udalosti a detaily, keby ich mohlo množstvo ľudí okamžite vyvrátiť? Za šírenie správy o Ježišovom vzkriesení navyše mnohí jeho nasledovníci zaplatili vlastným životom. Napriek krutému mučeniu svoje svedectvo nezmenili ani o desiatky rokov neskôr! Klamstvá ľudia šíria, len keď im to vyhovuje, no sotva by bol niekto ochotný za nejakú lož položiť svoj život.
Archeologické dôkazy o existencii Ježiša?
Neexistuje žiadny archeologický dôkaz, že Ježiš fyzicky chodil po tejto zemi. Je však mnoho archeologických nálezov, ktoré potvrdzujú udalosti, osoby a miesta, ktoré s ním súvisia. Vezmime si napríklad jeho židovský pôvod. Dlho sa tvrdilo, že Ježiš nemôže byť Žid, pretože oblasť Galiley nebola židovská. Tento názor vyvrátili až vykopávky synagógy a židovských rituálnych kúpeľov z tej doby. Našli sa aj kosti prepichnuté klincami, ktoré potvrdzujú, že v tom čase sa reálne vykonával trest smrti ukrižovaním. Ďalšie archeologické nálezy potvrdzujú existenciu niektorých ľudí, ktorí sa stretli s Ježišom. Tieto archeologické nálezy dokumentujú kontext, v ktorom sa príbeh o Ježišovi odohráva, a zvyšujú dôveryhodnosť zapísaných udalostí.
Rodokmeň Ježiša Krista
Médiá pravidelne prinášajú informácie o nových vykopávkach a objavoch z tej doby. Hlavným dôvodom, prečo ľudia pochybujú, či naozaj existoval Ježiš, je nedostatok informácií. Aj keď medzi historikmi a vedcami je táto téma uzavretá, bežní ľudia často viac veria médiám, populárnym knihám či filmom, než odborníkom. Historici a vedci považujú biblické rukopisy za veľmi cenné historické dokumenty - bez ohľadu na to, či považujú Ježiša za Boha, alebo nie. Na to, aby si veril, že Ježiš skutočne žil, nemusíš byť kresťanom.
Židovská vízia Mesiáša
Židovská vízia mesiáša (presný preklad z hebrejčiny pre slovo mesiáš nie je spasiteľ, ale pomazaný) je úplne odlišná od kresťanskej. A nielen preto, že na rozdiel od kresťanskej vierouky, ktorá za mesiáša považuje Krista a čaká na jeho druhý príchod, židovský mesiáš ešte stále neprišiel. Hoci sa židia za jeho príchod stále modlia. Kresťanov asi okrem nikdy celkom nezodpovedanej otázky, či Ježiša zabili jeho krajania, alebo Rimania, bude zaujímať, prečo tesár z Nazaretu nemôže byť podľa židov mesiášom. Nuž pre to, že podľa židov nevykonal to, čo sa od mesiáša očakáva. Navyše nebol pomazaným židovským kráľom pochádzajúcim z Dávidovho rodu.
Podľa Nového zákona Ježiš pochádza z rodu Dávidovho, zaiste však nebol kráľom v pravom slova zmysle. Žil tiež zrejme v nesprávnom čase. Židia od mesiáša očakávajú, že ich navráti do zasľúbenej zeme, nastolí vládu mieru a pokoja a postaví nový chrám. V Ježišových časoch však židia v Izraeli žili, aj keď pod rímskou nadvládou, a ich jeruzalemský chrám stál. Zničili ho v roku 70, takmer 40 rokov po Ježišovej smrti. A v dejinách židov ani zďaleka nenastalo obdobie mieru a pokoja. Práve naopak.
Rozdiely medzi židovským a kresťanským pohľadom na Mesiáša
Židovskému konceptu mesiáša sa absolútne vymyká aj to, že Ježiš bol človekom a označovali ho za Boha. Židia veria, že Boh je jediný (nie Svätá trojica) a neviditeľný (aj preto napríklad zakazujú zobrazovať Boha vo výtvarnom umení, čo je zase, naopak, úplne bežné v kresťanstve). Židia tiež nechápu, ako mohol mesiáš zomrieť a nedokončiť svoje dielo. Nemal tiež mužského potomka, čo judaizmus od mesiáša vyžaduje.
Židia spochybňujú aj to, že vstal z mŕtvych, narodil sa z panny, a aj to, že robil zázraky a vyslovoval proroctvá. Ježiš bol podľa niektorých rabínov síce spravodlivým mužom, ktorý sa pokúšal vniesť viac morálky do náboženstva, ale väčšinový názor ho odsúva medzi tých, čo sa na mesiáša "nekvalifikovali". Osoba Ježiša je okrem iných vecí to, čo židov a kresťanov rozdeľuje.
Spor rabína a katolíka
V roku 1263 sa na dvore kráľa Jakuba I. Aragonského odohrala dišputa medzi slávnym rabínom Rambanom a dominikánskym frátrom Pablom Christianom o mesiášovi. Christiani sa narodil ako žid, svoje deti vychovával podľa židovskej náuky a neskôr konvertoval na katolicizmus. Ako to občas býva s konvertitami, Christiani bol pápežskejší ako pápež a keďže židovskú náuku dobre poznal, začal ju spochybňovať argumentmi svojej novej viery.
Hoci rabín debatu o tom, či už prišiel mesiáš a či mal ľudskú, či Božiu podobu, vyhral, víťazstvo sa mu vypomstilo. Christiani sa postaral o to, aby rabína vyhostili. Rabín odišiel do dnešného Izraela. Synagóga, ktorú tam založil, funguje dodnes a vraj je úplne najstaršou zachovanou v Jeruzaleme. Barcelonskú debatu, po ktorej začali v Španielsku cenzurovať Talmud a neskôr nariadili židom, aby počúvali kázne dominikánov, židia často spomínajú ako príklad toho, že ich odmietanie mesiáša sa im vždy len vypomstilo. A nielen v stredovekom Španielsku.
Kedy príde Mesiáš?
Falošných mesiášov ich dejinami prešlo mnoho. Kedy však príde ten pravý mesiáš? Jeden z laických názorov hovorí, že až vtedy, keď budú židia skutočne načúvať Bohu, teda správať sa podľa jeho ustanovení. V ich vyznaní viery je viera v príchod mesiáša jedným z trinástich pilierov. Tvrdí sa tiež, že mesiáš sa môže objaviť v ktorejkoľvek generácii.
Židovská encyklopédia Encyclopedia Judaica uvádza, že medzi židmi existuje predstava, že mesiáš príde, keď ho bude skutočne treba, alebo vtedy, ak sa židom podarí dodržať šábesové pravidlá dvakrát za sebou, ak sa deti postavia proti rodičom, ak budú deti totálne bez nádeje. Zhoda existuje v tom, že mesiáš príde po vojne alebo veľkej katastrofe a ustanoví olam ha-ba - svet, ktorý príde.
V tomto svete nebudú vojny, intolerancia a nenávisť, dravce prestanú loviť slabšie zvieratá a zem vydá dostatok jedla pre všetkých. Židovskí učenci vysvetľujú, že to všetko je alegória na mier a prosperitu. Sú židia, ktorí sa pýtajú, prečo mesiáš neprišiel, keď ich súvercov hnali do plynových komôr. A sú židia, čo im odpovedajú, že ich skutočne nábožní bratia a sestry sa ešte v hale pred plynovou komorou modlili za príchod mesiáša, hoci aj za oneskorený.
Medzi židmi sú aj skupiny, čo záblesk mesiáša vidia v politických a spoločenských udalostiach. Niektorí americkí rabíni napríklad tvrdili, že jeho príchod sa blíži, lebo do Izraela sa začína sťahovať čoraz viac židov z diaspóry. Iní zase čakali, že mesiáš sa objaví po tom, čo padol komunizmus a ruským židom už nikto nebránil emigrovať do židovského štátu. Z toho všetkého vyplýva, že židia vidia mesiáša ako silného vodcu, zrejme muža z mäsa a kostí a preto je pre nich neprijateľný Ježiš z Nazaretu, ktorý potupne zomrel na kríži. To, že podľa kresťanskej vierouky vstal z mŕtvych, u židov neobstojí. A tak sa tí, čo sa modlia, budú naďalej modliť.
Ježiš a židovské sviatky
Majú židovský Pesach a Posledná večera niečo spoločné? Nuž, uvidíte, že áno - a vôbec toho nie je málo. Sú nám ukázané súvislosti medzi rozmnožením chlebov a Eucharistiou. Medzi židovskou Paschou a Poslednou večerou. Že Ježiš príde v noc Paschy a v tú istú noc Boh vykúpi svoj ľud. Počúvame o tom, o čom bola manna na púšti a ako sa podobá na Eucharistiu. Že keď židovskí kňazi vyniesli zlatý stôl chleba prítomnosti zo svätyne, aby ho ľudia videli, povedali: „Hľa, Božia láska k vám!“ Že počas Pesachu Židia používali štyri kalichy a aký to má súvis s kalichmi pri Poslednej večeri.
Posledná večera
Inými slovami, Ježiš nevnímal Eucharistiu len ako účasť na svojej telesnej smrti na kríži. Chápal ju aj ako účasť na svojom telesnom zmŕtvychvstaní. Svoje telo a krv bude môcť dať „mnohým“, nielen svojim učeníkom, vďaka tomu, že ako mesiášsky Syn človeka bude nielen zabitý, ale tiež vstane z mŕtvych a vystúpi tam, kde bol predtým - do neba. Odtiaľ, z nebeského trónu, sa bude môcť klásť na oltáre sveta a dávať všetkým svoje ukrižované a vzkriesené telo a krv. Vtedy sa naplní prísľub, ktorý dal Ježiš apoštolom: budú môcť „jesť a piť pri mojom stole v mojom kráľovstve“ (Lk 22, 30).
Ježiš učil, že je potrebné jesť jeho telo a piť jeho krv preto, lebo na večný život nehľadel tak ako starovekí Gréci. Nechápal ho len ako nesmrteľnosť duše. Ježiš ako Žid 1. storočia chápal večný život ako nesmrteľnosť duše a zároveň vzkriesenie tela. Z toho dôvodu tí, ktorí majú mať takýto život, musia ho prijať z Ježišovho vlastného tela. To hovorí aj on sám v Kafarnaume: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 53 - 54).