Komunistická strana Číny je najväčšou a najmocnejšou stranou na svete a už 70 rokov predstiera, že zjednocuje krajinu. Pri pohľade zvonku je Čína relatívne homogénna. Druhí si myslia, že len taká silná strana dokáže udržať pohromade túto obrovskú krajinu. Tento názor schvaľuje dokonca aj časť ľudí, ktorí sú vlastne nespokojní s terajším vedením a je ich dosť veľa aj vo vnútri strany. Dokonca aj oni podporujú stranícku stratégiu usmerňovania a nemajú napríklad pochopenie pre aktuálne protestné akcie v Hongkongu.
Trhlina medzi vernými a kritikmi režimu prechádza celou spoločnosťou - aj Cirkvou. Časť kresťanov spolupracuje s novým režimom, predovšetkým s Patriotickým združením, založeným v roku 1957. Združenie vykonáva kontrolu nad Katolíckou cirkvou. Mottom tohto združenia bola a je „nezávislosť Katolíckej cirkvi Číny“.
Čo sa týka katolíckych kresťanov, doteraz ustavične táto podzemná Cirkev požívala podporu Vatikánu: Rím celé desaťročia zakazoval čínskym katolíkom vstupovať do režimu blízkeho Patriotického združenia. Mnohí katolíci poslúchali v minulosti pápežov zákaz, odmietali spoluprácu s úradmi - a niektorých za to čínski komunisti odsúdili na dlhoročné pobyty v pracovných táboroch.
No Vatikán už niekoľko mesiacov uplatňuje novú politiku voči Číne: v septembri 2018 Rím uzavrel s čínskym vedením predbežnú dohodu o menovaní biskupov. A len pred niekoľkými týždňami, v júni 2019, Vatikán v rámci nových „pastoračných smerníc“ odporučil všetkým katolíckym biskupom a kňazom v Číne, aby sa nechali úradne zaregistrovať. Pri takejto registrácii musí dotyčný žiadateľ okrem iného vyhlásiť, že súhlasí s princípom „nezávislosti, autonómie a samosprávy Cirkvi v Číne“.
Oficiálna čínska verzia dejín je taká, že Katolícka cirkev v Číne bola vždy ovládaná zvonku (Obradový spor v 17. a 18. storočí) a po roku 1842 (koniec Prvej ópiovej vojny) bola „imperialistickým agresorom“. Neoficiálna verzia dejín je taká, že Cirkev bola oddávna systematicky utláčaná čínskymi vládcami, a preto sa nemohla rozvíjať.
V podzemnej Cirkvi je dodnes veľmi vplyvná spomienka na „generáciu mučeníkov“: kresťania, ktorých rodičia alebo príbuzní veľmi trpeli počas ťažkých rokov (50. až 60. roky), sú skôr kritickí voči režimu. Dvomi regiónmi, v ktorých katolíci boli od 40. rokov zvlášť pod tlakom, sú Baoding a Xuanhua (obidva v provincii Hebei). V Číne bolo (a je) veľa mučeníkov. V roku 1949, keď bola vyhlásená Čínska ľudová republika, žili približne tri milióny katolíkov v tejto krajine.
O obetiach režim nechce nič vedieť. Dodnes v Číne neslobodno publikovať knihy, ktoré hovoria o nevinných obetiach boxerských nepokojov (1900). Samozrejme, že ešte menej slobodno uvažovať a písať o prenasledovaní kresťanov počnúc 40. Jeden príklad, ako prekvitá cenzúra: jednu paniu, ktorá písala knihu o francúzskom jezuitskom misionárovi v neskorom 18. storočí, vydavateľstvo usmernilo, aby nepísala o „kňazoch“ v Číne, pretože Štátny úrad pre cenzúru by mohol zakázať vydanie tejto knihy. Aj slovu „kostol“ sa bolo treba vyhnúť. A tak autorka premenovala „Severný kostol“ (Beitang) na „Severnú halu“ (Beiguan) a „Južný kostol“ (Nantang) na „Južnú halu“ (Nanguan).
Prenasledovanie kresťanov - Timea Frechet
V období po roku 1980 bol cirkvám daný určitý priestor. Režim sa, samozrejme, neustále usiloval zapojiť všetky cirkevné osoby a aktivity, ak to bolo možné, do oficiálneho Patriotického združenia a tým ich kontrolovať. Tieto úsilia boli v posledných rokoch zintenzívnené aj pomocou nových médií.
Dohoda s Rímom o menovaní biskupov znamená tiež, že režim uznáva pápeža nepriamo ako partnera, čo predtým tak nebolo. Detaily dohody neboli zverejnené, preto mnohí nie sú si istí, čo v nej vlastne bolo stanovené. V niektorých oblastiach bola táto myšlienka aj celkom konštruktívne uskutočnená: Jestvuje jedna alebo dve dediny v Baodingu (provincia Hebei), kde sa zmierili veriaci a kňazi z obidvoch strán (oficiálna a neoficiálna Cirkev).
Kritika a realita
Dnes je ťažké povedať, nakoľko chcú kresťania v Číne skutočne podporovať ateistický režim. Prípadnú kritiku na režim slobodno vyjadrovať len ohraničene a väčšina Číňanov je veľmi opatrná. Neodvažujú sa rozprávať otvorene. Na tomto pozadí sa možno len zo súkromných rozhovorov dozvedieť niečo viac o tom, čo si dnes čínski katolíci skutočne myslia a pociťujú.
„Ochotná hlásna trúba“ pre ich slogany: To je ideálna rola čínskej Cirkvi v očiach strany. V skutočnosti je známe, že mnohí Číňania neveria priveľmi sloganom, ktoré musia kričať. Teda len čistá formalita? „Nezávislá Cirkev“, „žiadny vplyv zvonku“ - len prázdne slogany? A čo si myslí biskup Šen Bin skutočne? Dnes je ťažké povedať, nakoľko chcú kresťania v Číne skutočne podporovať ateistický režim.
Ďalším problémom je, samozrejme, efektívna kontrola. Kto už raz vstúpi do Patriotického združenia, musí si aj nechať ním predpisovať, čo smie a nesmie robiť, napríklad ktoré kurzy pre katechumenov sa budú alebo nebudú konať. Krstenie, výstavba chrámov, cesty do zahraničia: všetko sa kontroluje a prípadne obmedzuje. Nedávno bolo počuť o prípade katolíkov z provincie Hebei, ktorí chceli vycestovať do Kórey. Úrady sa dozvedeli, že ich údajná turistická cesta je v skutočnosti plánovaná ako pútnická návšteva niekoľkých kostolov v Kórei. Vycestovanie bolo zamietnuté.
Je ťažké až nemožné získať spoľahlivé informácie o rozsahu útlaku, ktorý musí znášať podzemná Cirkev v Číne. Stále počuť len o jednotlivých epizódach, ktoré sprostredkúvajú tušenie o celku. V iných oblastiach sú úrady tolerantnejšie: Zaiste vedia o menších neoficiálnych komunitách, ale pokým tieto komunity nerastú priveľmi, nechávajú ich na pokoji.
Na zamyslenie sú aj prípady, ako ten mladého neoficiálneho kňaza Weia Hepinga, ktorého v novembri 2015 našli mŕtveho. Usiloval sa konať nadprovinčne a organizovať podzemné komunity. Jeho smrť dodnes nie je objasnená.
Od roku 2010 poznám kňaza podzemnej Cirkvi, ktorého som mohol častejšie stretnúť v Pekingu. Pochádza z provincie Hebei, je veľmi horlivý do štúdia a v Pekingu niekoľko rokov navštevoval jazykové kurzy (biblické jazyky). V roku 2013 založil cirkevnú komunitu v jednom meste v provincii Hebei a odvtedy ma častejšie informoval o svojej úspešnej pastoračnej práci. Napriek tomu úrady najskôr tolerovali jeho založenie cirkevnej komunity.
No od roku 2017 rástol nátlak vlády na tohto kňaza, aby sa nechal zaregistrovať. Ľudia z jednotného frontu Komunistickej strany ho navštevovali čoraz častejšie a snažili sa ho prehovoriť, aby vstúpil do Patriotického združenia. Pri jednom stretnutí koncom roka 2018 mi povedal: „Vyvíjajú na mňa čoraz väčší nátlak. Majú, samozrejme, príkaz zhora a musia to robiť. Ale ja vždy argumentujem, že som slobodný občan a nikto ma nemôže nútiť vstúpiť do nejakej asociácie. Veď som už katolíkom a kňazom.“
Predtým bol tento kňaz tiež ustavične presviedčaný a nepripúšťal, že pápež by v zmluve uznal nelegálne vysvätených biskupov, pretože by to bolo proti pápežským záujmom. A tak tento kňaz bol teraz sklamaný, že pápež predsa len zašiel tak ďaleko. „Škoda, že pápež nechápe dostatočne dobre situáciu.“ Tento kňaz často hovoril aj o nebezpečenstve, že jedného dňa by úrady mohli zaradiť podzemnú Cirkev ako „zhubnú sektu“ (xiejiao).
Na našom stretnutí koncom roka 2018 som posledný raz videl tohto kňaza. Odvtedy už nemám o ňom žiadne správy. Domnievam sa, že ho vyhnali z jeho kostola, je zavretý k „štúdiám“ (čo je všeobecné označenie pre vymývanie mozgu) v nejakom hoteli alebo v domácom väzení, ako sa to častejšie stáva. Dúfam, že ešte žije a azda dokáže dobre psychicky znášať nátlak režimu. Má asi 45 rokov. Koľko kňazov ako on existuje v provincii Hebei? A v iných provinciách?
Nová politika Vatikánu a jej dôsledky
Je jasné, že nový kurz Vatikánu postavil čínskych kňazov pred ťažkú voľbu. Spomenuté nové pastoračné smernice Vatikánu pre Čínu z júna 2019 argumentujú, že tzv. „nezávislosť“ čínskej Cirkvi, ako je proklamovaná Patriotickým združením, nie je absolútnou nezávislosťou, a preto možno pokojne podpísať príslušné požiadavky.
No v skutočnosti súčasná situácia je presne taká: Ak kňaz odmietne spoluprácu s úradmi, režim kúsok po kúsku zintenzívni nátlak až po vyhrážanie, že zavrie neoficiálnu komunitu. Špeciálne situácie v konkrétnych diecézach môžu ešte vyostriť túto dilemu. Napríklad v čele arcidiecézy Fuzhou je arcibiskup, ktorý je pristarý a nevládze vyvíjať toľko úsilia, aby dokázal zjednotiť mnohých kňazov v styku s režimom.
Naproti tomu arcibiskup v Lanzhou Jozef Han Zhihai bol v roku 2003 tajne vysvätený za biskupa a čínske vedenie ho odmietlo uznať. Po dlhom otáľaní biskup Han prijal 10. novembra 2017 ponuku režimu a bol oficiálne uvedený ako biskup. Čoho sa kresťania obávali už dávno, to sa potom aj stalo: jedna skupina kňazov, približne tretina kléru, prešla do opozície voči biskupovi. Rozštiepili sa rodiny a z pohrebov a ostatných príležitostí sa stali smutné demonštrácie za biskupa alebo proti biskupovi.
Kresťania nie sú jediní, ktorí musia znášať čoraz silnejšiu kontrolu a útlak v Číne. Režim zakročuje proti všetkým náboženstvám, mimoriadne silno proti islamu, ale aj proti budhizmu a tradičným náboženstvám. V celej krajine sa najnovšie požaduje aj to, že pred náboženskými miestami musia stáť vlajkové stožiare a na nich musí visieť čínska vlajka. Na niektorých miestach sa katolíci tomu viac-menej symbolicky bránia, ale toto nariadenie sa jednoducho presadzuje. Miestna vláda vysiela naprieč regiónom kontrolórov, ktorí pozerajú, či sa nariadenia aj skutočne realizujú. Kde sa tak nedeje, tam hrozí zavretie kostola.
Podľa niektorých pozorovateľov obrat k zostrenej náboženskej politike predstavoval rok 2008, keď sa začalo so silnejšou kontrolou mimovládnych organizácií a médií. Cudzinci, ktorí pracovali v mimovládnych organizáciách v Číne, boli v rastúcej miere vystavovaní nátlaku. Kresťania nie sú jediní, ktorí musia znášať čoraz silnejšiu kontrolu a útlak v Číne.
Čínsku wikipédiu sa nikdy nepodarilo spustiť a od apríla 2019 nie je priamo prístupná ani anglická wikipédia a ani nemecký „Tagesschau“ už nie je dostupný na internete bez špeciálneho softvéru. Izolácia Číny od vonkajšieho sveta je čoraz úplnejšia - a pozoruhodne nekriticky ju prijímajú akurát mnohí mladí ľudia, ktorí sú presvedčení, že život v Číne je tak či tak lepší než v zahraničí.
Na tomto pozadí si myslím, že Rím sotva môže ovplyvniť situáciu Cirkvi v Číne, pretože táto situácia závisí takmer úplne od domáceho vedenia. Rozhodnutie Vatikánu o akceptácii nelegálne vysvätených biskupov má sotva nejaký vplyv na túto protikresťanskú klímu v Číne. Pôsobí však vo vnútri Cirkvi a privádza podzemnú Cirkev pod sprievodný nátlak.
Možno požadovať od katolíkov v podzemí, aby sa vzdali ideálov, za ktoré desaťročia bojovali a trpeli, a podpísali oficiálne slogany? Aj keby sa stratégia podrobenia sa Patriotickému hnutiu mala ukázať krátkodobo alebo aj dlhodobo dokonca ako konštruktívna: Pre mnohých katolíkov to nie je jednoduché rozhodnutie.
Zásadou rímskeho práva je: Audiatur et alter pars - treba vypočuť aj druhú stranu. Kto si však začne s Čínou, musí vedieť, že tu sa nevytvorila žiadna porovnateľná právna kultúra. Vládne tu lex leonis, právo silnejšieho. „Druhú stranu“ netreba vypočuť, ale umlčať. V rozhovoroch s kňazmi neoficiálnej Cirkvi je zmluva zo septembra 2018 sotva ešte témou.
Tabuľka: Porovnanie oficiálnej a neoficiálnej Cirkvi v Číne
| Aspekt | Oficiálna Cirkev (Patriotické združenie) | Neoficiálna (Podzemná) Cirkev |
|---|---|---|
| Vzťah k štátu | Spolupráca s komunistickým režimom | Odmietanie spolupráce, často prenasledovanie |
| Podpora Vatikánu | Po dohode z roku 2018 čiastočné uznanie | Tradičná podpora, teraz pod tlakom |
| Menovanie biskupov | Schvaľované štátom a Vatikánom | Tajné vysviacky, neuznávané štátom |
| Názor na "nezávislosť" | Podpora "nezávislosti, autonómie a samosprávy" | Kritika štátnej kontroly |
| Sloboda prejavu | Obmedzená, cenzúra | Riziko prenasledovania za kritiku |
