Vznik a rozvoj Rožňavy
Kostol tu postavili v roku 1304, pričom po mnohých prestavbách v súčasnosti slúži ako biskupská katedrála. Ľudia sa postupne začali usádzať najmä v blízkosti tohto kostola a v roku 1382 sa miestna osada rozrástla natoľko, že dostala od kráľa Ľudovíta I. mestské privilégiá. Väčšina obyvateľov sa zaoberala ťažbou zlata, striebra, medi a železnej rudy v baniach, ktoré vznikli v horách na okolí.Ďalšie zveľadenie mesta nastalo v 16. storočí, keď utíchli boje s tzv. Bratríkmi a Rožňave sa podarilo spamätať z následkov vojnového pustošenia. Obrovské zviditeľnenie prinieslo Rožňave odbojné knieža František II. Rákoci. Ten zvolal do mesta na prelome rokov 1706 a 1707 krajinskú radu, ktorá v priestoroch budovy banskej komory rozhodla o detronizácii Habsburgovcov.
Povstanie proti cisárskej tyranii si však vyžiadalo krutú obeť v podobe epidémie cholery a miestna populácia takmer vymrela, čo pripomína mariánsky stĺp pred biskupským palácom. V roku 1719 vystavali neďaleko katedrály nemocnicu a o rok neskôr aj trojpodlažnú budovu radnice. Dňa 15. januára 1776 sa Rožňava stala sídlom biskupstva a o dva roky neskôr tu už stál biskupský palác. V 18. storočí tiež v Rožňave vystavali kostol a kláštor františkánov.
Historické námestie v Rožňave.
Pamiatky a zaujímavosti Rožňavy
Málokto vie, že v Rožňave bol aj hrad bratríckych vojsk, v dokumente z roku 1456 spomínaný ako „castellum Rosno“. Nachádzal sa neďaleko súčasného mestského cintorína, no jeho pozostatky by ste dnes voľným okom zrejme ani nerozpoznali, keďže ho ešte koncom 15. Okrem toho bola Rožňava i významným vzdelávacím centrom. V Rožňave tiež pôsobil rímskokatolícky biskup Michal Bubnič, ktorý podľahol v miestnej nemocnici následkom mučenia partizánmi vo februári 1945.
Krásu tohto mesta však trvalo narušila asanácia v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Medzi významné pamiatky v Rožňave patria:- Historické jadro - pozostáva zo štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Śtruktúra historického jadra sa vytvorila už približne koncom 15. storočia.
- Katedrála Nanebovzatia Panny Márie - pochádza zo 14. storočia a je postavená v gotickom slohu.
- Mestská strážna veža - bola postavená v renesančnom štýle počas tureckej hrozby v rokoch 1643 až 1654.
- Mestská zvonica - prvé rožňavské verejné hodiny boli zakúpené a umiestnené na veži v roku 1555.
- Radnica - bola postavená v roku 1711 a v stredoveku zohrávala dôležitú úlohu v každodennom živote mesta.
- Pomník grófky Františky Andrássyovej - bol postavený v secesnom štýle v roku 1905.
- Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - sídli v budove postavenej v rokoch 1904 až 1906.
- Zážitkové centrum Sentinel - ponúka k nahliadnutiu expozíciu baníctva a hutníctva Gemeru, expozíciu banských dielní a expozíciu prírody Slovenského krasu.
Rožňava - minulosť a súčasnosť
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.
Rožňavská kalvária
Kaplnka VII. zastavenia - Pán Ježiš druhýkrát padá pod Kríž. Celý komplex pôvodne pozostával z kostola, zvonice a siedmich kaplniek. Jeho niekdajšiu podobu poznáme pomerne presne, keďže nám opis kalvárie zanechal maďarský autor Lipót Telgárti v zborníku Magyar Sion z roku 1866. Podľa Telgártiho viedla krížová cesta strmým kopcom. Na okraji cesty boli dve kaplnky a k hornej bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, sa dalo vystúpiť po kamenných schodoch. Za kostolom sa rozprestierala ohrada s kaplnkou Božieho hrobu a nad ním sa týčili tri kríže, pripomínajúce ukrižovaného Krista a dvoch zločincov. Po každej strane Božieho hrobu boli umiestnené dve kaplnky, naokolo rástli vysoké lipy a duby.
Samotná stavba je však staršieho dáta. Pochádza z roku 1741, keď vystavali komplex siedmich kaplniek a vrcholového kostola Bolestnej Matky (v latinčine Mater Dolorosa - dnes kostol Sedembolestnej Panny Márie) vďaka štedrému príspevku rožňavského mešťana Jakuba Stera a jeho manželky Kataríny. Dôkaz o tejto skutočnosti podáva dodnes zachovaný latinský nápis nad vstupným portálom kostola (v slovenskom preklade): „Božiemu jednorodenému ukrižovanému Ježišovi, obnoviteľovi ľudskej dôstojnosti, postavil Jakub Ster s manželkou Katarínou Ster“.
V roku 1841 obnovili na chátrajúcej kalvárii šesť kaplniek. Kaplnku Božieho hrobu, ako aj murovanú ohradu kostola s bránkou, zrekonštruovali v priebehu nasledujúceho desaťročia. No už začiatkom 20. storočia začala kalvária opäť chátrať. Preto v roku 1914 padlo rozhodnutie o vystavaní štrnástich nových zastavení, ktoré boli doplnené farebnými majolikovými reliéfmi. Tieto rôznofarebné keramické plastiky, mimochodom, objednali z dodnes existujúcej manufaktúry na porcelán Zsolnay v maďarskom Pécsi.
Kaplnka Božieho hrobu bola takmer úplne zrovnaná so zemou v päťdesiatych rokoch 20. storočia, v sedemdesiatych rokoch zasa zbúrali dve zo štrnástych zastavení pri výstavbe hvezdárne. V deväťdesiatych rokoch postihlo kalváriu ďalšie nešťastie - zlodeji ukradli z kostola hlavný oltárny obraz, svätostánok, šesť plastík anjelov, obraz svätého Klimenta a dva drevené kríže s korpusmi. Rožňavskej kalvárii následne opäť hrozil zánik... Obrat nastal až v roku 2016. Kalvárske zastavenia tak rovnako ako kedysi i dnes tvoria kaplnky s týmito výjavmi: I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť, II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia, III. Pán Ježiš prvý krát padá pod krížom, IV. Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou, V. Šimon Cirénsky pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž, VI. Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár, VII. Pán Ježiš druhýkrát padá pod Kríž, VIII. Pán Ježiš napomína plačúce ženy, IX. Pán Ježiš tretíkrát padá pod kríž, X. Pána Ježiša vyzliekajú z rúcha, XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž, XII. Pán Ježiš na kríži zomiera, XIII. Pána Ježiša snímajú z kríža a reliéf v poslednej, XIV.
Mauzóleum Andrássyovcov
Postaviť ho dal v období rokov 1903 - 1904 gróf Dionýz Andrássy, posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov po smrti manželky Františky, rod. Hablavcovej. Zomrela 26. októbra 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea.
Na výstavbe sa podieľal kolektív mníchovských architektov a umelcov: Richard Berndl, Karl Schmucker, Maximilian a Konstantin Frickovci, Karl Throll a Adolf Mayrhofer. Steny interiéru mauzólea zdobí mramorové obloženie so zastúpením mnohých európskych a afrických lokalít. V prítmí interiéru sa vyníma kupola so zlátenou mozaikovou výzdobou a oltár zasvätený Sv. Františke Rímskej. Dominantou priestoru sú dva sarkofágy z talianskeho mramoru s reliéfnou výzdobou podobizní manželov a symbolmi ich dobročinnosti.
Gróf Dionýz Andrássy zomrel 27. februára 1913 v Palerme na Sicílii, po prevoze jeho telesných pozostatkov boli tieto dňa 7. Gróf dal oproti mauzóleu postaviť strážny dom a v roku 1905 založil tzv. Večnú základinu hrobky grófa Dionýza a jeho manželky Františky, určenú na údržbu mauzólea a úschovu oltárnej súpravy.
Otváracie hodiny:
1. apríl - 31. október: Ut - Ne: 9:00 - 12:00, 13:00 - 17:00
1. november - 31. marec: Zatvorené
Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
tags: #kostol #v #roznave #skryva #pozostatky