História katolíckej cirkvi na Slovensku je bohatá a rozsiahla, siahajúca až do stredoveku. Tento článok sa zameriava na históriu rímskokatolíckej farnosti v Slivníku (Silvaši) a jej vplyv na duchovný život obce, ako aj na širšie spoločenské a kultúrne aspekty, vrátane športu.
Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2021.
Najstaršie záznamy a cirkevná správa
Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce Slivník sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi. Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi.
Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice. Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.
Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/. V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách. Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.
Významní kňazi a ich pôsobenie
Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:
- Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781. Po jeho smrti barón Špléni /Splényi/ predstavil biskupovi ako kandidáta farského benefícia v Silvaši kaplána z Dlhého nad Cirochou Adama Vitlinského. Tento nastúpil na uvoľnené miesto silvašského farára 22. februára 1781.
- Adam Vitlinský sa narodil 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró. Pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/. Po odchode zo Szilvása bol v rokoch 1786-1794 farárom v Lieskovci, členom Slovenského učeného tovarišstva, 1794-1800 kňazom v Budkovciach, 1802 - 1823 farárom vo Forró a dekanom dištriktu Szikszó.
- Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783. Práve on odmietol požiadavku pričlenenia dedín okolo Slanca k farnosti Silvaš z tohto dôvodu, že „dediny sú dosť vzdialené od farskej obce a sú na takých miestach v lesoch, vrchoch a skalách, že ak by mal ísť farár zo Slivníka ku chorému, obzvlášť v zime, vystavil by sa nebezpečenstvu života a ohrozenia zdravia.... sotva by mohol sám toľko dedín spravovať“. Keby sa uvedené obce vrátili do farnosti Silvaš, musel by tamojší farár ísť na omšu aj do Slanca, kde bol od roku 1754 vybudovaný nový kostol. Mal značné ťažkosti s kázaním, lebo slovenčinu dobre neovládal. Rozprával po maďarsky a „tí, čo prišli, sa smiali, lebo splietal slová tak, že mu nik nerozumel“.
- Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797.
- František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Študoval v Košiciach, Sabinove, filozofiu opäť v Košiciach. Vyššie teologické štúdiá absolvoval v Jágri. Pôsobil roku 1795 ako kaplán v U žhorode. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/. V rokoch1813-1816 excurrendo Šarišské Michaľany. V čase, keď prišiel do Silvaša zomrela grófka Van Dernáth, rodená Špléni /Szplényi/. Budova fary bola drevená. V roku 1807 dostal od náboženského fondu 943 zlatých na vybudovanie novej fary. Po vzniku Košickej diecézy došlo roku 1812 aj k výmene farára v Silvaši. V tom čase mala farnosť 629 veriacich. Z údajov uvedených vo vizitácii z roku 1916 vyplýva, že „...vo všetkých dedinách je toľko gréckokatolíkov, koľko aj veriacich latinského obradu, žiadni reformovaní, zopár protestantov“.
- Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837. Pôsobil: 1808 - kaplán Nižný Medzev,1809 - nemecký kaplán v Prešove, 1811- 1812 - administrátor Hubošovce, 1812 - 1817 - farár Slivník, december1817-1837 - administrátor - farár Červenica, prísediaci súdnej tabule Sabolčskej stolice /Szabolcs megye/.
- Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Štúdia absolvoval v Košiciach a Jágri. Pôsobil ako prefekt synov Ladislava Péchyho v Pečovskej Novej Vsi /1812/, nemecký kaplán v Tállyi /1813/, administrátor v Dubovici /1816/. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/. Odtiaľ bol preložený za aktuára dištriktu /1826/. Pôsobil ešte ako farár v Sečovciach /1829-1833/ a prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice.
Stručné záznamy o jednotlivých farároch sa v kronike zachovali od roku 1829. Roku 1829 sa stal silvašským farárom Jozef Dollák, ktorý bol predtým archivárom a notárom na biskupstve. Žil ako kňaz bezúhonným životom, vyznačoval sa vzdelanosťou a nevšednou horlivosťou. Zomrel roku 1838 a pochovali ho v krypte patrónov. Po ňom spravoval silvašskú faru dva mesiace Raimund Zideg.
Kronika o jeho nástupcovi Ľudovítovi Dickovi uvádza: „ Po desaťročnom horlivom účinkovaní vo vinici Pána nakazil sa pri zaopatrovaní nemocného a zomrel 11. marca 1848“. Bol rodákom z Košíc, kde sa narodil 2. 7. 1812. V rokoch 1838 - 1848 bol farárom - administrátorom v Silvaši /Slivníku/ a prísediacim súdnej tabule Abovskej a Šarišskej stolíc. Počas jeho pôsobenia navštívil farnosť roku 1845 košický biskup Anton Očkaj /Ocskay Antal/. V tom čase žilo v tejto farnosti 784 katolíkov. Podľa údajov schematizmu z roku 1843 bolo vo farnosti Silvaš 753 rímskokatolíkov, 547 gréckokatolíkov, 14 evanjelikov, 208 reformovaných a 37 židov.
Po ňom dostal silvašskú faru bardejovský kaplán Eduard Kaczvinszký, ktorý sa narodil 9. 5. 1820 v Gelnici. Do Silvaša prišiel po absolvovaní Pazmánea vo Viedni a kaplánskom pôsobení vo Veľkom Šariši a Bardejove /1844/. V Silvaši /Slivníku/ pôsobil v rokoch 1848 - 1857. V ďalších rokoch bol farárom a neskôr dekanom v Bardejove /1857 - 1868/.
Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.
- Karol Džupina / nar. 22. 12. 1919/. Po skončení štúdia teológie pôsobil ako kaplán v Hubošovciach /1944/, Parchovanoch /1945/, Vranove nad Topľou /1947/, Bardejove /1949/, Sabinove /1950/. Do Slivníka prišiel tento bývalý dôstojník ako farár so svojou staručkou matkou v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky. Bol kňazom skvelých pedagogických kvalít s taktným prístupom k veriacim. Zo Slivníka bol preložený do Bajerova /1953/ a Raslavíc /1955/. Do dôchodku odišiel roku1996. Zomrel 14. februára 1999 v Raslaviciach.
- František Šárocký /nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Zomrel 13.8.1988 v Prešove, pochovaný v Petrovananoch. Začínal ako kaplán v Širokom /1949/,Sennom /1951/, Vranove nad Topľou /1952/. V roku 1953 bol zadržaný a krátko väznený. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953. Po krátkom pôsobení bol preložený do Hankoviec, odkiaľ odišiel na základnú vojenskú službu. Po návrate z vojenčiny bol kaplánom v Sabinove /1955/, administrátorom v Richvalde /1956/ , Pušovciach /1961/, Turanoch nad Ondavou /1967/, Plavči /1969/ a Záhradnom /1971/. Zomrel 13. augusta 1988 v Prešove, pochovaný je v Petrovanoch.
- František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca, zomrel 23. 9. 2005 v Haniske/. Pôsobil v roku 1942 ako kaplán v Tokaji /1942/, katechéta v Ricse /1943/, profesor náboženstva na gymnáziu a učiteľskej akadémii v Košiciach /1945/, náhradný obhajca manželského zväzku /1945/, kaplán Košice - Dóm /1950/ a od 1. 12. 1951 PTP. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený. Roku 1955 sa ocitol mimo pastorácie a žil v Košiciach. Neskôr pôsobil ako farár v Haniske /1958/, prosynodálny sudca /1958/. Od 1.8.1961 bol košickým vicedekanom, členom Diecéznej liturgickej komisie /1966/, viceoficiálom diecézneho súdu /1972/, členom Slovenskej liturgickej komisie /1973/, dekanom /29.9.1978/, podpredsedom Diecéznej liturgickej komisie, pridaným súdnym vikárom /22.8.1995 - 2000/, kanonikom/ 1996/, kantorom, na dôchodku v Haniske/1996/, emeritný kanonik/1997/.
- Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ V dušpastierskej službe začal pôsobiť ako kaplán v Prešove - Solivare /1943/, Košických Olšanoch, Parchovanoch /1946/ a ako administrátor v Zbudskom Dlhom /1948/. Tam mu bol v roku 1950 zastavený plat za reakčnú činnosť proti podpisovej akcii. Od 20. 9. do 6. 12. 1952 bol internovaný v Pezinku. V rokoch 1948 -1949 a 1951 - 1952 excurendo Medzilaborce. Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky. V zostávajúcom období pôsobil v Hýľove /1956/ a excurendo v Zlatej Idke /1971/. Zomrel 25. decembra 1979.
- Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Duchovnú službu začal roku 1938 ako kaplán v Snine, Zborove /1940 / a Svini /1941/. Jeho prvým farárskym pôsobiskom bola roku 1942 Radoma. Od roku 1947 bol v Ľubotíne, Lieskovci /1951/, Vranove nad Topľou /1953/ a Sačurove /1955/. Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov. Jemu patrí zásluha za to, že v roku 1960 zabezpečil realizáciu nástenných malieb na stene pri hlavnom oltári a obrazov apoštolov na klenbe chrámu, ktorých autorom bol maliar Ján Brana. Zo Slivníka bol preložený v roku 1970 do Starého a Košíc - Šace /1972/. Do dôchodku odišiel roku 1990. Zomrel 20. novembra 1996 a pochovaný je v Stropkove.
- Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava, zomrel 17. 5. 1999, Košice/ Svoje duchovné pôsobenie začal roku 1946 ako kaplán v O lomouci a Prahe /1948/. Roku 1950 nastúpil na základnú vojenskú služba PTP. Od roku 1954 bol vo výrobe, odkiaľ roku 1970 nastúpil ako administrátor do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993. V rokoch 1993 - 1994 zabezpečoval realizáciu novej fasády, reštaurovanie časti interiéru a opravu organu. Pred smrťou bol v dominikánskom kláštore v Košiciach. Zomrel tam 17. mája 1999.
- Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Po skončení teologického magisterského štúdia pôsobil ako kaplán v Trebišove /1991/. Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka. Počas jeho pôsobenia bola komplexne zrekonštruovaná budova fary. Bol pozlátený veľký a malý oltár z prostriedkov veriacich a firmy INICO Trebišov. Z prostriedkov Milana Nováka ml. bolo zrealizované ústredné kúrenie. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.
- Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Rovnako ako jeho predchodca začínal roku 1995 ako kaplán v Trebišove. Po ročnom pôsobení v Trebišove bol preložený na rovnaké miesto do Sniny /1996/. Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske. V rokoch 2001 - 2002 absolvoval stáž v Limburgu /SRN/.
Vymenovanie nového ordinára OS a OZ SR
Pápež Lev XIV. vymenoval prvého slovenského biskupa. Najprv prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Ordinariátu Ozbrojených síl (OS) a Ozbrojených zborov (OZ) Slovenskej republiky Františka Rábeka a za ordinára OS a OZ vymenoval duchovného správcu Slovenskej katolíckej misie vo Švajčiarsku Pavla Šajgalíka, ktorý bol do roku 2019 kňazom v Ordinariáte OS a OZ SR, kde pôsobil ako policajný kaplán a dekan v Bratislave.
Šajgalík sa narodil 13. novembra 1964 v Bratislave. Po ukončení štúdií na jednom z tamojších gymnázií v rokoch 1983 - 1988 študoval na Elektrotechnickej fakulte STU, kde dosiahol titul inžinier. V roku 1986 tajne vstúpil k Menším bratom kapucínom. Nasledujúce dva roky tajne študoval teológiu. Počas bývalého režimu tajne pracoval s mládežou, viedol krúžky pre mladých, pre ktorých organizoval aj premietanie filmov.
Šajgalík 25. marca 1993 zložil večné sľuby a 15. augusta 1993 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1990 - 1995 dosiahol doktorát z pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Viedenskej univerzity. V rokoch 1993 - 2005 pôsobil v Slovenskej provincii Menších bratov kapucínov na viacerých postoch, a to ako provinciálny radca, sekretár ekonóm, gvardián kláštora a rektor Kostola sv. Štefana Uhorského, vikár provincie. V roku 2004 vstúpil do Ordinariátu OS a OZ SR, kde pôsobil ako policajný kaplán v Bratislave.
V mene Konferencie biskupov Slovenska (KBS) srdečne blahoželám otcovi Pavlovi k jeho menovaniu za biskupa a ordinára. Nech ho na tejto novej službe sprevádza Božia milosť a Duch Svätý. Prajem mu veľa duchovnej sily, múdrosti a odvahy pri napĺňaní tejto zodpovednej úlohy v prospech duchovného dobra všetkých, ktorým bude zverený. Zároveň vyjadrujem úprimné poďakovanie Františkovi Rábekovi za jeho dlhoročnú a obetavú službu ako prvý ordinár OS a OZ SR.
Jeho práca zanechala nezmazateľnú stopu a bola požehnaním pre mnohých vojakov, policajtov, väzenských kaplánov i ďalších príslušníkov bezpečnostných zložiek. Sprevádzajme nášho nového ordinára svojimi modlitbami a prosme za pokoj a duchovnú silu pre celú komunitu ordinariátu,“ reagoval predseda KBS a košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober.
„S veľkou radosťou som prijal správu, že Svätý Otec Lex XIV. menoval nového otca biskupa pre vojenský ordinariát. Novým biskupom sa stal kapucín Pavol Šajgalík. Srdečne mu blahoželám, teším sa, že máme nového spolubrata biskupa.
Katolícka cirkev a šport
Katolícka cirkev sa v priebehu histórie angažovala v rôznych oblastiach spoločenského života, vrátane športu. V mnohých krajinách katolícke organizácie zakladali športové kluby a podporovali rozvoj športových aktivít.
Svätého Leva Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi (10.11.2025)
V obci Sľažany, kde pôsobil hokejový klub HK 63 Sľažany, sa každoročne koná exhibičný zápas, ktorý spája bývalých hráčov a nastupujúcu generáciu hokejistov. Táto tradícia udržiava hokejovú tradíciu v obci a prispieva k rozvoju športu v regióne.
V tradičnom hokejovom zápase sa stretli bývalí hráči HK 63 Sľažany proti nastupujúcej generácii hokejistov zo Sľažian a Zlatých Moraviec. Pred zaplnenými tribúnami zlatomoraveckého štadióna rozhodovali tréner žien SR 18 Stanislav Kubuš a Juraj Minár.
"Pevne dúfame, že nový primátor sa bude viac zaujímať o hokej na Zlatomoravecku, aby sa vrátil na niekdajšiu úroveň," povedal Anton Kováč, bývalý predseda HK 63 Sľažany.
Hokejisti HK 63 Sľažany skončili účinkovanie v druhej hokejovej lige pre nedostatok finančných prostriedkov ešte v roku 1999, ale hokejová tradícia v obci nevymrela. Každoročne sa koná exhibičný zápas. Aj tentoraz si zmerali sily dve sľažianske družstvá na zimnom štadióne v Zlatých Moravciach.
V exhibičnom stretnutí si to rozdali dve partie. Proti bývalým hráčom HK 63, ktorí hájili sľažanske farby druhej ligy, nastúpili miestni nadšenci, majúci za sebou žiacku minulosť v drese Zlatých Moraviec, doplnení o niekoľko hostí. O čestne buly sa postaral nestor hokeja v obci Tonko Kováč.
"Zápas splnil účel, pobavil divákov, ktorý videli množstvo gólov a pekných akcií," pochvaľoval si tréner HK 63 Ľubomír Štelcl.
Od roku 1963 fungoval hokejový klub pod názvom HK - 63. Najväčšiu zásluhu na založení a činnosti klubu mali p. Anton Kováč a Milan Mihalik. Od roku 1982 hrávalo naše družstvo zápasy na novootvorenom zimnom štadióne v Zlatých Moravciach. Pravidelne účinkovalo v MO Nitra a v sezóne 1994/95 hralo v majstrovstvách kraja, ktoré vyhralo a postúpilo do II. ligy. Tu dosahovali naši hokejisti veľmi dobré výsledky a v sezóne 1996/97 sa zúčastnili kvalifikácie o postup do I. hokejovej ligy.
V tej síce neuspeli, ale aj napriek tomu to bol obrovský úspech sľažianského hokeja.
Kontroverzie a kritika
Katolícka cirkev čelila v priebehu histórie rôznym kontroverziám a kritike. Medzi najznámejšie patria škandály spojené so sexuálnym zneužívaním, finančné machinácie a zasahovanie do politiky. Tieto udalosti viedli k strate dôvery verejnosti a vyvolali rozsiahle diskusie o úlohe cirkvi v modernej spoločnosti.
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP) podala trestné oznámenie na slovenského biskupa, ktorého meno nie je verejnosti známe no jestvuje nahrávka jeho konfrontácie so ženou, ktorú mal ešte ako 6-ročnú sexuálne zneužiť. „Je šokujúce, že človek, ktorý bol vierohodne obvinený zo sexuálneho zneužitia dieťaťa, nie je vyšetrovaný, dokonca je stále biskupom.
Táto situácia je neakceptovateľná jednak vzhľadom na obeť, ako aj verejnosť, ktorá môže mať pocit, že kňazi a biskupi sú nad zákonom. Cirkev sa pritom stavia do úlohy autority určujúcej, čo je správne a čo nie.
Na webovej stránke Denníka N sa včera objavila informácia, že jestvuje nahrávka z konfrontácie medzi obeťou a slovenským biskupom, ktorú vytvorila jedna zo slovenských televízií. Biskupa pozvali pod zámienkou, stretol sa tam s dvomi dievčatami, sestrami z ktorých mu jedna povedala, že keď mala šesť rokov, vzal ju do izby a ukájal sa nad ňou. Dodala, že s tým musí žiť a dodnes sa s tým nevie vyrovnať.
„Rozhodli sme sa podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nakoľko medializované vyjadrenia neobsahujú priamo meno biskupa, no viaceré indície by mali relevantným orgánom jeho identifikáciu umožniť. V trestnom oznámení sme tieto informácie uviedli.
Inštitút ľudských práv (IĽP) je občianske združenie, členská, ľudsko-právna organizácia. Cieľom IĽP je podporovať rovný prístup k deklarovaným ľudským právam pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť, vek, sexuálnu orientáciu, zdravotný či sociálny stav.
Miroslav Kocúr sa narodil v roku 1969, vyštudoval Teologickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1995 ho vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza. V roku 2003 sa z tejto služby rozhodol odísť. V roku 2001 ho kontaktovali slovenskí seminaristi. Obete mali podľa ich slov 21 až 23 rokov, čiže nešlo o zneužívanie maloletých osôb.
Boli zneužívaní svojimi nadriadenými v kňazskom seminári priamo na Slovensku, a to tak, že ich predstavení si ich pozývali k sebe domov, kde boli sami a kde ich vyzývali, aby sa spoločne sprchovali, prípadne sa predstavení nechali obchytkávať pod zámienkou, že sa nevládzu postarať o svoju osobnú hygienu, vošli k nim do vane a podobne.
Záver
História katolíckej cirkvi na Slovensku je komplexná a plná významných udalostí. Od prvých písomných záznamov o farnostiach až po súčasné kontroverzie, cirkev zohrávala a stále zohráva dôležitú úlohu v spoločenskom a kultúrnom živote krajiny. Angažovanosť v športe, ako aj v sociálnej oblasti, svedčí o jej neustálom vplyve na rôzne aspekty života obyvateľov Slovenska.
| Meno kňaza | Roky pôsobenia | Významné udalosti |
|---|---|---|
| Andrej Novotný | 1778 - 1780 | Zomrel 6. januára 1781 |
| Adam Vitlinský | 1781 - 1783 | Neskôr pôsobil v Lieskovci, Budkovciach a Forró |
| Štefan Jelenffy | 1783 | Odmietol pričlenenie okolitých dedín k farnosti |
| Stanislav Vornáč | 1790 - 1797 | Počas jeho pôsobenia bola pristavaná kamenná veža ku kostolu |
| František Vajnarovits | 1797 - 1812 | Podieľal sa na vybudovaní novej fary |