Klokočovská ikona Matky Božej dostala meno podľa obce Klokočov, ktorá leží na južnom svahu pohoria Vihorlat a patrí do Užskej župy. Podľa tradície bola ikona napísaná na dreve pravoslávnym ikonopiscom z Haliče, o čom svedčí vizitácia mukačevského biskupa Olšavského z r. 1750.
Bazilika minor v Klokočove
Úcta k Bohorodičke v pravoslávnej cirkvi
V Symbole našej viery vyznávame, že Isus Christos „narodil sa z Panny Márie, trpel, bol ukrižovaný, pochovaný, vstal z mŕtvych a odišiel na nebo, sedí na pravici Boha Otca”. Panna Mária sa podieľala na našej spáse. K nám úctu k Bohorodičke priniesli už apoštoli, keďže apoštoli Andrej a Pavol sú podľa tradície apoštolmi Slovanov. Túto úctu k Nej k nám neskôr prinášali aj misionári z Byzancie i kresťanského Západu, aby nakoniec v 9. stor. sv. Cyril a Metod upevnili v našom národe úctu k Bohorodičke takú, akú ju poznáme dnes.
Pravoslávna cirkev, aj čo sa týka úcty k Bohorodičke, sa posluhuje dvoma prameňmi - Svätým Písmom a Svätou Tradíciou. Vo Svätom Písme sa o Panne Márii veľa nehovorí, ale to dopĺňa sv. Tradícia. Práve z Tradície Cirkvi sa dozvedáme, že Bohorodička po Christovom nanebovstúpení a Zoslaní Sv. Ducha žila v Efeze a tam si ju ctila a vážila miestna, efezská Cirkev. Oni prví vedeli o tom, že Bohorodička po svojom zosnutí bola aj s telom vzatá na nebo.
Tu, v Efeze, sa dozvedáme z Tradície, sv. evanjelista Lukáš, napísal niekoľko ikon Božej Matky, z ktorých kópie dodnes poznáme, a ktoré sa zázrakmi preslávili v celom pravoslávnom svete. Medzi nimi sú ikony Vladimírska, Kazanská, Počajevská, Čenstochovská, Ľutinská, Mário-Povčanská, Rafajovská a mnohé ďalšie, i medzi nimi naša, Klokočovská.
Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že medzi najstaršie a najčastejšie patrocíniá chrámov na Slovensku patrí práve ich zasvätenie Presvätej Bohorodičke. Z 3953 chrámov východného a západného obradu na Slovensku pred r. 1984 bolo 1351 zasvätených Bohorodičke a z 739 zaniknutých 105 bolo zasvätených Presvätej Bohorodičky, rovnako mnoho kaplniek na Slovensku je jej zasvätených.
Historické udalosti v Klokočove v 17. storočí
V 17. stor. zúrili vojny, predovšetkým protihabsburgské povstania, počas ktorých aj východným Slovenskom viackrát prechádzali vojská povstalcov, sedmohradských kniežat i habsburgskej armády. Dôsledkom toho kraj postihla bieda, choroby, hlad, ktoré doľahli na veriaci ľud pod Vihorlatom. Preháňali sa tu kurucké, kalvínske a labanské, cisárske vojská, či tiež latinské vojsko nemeckých žoldnierov. Rabovali jedni aj druhí.
Čomu plakala ikona Presvjatoji Bohorodici v Klokočovi? - „Rozbroje, ničenie a násilnosti nemali ani hranice, ani konca kraja. To robili kalvínske maďarské vojská, ale nebolo od nich lepšie ani cisárske vojsko. Tí, keď nedostali poriadne zaplatené, boli nútení rabovať národ, rozbíjali chrámy, znásilňovali ženy, ba často za peniaze predávali národ Turkom…”
V r. 1664 - 1671 došlo v Uhrách k stavovskému povstaniu, známe ako Wesselinyiho vzbura. Vzbura bola v r. 1670 potlačená a to využila viedenská vláda k násilnému a krvavému pokatoličovaniu protestantov. Veriaci vedeli, kvôli koho záujmom sa krajom preháňalo vojsko, spôsobovalo škody na majetkoch pravoslávnych veriacich a komu boli odtiaľ odnášané kultúrne pamiatky pravoslávnych veriacich.
Veriaci vždy v ťažkých a strašných chvíľach nachádzali útočište a ochranu v chrámoch, kde sa modlili k Isusovi Christovi a Jeho Presvätej Matke o záchranu. Tradícia hovorí, že v r. 1670, keď vojská tiahli smerom na Michalovce, prestrašený veriaci ľud sa zišiel do maličkého pravoslávneho dreveného chrámu.
Pravoslávneho preto, lebo tento chrám bol postavený ešte pred užhorodskou úniou a pre tento chrám v Klokočove bol na drevenej doske namaľovaný aj originál ikony neznámym pravoslávnym ikonopiscom z Haliče. Veriaci sa tu vrúcne modlili k svojej Nebeskej Ochrankyni, Panne Márii, ktorej ikona sa v tej dobe nachádzala na ikonostase, aj v čase, keď im násilne vnucovali úniu.
Detail ikony Bohorodičky v Klokočove
Slzenie ikony a jej osud
Zbožný ľud zbadal, že sa počas modlitieb tvár Presvätej Bohorodičky zmenila, stmavla a z Jej očí sa vynorili slzy. Pravoslávna viera, dedičstvo otcov tu bolo násilne utláčané podľa hesla - „Koho je moc, toho je aj náboženstvo“., aj samotnú ikonu sa snažili vojaci iného vyznania zneuctiť a zničiť, preto Matka Božia vyliala nad Zemplínom slzy.
Treba pripomenúť, že podobné zázračné javy sa udiali aj na druhých miestach, kde sa násilne zavádzala únia a prenasledovala sa pravoslávna viera. To bola príčina, prečo sa ozvala Bohorodička a prehovorila k modliacim sa veriacim. Preto plakala Bohorodička nielen v Klokočove, ale aj 4. novembra 1696 v Mária Póvči; v r. 1717 v Nikoli, pri Kluži /Koložvár/, v r. 1699 za 26 dní, v Pavlove - Pálfalva pri Miškolci. Ikony plakali medzi tými veriacimi, ktorí najviac trpeli. Bohorodička sa objavuje vždy tam, kde sa k nej veriaci modlia v biede, nešťastí a utrpení.
Ikona Bohorodičky je ikona pravoslávna, ktorá bola zabudovaná v ikonostase pravoslávneho chrámu v Klokočove, kde prelievala slzy nad Svojim národom, pre ich bolesť a ťažkosť a na ich prosby.
Počas zázraku okolie Michaloviec obliehali maďarské kalvínske vojská, ktoré ničili všetko. Bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí, ktorí sa tu zišli, pretože počuli o slzení drevenej ikony Bohorodičky, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia ani nespozorovali, že do dediny vošlo kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojaci s krikom vtrhli do chrámu a začali nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v Jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia zbadali, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala...
Či sa vojak zľakol a ustúpil od ikony, alebo mu ľudia zastali cestu k ikone, to už nie je známe. Ale s ikonou ušli do lesa a chrám vojaci vypálili do tla. Čo sa stalo s ikonou po zázraku ? Ikona bola prenesená do Prešova, kde bola pomerne dlhý čas. Veriaci ju mali vo veľkej úcte. Z historických prameňov sa dozvedáme, že sa pred ňou často modlila grófka Sofia Báthory, ktorá ju neskôr dala preniesť do zámku v Mukačeve, kde bola umiestnená v zámockej kaplnke. Grófka ikonu dala ozdobiť perlami a drahokamami. Po jej smrti vzácnu ikonu, ako rodinný poklad, zdedila nevesta grófky Báthoryovej - Ilona Zrinska. Neskôr ikona ešte pár krát zmenila miesto, až napokon, v r. V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy.
Začiatkom 20. stor. boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia sv. Matka Božia bola neustále s nami a aj nad ľudom Zemplína rozprestrela Svoj materinský omofor.
Pred 10-tími rokmi (r. o. „ Zvláštny zázrak! Sviatok, ktorý si pravoslávna Cirkev pripomína 15. / 28. Taktiež v tomto roku si pripomenieme 10. VÝROČIE ZRODU DUCHOVNÉHO „NOVÉHO KLOKOČOVA“ - keď sa v r. 2009 s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom. Pravoslávny národ mal stále vo veľkej úcte Presvätú Bohorodičku. Ona, Matka nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa, sa práve v tých spasiteľných chvíľach Jeho golgotského utrpenia stala aj našou Matkou. Matka Božia Svoju lásku k nám prejavovala a do dnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony.
Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc. Sviatkom Uspénija -Zosnutia, si pripomíname smrť, vzkriesenie a Jej pozdvihnutie do nebeskej slávy. Celá duchovná a telesná existencia Márie na tomto svete bola ukončená Božím „vzatím“ do nebeského kráľovstva. Gréci sviatok Uspénija nazývajú „Božije pereselenije - božské premiestnenie“.
Podľa podania, mŕtve telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzaté na nebo. Svätý Ján Damaský o tom zvestuje, že najsvätejšie telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzkriesené a vznieslo sa na nebo. Podľa podania sa svätý apoštol Tomáš nezúčastnil na pohrebe Panny Márie. Avšak, keď prišiel, po troch dňoch, sa nad ním apoštoli zľutovali a odvalili kameň od hrobu, aby mu aspoň ukázali telo Božej Matky. Po odvalení kameňa v hrobe videli ležať len kus plátna, v ktorom bolo zavinuté Jej telo.
Ak sa zahľadíme na ikonu v česť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, vidíme Christa, ako prijíma dieťa ovinuté v plienkach, čo symbolizuje prijatie duše Bohorodičky ako malého dieťatka, ktorým bol aj On sám v betlehemských jasliach - symbol nevinnosti. Nebeské mocnosti, cherubíni, serafíni, anjeli, apoštoli, biskupi a ostatní sa prizerajú na tajomstvo „Uspénija- Zosnutia“ Matky Božej.
V 70-tych rokoch minulého storočia skupina ruských duchovných prišla na Svätú Horu Athos. Keď sa jeden deň vyšli prejsť po okolí, narazili na opustený skýt. Rozhodli sa, že v nasledujúci deň tam poslúžia liturgiu. Keď začali slúžiť liturgiu, zrazu vidia, ako sa do tohto starého chrámu plazí staručký mních. Bol veľmi starý, staroba mu už dávno nedovoľovala chodiť, akurát takto - plaziac sa, presúval sa z miesta na miesto. O ňom ani najstarší mnísi Sväto - Pantelejmonského monastiera nepočuli. Zdá sa, že to bol jeden z ešte predrevolučných mníchov z Ruska.