Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Krst je cesta z ríše smrti do života; je brána do Cirkvi a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom.

Sviatosť krstu
Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné „áno“. Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi.
Aké sú symboly krstu?
- Pomazanie svätou krizmou - voňavým olejom znamená dar Ducha Svätého daný pokrstenému.
- Svieca zapálená od paškála znamená, že Kristus pokrsteného osvietil.
- Pokrstený dostane pri krste biele rúcho, ktoré symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista.
Základnou symbolikou bielej farby je svetlo a čistota a dokonalosť.
Kto môže byť pokrstený?
Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, nemení iba svoj pohľad na svet. Vstupuje totiž na cestu učenia sa (katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste.
Krst detí
Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. Preto veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti.
Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť príkoria. Tak ako sa každý človek rodí so schopnosťou rozprávať, čo sa však musí naučiť, tak sa každý človek rodí i so schopnosťou veriť, musí sa však viere učiť. Krst však nemožno nikomu nanútiť.
Kto môže krstiť?
V obvyklých prípadoch sviatosť krstu udeľuje biskup, kňaz alebo diakon. Krst je taký dôležitý, že ho môže udeliť dokonca aj nepokrstený človek. Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí.
Pastor Rick učí, ako krstiť
Čo sa deje pri krste?
Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. Byť pokrstený znamená ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky. „Náš život,“ hovorí pápež Benedikt XVI. , „patrí Kristovi, teda už nie nám… On nás sprevádza, jeho láska nás prijíma a oslobodzuje od strachu.
Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Pre tento charakter nemožno krst opakovať. Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, liturgia Cirkvi nás povzbudzuje, aby sme dôverovali v Božie milosrdenstvo a modlili sa za ich spásu.
Význam mena, ktoré dostávame pri krste: Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť.
Prečo mať krstné meno po svätcovi? Nemáme lepšie vzory ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa, ktorý za mňa oroduje.