Rybárstvo v primoravskej obci Sekule tvorilo od najstarších čias doplnkový zdroj obživy a ovplyvnilo aj spôsob života obyvateľov. V čase, keď zanikli tradičné spôsoby lovu rýb, v roku 1964 uskutočnil v obci Sekule výskum rybárstva Ján Mjartan. Jeho informátorom bol vtedy 78-ročný rybár Ján Vidovič. Výsledky svojho bádania potom publikoval v práci Ľudové rybárstvo na československom Pomoraví /Uherské Hradiště 1967/ a v práci Ľudové rybárstvo na Slovensku (Bratislava 1984).
Tradičné metódy lovu rýb
Sekulskí rybári rozlišovali ryby čierne (šťuki, kapri, silne, karsi, líni), biele (pletňáki, boleňe, jaski, parmi) a drobné ryby (červeňički, bjelički, kosírki, podustvi). Najjednoduchší bol lov rýb bez nástrojov do rúk v zakalenej vode, ďalej pomocou špeciálne zhotovených vidlíc so štyrmi tŕňmi - rožkami hlavne pod kríčkami alebo pri trení, keď sú ryby pohromade.
Fašina
Za jeden z najstarších nástrojov na chytanie rýb možno považovať fašinu. Išlo o pozväzované vetvy stromov omotané vodnými rastlinami v tvare valu, ktorý potom tlačili proti prúdu rieky po dne až na breh, kde pozachytávané ryby povyťahovali.
Košina
V plytších vodách lovili aj za pomoci košiny z voza, ktorú zvisle vložili do vody a dvaja ju ťahali po dne. Na okraji vody košinu zdvihli a zachytené ryby povyberali.
Husacie koše
Ryby, hlavne číkov, bolo možné chytať aj do husích košov, a to tak, že kôš sa nasadil bokom do vody a nohou sa doň ryby naháňali. Pomocou košov chytali aj v teplých vodách alebo vo vode pokrytej tenkou vrstvou ľadu - striž. Košom upleteným zo svíbových prútov a posplietaných bazovou kôrou alebo vŕbovými prútmi so širším spodným a užším vrchným okrajom ryby vo vode prichlopili.
Baňa
Z princípu lovenia košom vychádzalo aj lovenie pomocou prútenej vrše, nazývanej baňa, kónického tvaru dlhej 150cm s priemerom pri ústí 75cm. Baňu s návnadami - číkmi vložili ku okraju rieky, alebo v plytkých vodách postavili dve každú iným smerom medzi dve jazierka, pričom ich ešte ptrhradili aj vodnými rastlinami.
Sieťové vrše - Mjech
Oveľa väčšie možnosti variácií poskytovala sieť. Na jar, keď boli veľké kalné vody, chytali ryby do sieťových vrší - mjechú, ktoré sa večer nastražili a ráno vyťahovali. Mjech bol upevnený vzadu kolíkom, jedno z krídiel vrše bolo upevnené k brehu, druhé natiahnuté na vodu. Mjech mal lievikovite sa zužujúce otvory, z ktorých predný, stále otvorený, bol upevnený na štyroch šnúrkach a zadný, zvisle šošivkovite zúžený, na dvoch šnúrkach. Mjechi kládli aj do úžin medzi jazierkami, ktoré vytvárala opadajúca voda po vyliatí rieky Moravy.
V lete, keď boli horúčavy a ryby sa chodili chladiť okolo 22.hodiny na piesky, chytali rybári do siete nazývanej vazba, dlhej do 30m a hlbokej 2 metre, ktorá bola naskladaná za člnom. Po rozvodnení rieky, keď sa ryby držia pri brehoch v kríkoch, používali sieť nazývanú páška, na oboch koncoch upevnenú na tyčiach - húlkach. Sieť zaťaženú dolu kameňmi pritahli na člnkoch ku kríku, ryby z kríka vydurili a zatiahli do siete.
Hoňba
Na jeseň, keď bolo možné chytať všetky ryby, sekulskí rybári sa spojili so svätojánskými a spoločne na člnoch lovili na hoňbu. Na 2-3 člnoch plávali dolu prúdom hončí zvrchu s tyčami opatrenými železnými krúžkami - hrklákmi a plašili ryby. Proti prúdu plávali na člnoch spiráci. Spoločne plašili a spírali ryby do zátočiny, kde sa voda krútila, a tu ich lovili sieťou - nevodom zaťaženou na spodnom okraji železom a nadľahčenou na vrchnom okraji pomocou kôry.
V zime lovili nevodom pod ľadom tak, že sieť za pomoci tyče a hákov prevliekali cez vopred v ľade vyrúbané okná.
Delenie úlovku
Pri kolektívnom rybolove sa ryby rozdelili čo do množstva, veľkosti a druhu na rovnaké kôpky. Jeden z rybárov ukazoval na kôpky a druhý, nevidiac na kôpky, hovoril mená zúčastnených rybárov. Poslednú kôpku dostal hádač.
Čereň a udice
Okrem toho sa po celý rok lovilo do čereňa. V lete lovili rybári aj na jednu alebo viac udíc naraz - na spružiny. Na plytčine v rieke zatĺkli kôl a od brehu k nemu natiahli gruntšnúru, na ktorú upevnili 5-7 udíc s návnadami. Stiahnutá gruntšnúra signalizovala úlovok.
Zmeny v rybárstve v 20. storočí
V 50. až 60.rokoch nastali v rybárstve v obci Sekule podstatné zmeny. Časť koryta rieky Moravy sa dostala do hraničného pásma so zákazom vstupu. Po regulácii Moravy klesol prirodzený stav rýb v rieke a zlikvidovali sa záplavové nádrže. Na druhej strane sa vytvorili mŕtve ramená a pokračujúcou ťažbou štrkopieskov v chotári obce aj umelé jazerá - štrkoviská, ktoré bolo treba zarybniť. Tieto zmeny spôsobili prechod od tradičného rybárstva ako doplnkového zdroja obživy k rybárstvu športovému, organizovanému v rámci Slovenského rybárskeho zväzu. S tým súvisí aj zánik tradičných techník lovu rýb, ktoré dnes ovládajú len najstarší rybári, a uprednostňovaniu lovu na udicu.
Nebezpečné psy v Moravskom Svätom Jáne (11.10. 2012)
Súčasnosť rybárskej organizácie
Počet členov združeného rybárskeho spolku obcí Sekule, Moravský Svätý Ján a Závod sa v súčasnosti pohybuje okolo 480 členov. Predsedom spolku je Jozef Macejka, pokladníkom jozef Kaiser zo Sekúl (1927) a hospodárom Jozef Zajíc. Spolok zabezpečuje vo vodách v katastri uvedených obcí rybné hospodárenie, dozor a organizovanie rybolovu. Členovia spolku sledujú a zabezpečujú dostatočné zarybnenie vôd v rieke, mŕtvych ramenách i jazerách. Násady kaprov a šťúk nakupujú v oblastiach rybníkov.
Dozor nad vodami proti nepovolenému lovu nie je dlhodobo systematicky organizovaný. Je však povinnosťou člena spolku vo voľnom čase obchádzať vody a zasiahnuť proti pytliakom. Spolok v 90.rokoch 20.storočia určoval trvanie lovnej sezóny, ktorá sa začínala 1.mája a končila na Vianoce. V prípade nadsádzania rýb bývá lov v danej vode pozastavený na jeden mesiac. V lete bolo možné loviť ryby od 4. do 24.hodiny, na jeseň od 6. do 21.hodiny.
Členské poplatky a hosťovské povolenia
Riadne celoročné členské predstavovalo 580,-Sk, pre dôchodcov 480,-Sk. Okrem toho vydával v spomínanom období spolok pre záujemcov, ktorí prichádzali hlavne z Bratislavy, z centrálnej časti Záhoria a z Podhoria, hosťovský celoročný lístok za 400.-Sk, týždenný za 150,-Sk alebo denný za 50,-Sk.
Výbava rybára a návnady
K základnej výbave rybára patria udice - pruti, podberák a sieťka. Pred začiatkom lovu si každý rybár na mieste, kde hodlá loviť, dokŕmi obyčajne varenými cestovinami /kolienka/ posypanými strúhankou alabo šrotom, ktorý upeví stlačením na krmítko /kovová tyč v hornej časti esovite viackrát poprehýbaná/. Ako návnadu používajú sekulskí rybári varenú kukuricu, vanilkové cesto, červíky a na dravé ryby rybný plevel, hlavne červeničky.
Búdy
Na brehoch Moravy a jazier si tunajší rybári stavajú prechodné obydlia na uloženie náradia, na odpočinok i ako úkryt pred dažďom, tzv. búdy. Základ tvoria koly z agátového dreva vysoké 120-150cm, na ktorých je vybudovaný zrub z borovicového dreva s obdĺžníkovým pôdorysom /3×4m alebo 2,5×3,5m/, pokrytý pultovou drevenou strechou opatrenou izoláciou.
Aj keď takto organizované rybárstvo len sčasti plní funkciu doplnkovej obživy obyvateľstva, predsa sa premieta aj do stravovania. Oveľa viac nachádza odraz v duchovnej oblasti, hlavne v ľudovej slovesnosti, kde nachádzame hlavne povesti a spomienkové rozprávania s rybárskou tématikou.